2 Sam 1-3, Ž 45

Dávid kráľom nad Júdom v Hebrone 1 - 4

2Sam1

 

I.         Smútok za Šaulom a Jonatánom. - 1 Po Šaulovej smrti, keď sa Dávid vrátil po víťazstve nad Amalekitmi, ostal Dávid dva dni v Sikelegu. 2 Na tretí deň prišiel zo Šaulovho tábora človek, odev mal roztrhnutý a na hlave mal zem. Keď vkročil k Dávidovi, padol na zem a poklonil sa. 3 Dávid sa ho spýtal: „Odkiaľ prichádzaš?“ Odpovedal mu: „Z tábora Izraelitov som ušiel.“ 4 Dávid sa ho opýtal: „Ako sa vec stala? Rozpovedz mi!“ Odpovedal: „Tak, že ľud utiekol z boja. Mnohí z ľudu aj padli a zomreli. Zomrel aj Šaul a jeho syn Jonatán.“ 5 Dávid sa spýtal mladíka, ktorý mu to rozprával: „Ako vieš, že Šaul a jeho syn Jonatán zomrel?“ 6 Mladík, ktorý mu to rozprával, odpovedal: „Náhodou som prišiel na vrch Gelboe a hľa, Šaul sa opieral o svoju kopiju, ale vozy a jazdci ho doháňali. 7 Vtedy sa obrátil nazad, uvidel ma a zavolal na mňa. Odpovedal som: „Tu som.“ 8 Opýtal sa ma: „Kto si?“ Povedal som mu: „Som Amalekita!“ 9 I povedal mi: „Staň si ku mne a zabi ma, lebo sa ma zmocnil závrat ale život je vo mne celý.“ 10 Preto som sa postavil k nemu a zabil som ho. Veď som vedel, že neprežije svoj pád! Potom som vzal korunu, ktorú mal na hlave, a obrúčku ktorú mal na ramene, a doniesol som ich svojmu pánovi. Hľa, tu sú!“

            11 Nato Dávid chytil svoj odev a roztrhol ho, podobne všetci mužovia, ktorí boli pri ňom. 12 Nariekali, plakali a postili sa až do večera za Šaulom a jeho synom Jonatánom, za Pánovým ľudom a za domom Izraela, pretože padli pod mečom.

            13 Potom sa Dávid opýtal mládenca, ktorý mu doniesol správu: „Odkiaľ si?“ Odpovedal: „Som syn chránenca Amalekitu.“ 14 A Dávid mu povedal: „Ako to, že si sa nebál vztiahnuť ruku a zabiť Pánovho pomazaného?“ 15 Vtom privolal Dávid jedného zo sluhov a povedal: „Pristúp a vrhni sa naňho!“ On ho zrazil tak, že zomrel. 16 A Dávid mu hovoril: „Tvoja krv nech je na tvojej hlave, veď ťa vlastné ústa usvedčili, keď vraveli: „Ja som zabil Pánovho pomazaného.“

            17 A Dávid spieval tento žalospev za Šaulom a Jonatánom. 18 A hovoril, že ho treba naučiť synov Júdu. Je napísaný v Knihe spravodlivých:

 

            19 Izrael! Ozdoba

            na tvojich vŕškoch je zabitá!

            Ako padli hrdinovia!

 

            20 Neoznámte to v Géte,

            na uliciach Askalona nehláste,

            nech sa dcéry Filištíncov netešia,

            nech nejasajú dcéry pohanov.

 

            21 Vrchy Gelboe,

            nech nie je na vás dážď ani rosa,

            ani polia prvotín!

            Veď tam poškvrnený bol štít hrdinov.

            Šaulov štít, ten nebol pomazaný olejom,

            22 (lež) krvou prebodnutých, tukom hrdinov.

 

            Jonatánov luk sa nevrátil nazad

            a Šaulov meč sa nevrátil naprázdno.

            23 Šaul a Jonatán, milí, spanilí,

            nerozišli sa v živote ani v smrti.

            Boli rýchlejší ako orly, udatnejší než levy.

