Oznamy: liturgia

Rorátne sv. omše

  V minulosti bol veľmi rozšírený zvyk sláviť roráty čiže sv. omšu pred svitaním. Ňou sa naznačovalo smutné položenie ľudského pokolenia, ktoré kráčalo v tme, kým mu narodením Krista meprišlo plné svetlo Božieho zjavenia a blaživá nádej na blízke vykúpenie. Slovo rorate je začiatok antifóny Rorate caeli, desuper čiže Roste, nebesia z výsosti.

Nepoškvrnené Počatie Panny Márie

  Absolútnu čistotu Panny Márie od počatia otcovia vyznávali už oddávna. Stačí citovať sv. Efréma z roku 370: "Naozaj, ty, Pane, a tvoja matka ste jediní, čo ste z každej strany celkom krásni, veď  v tebe, Pane, niet škvrny ani v tvojej matke nijakej poškvrny." Podobne hovorí sv. Ambróz, že Mária je pannou z milostí, nedotknutou nijakou škvrnou hriechu. Sv.

Význam nedele Krista Kráľa

   Sviatok Krista Kráľa ustanovil pápež Pius XI. 11.12.1925 a dal ho na poslednú októbrovú nedeľu. Kristus Kráľ však dominoval v liturgii od najstarších čias. Samo Sväté písmo vyzdvihuje Kristovo kráľovstvo. Veľmi výrazne sa oslavoval Kristus Kráľ v liturgii Kvetnej nedele, kde sa slávi osobitný hymnus Vexilla Regis prodeunt, ako aj hymnus ku Kristovi Kráľovi Gloria, laus et honot...

Adventné obdobie-všeobecné poučenie

  ADVENT je z latinského slova adventus a znamená príchod. Začína sa Prvou adventnou nedeľou a predstavuje nám trojitý príchod Spasiteľa: 1. vtelenie sa Božieho Syna a jeho narodenia, 2. nepretržitý príchod vo sv. omši a vo sv. prijímaní pod odobami chleba a vína na oltári a do nášho srdca, 3. jeho príchod na konci sveta ako príchod Sudcu sveta.

Slávime Zjavenie Pána alebo Troch kráľov?

  Zjavenie Pána má oproti Vianociam vlastnejší charakter, vyjadruje nielen nový aspekt vianočných slávností ale najmä aspekt otvorenia Pána voči verejnému pôsobeniu. Nedeľa po slávnosti Zjavenia Pána je vždy nedeľa Krstu Ježiša Krista a už tu nachádzame úzky súvis medzi spomínanými aspektmi.

Aký význam má sviatok Kristovho Tela a Krvi?

 Za sviatok Božieho Tela, ktorý je ako sviatok Najsvätejšej Trojice teologickým sviatkom, vďačíme premenou spirituality, ktorá nastala počas 11. storočia. Na Eucharistiu sa už pozerá ako na trvalú prítomnosť Tela a Krvi Krista. Na prvé miesto sa dostáva pohľad reálnej prítomnosti. Veriaci túžia vidieť hostiu, aby sa jej klaňali.

Prečo sa osobitne slávi sviatok Nanebovstúpenie Pána?

  Veľkonočné tajomstvá sa slávia v niekoľkých etapách. Jednou z nich je Nanebovstúpenie Pána na štyridsiaty deň. V  Lukášovom evanjeliu sa celé toto dianie obmedzuje na jediný deň : stretnutie Zmŕtvychvstalého s emauzskými učenníkmi, zjavenie učeníkom, poverenie zvestovať po celom svete a Nanebovstúpenie. V Skutkoch apoštolov je rozvinuté na štyridsať dní.

Sviatok Najsvätejšej Trojice

  Môžeme sláviť Najsvätejšiu Trojicu zvláštnym sviatkom? Veď predsa môžeme sláviť len niečo, čo sa udialo a má pre nás trvalý charakter: narodeniny, deň posvätenia kostola, nejaké výročie. Rovnako v cirkevnom roku sú obsahom veľkýh sviatkov udalosti.

Sú Turíce samostatné sviatky alebo len 50. deň Veľkej noci?

  Latinský názov Pentecostes znamená "päťdesiaty deň veľkonočnej slávnosti", ôsmu veľkonočnú nedeľu, veľkonočnú "oktávu oktáv", deň, ktorý dôstojne uzatvára toto odbobie.

Trvá Veľká noc tri dni?

  Vrcholom a stredom kresťanskej liturgie je slávenie "Veľkonočného trojdnia" - dní utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania Pána, ktoré začínajú večernou eucharistickou bohoslužbou na Zelený štvrtok a končí vešperami na Veľkonočnú nedeľu. 

Syndikovať obsah