 

            24 Dcéry Izraela, zaplačte nad Šaulom,

            veď vás skvostne do purpuru obliekal,

            na šat pripínal vám zlaté ozdoby!

 

            25 Ako padli hrdinovia

            uprostred boja!

            Jonatán na tvojich kopcoch zabitý!

 

            26 Krušno mi pre teba, brat môj Jonatán,

            veľmi si mi bol milý.

            Tvoja láska bývala mi vzácnejšia

            ako láska žien.

            (Ako matka jedináčka miluje,

            tak som ja miloval teba.)

 

            27 Ako padli hrdinovia,

            zahynuli nástroje boja!

 

 

2Sam2

 

II.        Začiatky v Hebrone. - Po tomto sa Dávid pýtal Pána: „Mám vtiahnuť do niektorého z júdskych miest?“ Pán mu odpovedal: „Vtiahni!“ Dávid sa pýtal: „Kam mám vtiahnuť?“ Odpovedal: „Do Hebronu.“ 2 Dávid teda vtiahol ta, podobne aj jeho dve ženy, Jezraelitka Achinoam a manželka karmelského Nábala Abigail. 3 Aj mužov, ktorí boli s ním, vyviedol Dávid, každého s jeho rodinou, a usadili sa v mestách Hebronu. 4 Vtedy prišli mužovia Júdska a pomazali tam Dávida za kráľa nad domom Júdu.

            Keď Dávidovi oznámili, že obyvatelia Galaádskeho Jábesu pochovali Šaula, 5 poslal Dávid poslov k obyvateľom Galaádskeho Jábesu s odkazom: „Nech vás požehná Pán za to, že ste svojmu pánovi, Šaulovi, preukázali túto milosť a pochovali ste ho! 6 Preto nech teraz Pán preukáže milosť a vernosť vám! Ale aj ja vám chcem preukázať dobro, pretože ste urobili túto vec. 7 Nuž majte teraz pevné ruky a buďte udatní! Veď váš pán, Šaul, zomrel a dom Júdu mňa pomazal za kráľa nad sebou.“

            Protikráľ Isboset. - 8 Ale Nérov syn Abner, Šaulov vojvodca, vzal Šaulovho syna Isboseta, zaviedol ho do Mahanaimu 9 a ustanovil ho za kráľa nad Galaádom, nad Aserom, nad Jezraelom, nad Efraimom, nad Benjamínom a nad celým Izraelom. 10 Šaulov syn Isboset bol štyridsaťročný, keď začal kraľovať nad Izraelom, a kraľoval dva roky. Ale dom Júdu bol za Dávidom. 11 Počet dní, v ktorých bol Dávid kráľom v Hebrone nad domom Júdu, bol sedem rokov a šesť mesiacov.

            12 Nérov syn Abner a sluhovia Šaulovho syna Isboseta vyrazili z Mahanaimu do Gabaonu. 13 Ale Joab, syn Sarvie, a Dávidovi služobníci vyrazili a stretli ich pri gabaonskom rybníku. Jedni sa usadili z jednej, druhí z druhej strany rybníka. 14 Vtedy povedal Abner Joabovi: „Nech vstanú mládenci a nech sa hrajú pred nami.“ Joab odpovedal: „Nech vstanú!“ 15 Vstali teda a boli odpočítaní dvanásti z Benjamína, od Šaulovho syna Isboseta, a dvanásti z Dávidových sluhov. 16 Každý chopil svojho protivníka za hlavu a vražil svoj meč do boku svojho protivníka. Tak padli všetci. Preto sa to miesto volá: „Pole silákov v Gabaone“.

            17 Tak sa strhla v ten deň veľmi zúrivá bitka a Abner a mužovia Izraela utrpeli porážku od Dávidových sluhov. 18 Boli tam traja synovia Sarvie: Joab, Abisai a Asael. Asael bol rýchlonohý ako poľná gazela. 19 Asael prenasledoval Abnera a pri prenasledovaní Abnera neodbočil ani napravo, ani naľavo. 20 Vtom sa Abner obrátil nazad a spýtal sa: „Si to ty, Asael?“ Odpovedal: „Ja.“ 21 Abner mu povedal: „Uchýľ sa napravo alebo naľavo, uchop niektorého z mládencov a vezmi si jeho korisť!“ Ale Asael nechcel odstúpiť spoza neho. 22 Abner znovu hovoril Asaelovi: „Odstúp spoza mňa, prečo by som ťa mal pribodnúť k zemi? Akože si potom zdvihnem tvár k tvojmu bratovi Joabovi?“ 23 Ale zdráhal sa odstúpiť. Vtedy ho bodol druhým koncom kopije do brucha, takže mu kopija vyrazila von chrbtom. Padol tam a na mieste zomrel. A všetci, ktorí prišli na miesto, kde padol a zomrel Asael, ostali stáť. 24 Ale Joab a Abisai prenasledovali Abnera. Keď zapadlo slnko, prišli do Gabaat Amy, ktorá je naproti pustému údoliu na ceste do Gabaonu.

            25 Vtedy sa Benjamínci zhromaždili okolo Abnera, zomkli sa v jediný oddiel a postavili sa na hrebeň ktoréhosi kopca. 26 Tu Abner zavolal na Joaba: „Či má meč žrať až do konca? Alebo nevieš, že na konci príde trpkosť? Dokedy sa budeš zdráhať prikázať ľudu, aby neprenasledoval svojich bratov?“ 27 Joab odpovedal: „Ako žije Pán, keby si nebol hovoril, až ráno by bol ľud prestal prenasledovať svojich bratov.“ 28 Nato Joab zatrúbil na trúbu a všetok ľud sa zastavil a neprenasledovali Izraelitov, ani ďalej nebojovali.

            29 Abner však a jeho mužovia tiahli celú tú noc púšťou, prešli cez Jordán, prešli cez celý Bitron a prišli do Mahanaimu. 30 Keď sa Joab vrátil po prenasledovaní Abnera, zhromaždil celé mužstvo, pričom z Dávidových služobníkov chýbalo devätnásť mužov a Asael. 31 Dávidovi služobníci však zrazili z Benjamíncov, z Abnerových mužov tristošesťdesiat chlapov, ktorí zomreli. 32 Asaela vzali a pochovali ho v otcovom hrobe, ktorý je v Betleheme. A Joab i jeho mužovia pochodovali celú noc; rozodnilo sa nad nimi v Hebrone.

 

 

2Sam3

 

III.      Abner opustí Isboseta. - 1 Vojna medzi Šaulovým domom a domom Dávidovým bola zdĺhavá. Dávidov dom pritom stále vzrastal, dom Šaulov stále upadal.

            2 Dávidovi sa v Hebrone narodili títo synovia: jeho prvorodený bol Amnon od Jezraelitky Achinoamy. 3 Jeho druhým bol Cheleab od manželky karmelského Nábala Abigail a tretím Absolón od Maáchy, dcéry gesurského kráľa Tolmaiho, 4 štvrtý Adaniáš, syn Hagity, piaty Safatia, syn Abitaly, 5 šiesty Jetraám od Dávidovej ženy Egly. Títo sa narodili Dávidovi v Hebrone.

            6 Kým trvala vojna medzi Šaulovým domom a Dávidovým domom, Abner pevne držal so Šaulovým domom. 7 Šaul mal vedľajšiu ženu menom Resfa, dcéru Aju. Isboset raz povedal Abnerovi: „Prečo si vošiel k vedľajšej žene môjho otca?“ 8 Abner sa veľmi nahneval pre Isbosetovu reč a povedal: „Som ja (júdsky) psohlavec? Podnes preukazujem lásku domu tvojho otca Šaula, jeho bratom a jeho priateľom a nedopustil som, aby si padol do ruky Dávida a ty na mne dnes nachádzaš chybu pre ženskú?! 9 Toto nech urobí Pán Abnerovi a toto nech mu pridá: Ako sa Pán zaprisahal Dávidovi, tak si budem voči nemu počínať. 10 Odnímem kráľovstvo Šaulovmu domu a upevním Dávidov trón nad Izraelom a nad Júdom od Danu až po Bersabe.“ 11 A nemohol viac Abnerovi odpovedať ani slova, lebo sa ho bál.

            12 Potom poslal Abner miesto seba poslov k Dávidovi s odkazom: „Čia je krajina? Uzavri so mnou zmluvu, potom bude moja ruka s tebou, privediem k tebe celý Izrael.“ 13 Odpovedal: „Dobre, uzavriem s tebou zmluvu. Ale jedno od teba žiadam! Neuvidíš totiž moju tvár, ak mi vtedy, keď prídeš, aby si videl moju tvár, neprivedieš Šaulovu dcéru Michol.“ 14 Potom Dávid poslal poslov k Šaulovmu synovi Isbosetovi s odkazom: „Daj mi moju manželku Michol, ktorú som si získal za sto predkožiek Filištíncov!“ 15 A Isboset ju dal vziať od muža, Laisovho syna Faltiela. 16 Jej muž ju odprevadil a stále plakal za ňou až po Bahurim. Tu mu povedal Abner: „Choď, vráť sa!“ A on sa vrátil.

            17 Abner bol na slove so staršími Izraela a hovoril: „Už dávno ste chceli mať nad sebou za kráľa Dávida. 18 Nuž teraz to preveďte, lebo Pán povedal Dávidovi: „Pomocou svojho sluhu Dávida oslobodím svoj ľud, Izrael, z ruky Filištíncov a z ruky všetkých jeho nepriateľov.“ 19 Abner hovoril aj s Benjamíncami. Potom išiel Abner oznámiť Dávidovi do Hebronu všetko, na čom sa uzhodli Izraeliti a všetci Benjamínci. 20 Tak prišiel Abner s dvadsiatimi mužmi do Hebronu a Dávid usporiadal Abnerovi a mužom, ktorí boli s ním, hostinu. 21 Abner hovoril Dávidovi: „Vstanem, pôjdem a zhromaždím k svojmu kráľovskému pánovi celý Izrael. Uzavrú s tebou zmluvu, potom budeš kraľovať, ako si len tvoja duša žiada.“ Nato Dávid Abnera prepustil a (on) odišiel v pokoji.

            Abnerova smrť. - 22 Vtedy prišli z výpravy Dávidovi a Joabovi sluhovia a doniesli veľkú korisť. Abner už nebol s Dávidom v Hebrone, lebo ho prepustil a odišiel v pokoji. 23 Keď sa Joab a celé vojsko, ktoré bolo s ním, vrátilo, zvestovali Joabovi: „Ku kráľovi prišiel Nérov syn Abner a on ho prepustil, takže odišiel v pokoji.“ 24 Nato Joab išiel ku kráľovi a povedal: „Čo si to urobil?! Hľa, prišiel k tebe Abner, prečo si ho prepustil, že mohol odísť? 25 Poznáš Nérovho syna Abnera. Veď prišiel, aby ťa oklamal, aby sa dozvedel, kedy odchádzaš a prichádzaš, a aby zvedel všetko, čo robíš!“ 26 Keď Joab odišiel od Dávida, poslal za Abnerom poslov, ktorí ho doviedli naspäť od studne Sira bez toho, že by to Dávid bol vedel. 27 Abner sa vrátil do Hebronu. Joab ho zaviedol k bráne, akoby s ním chcel v tajnosti hovoriť a tam ho bodol do brucha. Zomrel za krv jeho brata Asaela.

            28 Keď sa o tom neskôr Dávid dopočul, povedal: „Ja som nevinný od krvi Nérovho syna Abnera, aj moje kráľovstvo pred Pánom naveky. 29 Nech sa zvalí na hlavu Joaba a na celý dom jeho otca. Nech v Joabovom dome nikdy nechýba taký, čo trpí na výtok a malomocenstvo, taký, čo chodí o palici, čo padne pod mečom a žiada si chleba!“ 30 Joab a jeho brat Abisai zabili teda Abnera, pretože v boji v Gabaone usmrtil ich brata Asaela.

            31 Potom Dávid povedal Joabovi a všetkému ľudu, ktorý bol s ním: „Roztrhnite si odev, oblečte sa do vrecoviny a nariekajte nad Abnerom!“ Kráľ Dávid kráčal za márami; 32 a tak Abnera pochovali v Hebrone. Dávid pozdvihol svoj hlas a plakal pri Abnerovom hrobe a plakal aj celý národ. 33 Potom kráľ zložil o Abnerovi tento žalospev:

 

            34 „Musel Abner zomrieť ako bezbožník?

            Tvoje ruky neboli zviazané,

            tvoje nohy neboli v okovách,

            padol si, ako keď zrazí zločinec.“

 

            A všetok ľud ešte viac nad ním plakal.

            35 A keď prišiel všetok ľud žiadať Dávida, aby ešte za dňa prijal pokrm, Dávid sa takto zaprisahal: „Toto nech mi urobí Boh a toto nech mi pridá, ak pred západom slnka okúsim chlieb alebo čokoľvek!“ 36 Keď sa to všetok ľud dozvedel, páčilo sa mu to. A všetko, čo robil kráľ, páčilo sa všetkému ľudu. 37 Tak sa v ten deň dozvedel všetok ľud a celý Izrael, že zabitie Nérovho syna Abnera nepochádza od kráľa. 38 A kráľ povedal svojim služobníkom: „Vy neviete, že dnes padlo v Izraeli knieža, velikán? 39 Ja som dnes slabý, hoci pomazaný za kráľa. Títo však, synovia Sarvie, sú silnejší ako ja. Nech Pán odplatí každému, kto pácha zlo, podľa jeho zloby!“

 

Svadobná pieseň pre kráľa

Ž45 (44)

 

 

            1 Zbormajstrovi. Podľa „Ľalie“.

 

 

            Poučná pieseň Koreho synov. Pieseň lásky.

 

            2 Moje srdce prekypuje krásnymi slovami,

            svoje verše venujem kráľovi.

            Môj jazyk je ako pero rýchlopisca.

 

            3 Ty si najkrajší z ľudských synov.

            Z tvojich perí plynie milota.

            Preto ťa Boh požehnal naveky.

            4 Ty, najmocnejší, pripáš si meč na bedrá;

            svoju velebu a dôstojnosť.

            5 Vo svojej dôstojnosti šťastne vytiahni,       nasadni na voz

            a bojuj za pravdu, lásku a spravodlivosť.

            Nech ťa tvoja pravica učí konať úžasné skutky.

            6 Tvoje ostré šípy

            zasiahnu srdcia kráľových nepriateľov;

            poddajú sa ti národy.

 

            7 Tvoj trón, Bože, trvá naveky

            a žezlo tvojho kráľovstva je žezlo spravodlivosti.

            8 Miluješ spravodlivosť a nenávidíš neprávosť,

            preto ťa Boh, tvoj Boh, pomazal

            olejom radosti viac ako tvojich druhov.

 

            9 Tvoj odev vonia myrhou, aloou a kasiou

            a rozveseľuje ťa zvuk harfy z palácov zo slonoviny.

            10 Dcéry kráľovské sú medzi tvojimi vyvolenými;

            po tvojej pravici stojí kráľovná ozdobená zlatom z Ofíru.

 

            11 Čuj, dcéra, a pozoruj, nakloň svoj sluch,

            zabudni na svoj ľud a na dom svojho otca.

            12 Sám kráľ zatúžil za tvojou krásou;

            on je tvoj Pán, vzdaj mu poklonu.

            13 Dcéry z Týru ti prinesú dary

            a o tvoju priazeň sa budú uchádzať veľmoži národa.

 

            14 Veľmi vznešená je dcéra kráľovská vnútri,

            jej odevom sú zlaté tkanivá.

            15 V pestrom rúchu ju vedú ku kráľovi;

            za ňou ti privádzajú panny, jej družice.

            16 Sprevádza ich jasot radostný,

            tak vstupujú do kráľovského paláca.

 

            17 Miesto tvojich otcov zaujmú tvoji synovia;

            urobíš ich kniežatami nad celou zemou.

            18 Na tvoje meno budem pamätať

            vo všetkých pokoleniach.

            Preto ťa národy budú velebiť navždy

            a na veky vekov.