1 Krn 16-18, Ž 59

1Krn16

 

XVI.   Vzdávanie vďaky. - 1 Keď Božiu archu doniesli, postavili ju uprostred stanu, ktorý pre ňu postavil Dávid, a obetovali celopaly a pokojné obety pred Bohom. 2 Keď Dávid dokončil celopaly a pokojné obety, požehnal ľud v Pánovom mene. 3 Potom nadelil všetkým Izraelitom, mužom i ženám, každému bochník chleba, mäso (?) a hroznový koláč.

            4 Potom z levitov ustanovil pred Pánovu archu služobníkov aby pripomínali, oslavovali a vychvaľovali Pána, Izraelovho Boha. 5 Vedúcim bol Asaf, druhý po ňom Zachariáš, potom Jahiel, Semiramot, Jehiel, Matatiáš, Eliab, Banaiáš a Obededom. Jehiel hral na harfe a citare a Asaf na cimbale. 6 Kňazi Banaiáš a Jeziel však usťavične trúbili red Božou archou zmluvy. 7 V ten deň odovzdal Dávid do rúk Asafa a jeho bratov prvú oslavu Pána:

 

            8 ”Oslavujte Pána, vzývajte jeho meno,

            rozhlasujte jeho skutky medzi národmi.

            9 Spievajte mu a hrajte,

            rozprávajte o jeho obdivuhodných skutkoch.

 

            10 Jeho svätým menom sa honoste;

            nech sa radujú srdcia tých, čo hľadajú Pána.

            11 Hľadajte Pána a jeho moc,

            hľadajte vždy jeho tvár.

            12 Pamätajte na divy, čo učinil,

            na jeho znamenia a na výroky jeho úst,

            13 vy, potomci Izraela, Pánovho služobníka,

            synovia Jakuba, vyvoleného Pánovho.

 

            14 On, Pán, je náš Boh;

            jeho rozhodnutia platia po celej zemi.

            15 Pamätajte večne na jeho zmluvu,

            na sľub, ktorý dal pokoleniam tisícim,

            16 na zmluvu, čo s Abrahámom uzavrel

            na prísahu, ktorou sa Izákovi zaviazal.

            17 Jakubovi to stanovil za zákon,

            Izraelovi za zmluvu večitú,

            18 keď povedal: ”Tebe dám kanaánsku krajinu

            ako váš podiel dedičný.”

 

            19 Keď ich bolo ešte neveľa,

            iba niekoľko, a boli cudzincami v krajine

            20 a od kmeňa prechodili ku kmeňu

            z jedného kráľovstva k inému národu,

            21 nedovolil, aby im niekto krivdil;

            i kráľov karhal kvôli nim:

            22 ”Netýkajte sa mojich pomazaných,

            neubližujte mojim prorokom.”

 

            23 Spievaj Pánovi, celá zem!

            Zvestujte jeho spásu deň čo deň.

            24 Ohláste jeho slávu pohanom

            a jeho zázraky všetkým národom.

            25 Lebo veľký je Pán a veľkej chvály hoden,

            viac ako všetkých bohov treba sa ho báť.

            26 Lebo ničoty sú všetci bohovia pohanov,

            ale Pán stvoril nebesia.

            27 Vznešenosť a krása pred ním,

            moc a radosť tam, kde on je.

 

            28 Vzdávajte Pánovi, rodiny národov,

            vzdávajte Pánovi slávu a česť,

            29 vzdávajte Pánovi slávu hodnu jeho mena.

            Prineste obetné dary a vstúpte pred jeho tvár,

            klaňajte sa Pánovi v posvätnom rúchu.

            30 Nech sa pred ním chveje celá zem;

            on upevnil zemekruh, nepohne sa.

 

            31 Tešte sa, nebesia, plesaj, zem;

            nech hlásajú medzi pohanmi: ”Pán kraľuje!”

            32 Nech more zahučí a čo ho napĺňa,

            nech plesá pole a všetko, čo je na ňom.

            33 I zajasajú stromy lesa pred Pánom,

            že prichádza súdiť zem.

 

            34 Oslavujte Pána, lebo je dobrý,

            lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

            35 Povedzte: ”Zachráň nás, Bože, náš spasiteľ,

            zhromaždi a vysloboď nás z krajín pohanských,

            aby sme mohli tvoje sväté meno velebiť

            a honosiť sa tvojimi chválospevmi.

            36 Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela,

            od vekov až naveky.”

 

            A všetok ľud nech privolá: ”Amen!” a: ”Chvála Pánovi!”

            37 A nechal tam pri Pánovej arche zmluvy Asafa a jeho bratov, aby pred archou ustavične konali službu, každý deň podľa poriadku. 38 Idutunovho syna Obededoma, Hosu a ich bratov, šesťdesiatich ôsmich, (ustanovil) za vrátnikov. 39 Kňaza Sadoka a jeho bratov (nechal) ako kňazov pred Pánovým príbytkom na výšine, ktorá bola v Gabaone, 40 aby na zápalnom oltári ustavične ráno i večer prinášali Pánovi celopaly podľa všetkého toho, čo je napísané v Pánovom zákone, ktorý uložil Izraelu. 41 A s nimi Hemana a Idutuna a ostatných vybraných, ktorí boli vypočítaní podľa mien, aby oslavovali Pána, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky. 42 A u nich, u Hemana a Idutuna, trúby a cimbaly, aby hrali na nich a na všetkých Božích hudobných nástrojoch. Idutunových synov (ustanovil) k bráne.

            43 Potom odišiel všetok ľud, každý do svojho domu, a Dávid sa vrátil požehnať svoj dom.

 

 

 

 

 

Pánove prisľúbenia 17,1-27 = 2Sam 7,1-29

1Krn17

 

XVII.  1 Keď sa Dávid usadil vo svojom dome, povedal Dávid prorokovi Nátanovi: ”Pozri, ja bývam v cédrovom dome, a Pánova archa zmluvy je pod kožami.” 2 Nátan povedal Dávidovi: ”Urob všetko, čo zamýšľaš, lebo Pán je s tebou!” 3 Ale v tú noc Pán oslovil Nátana: 4 ”Choď a povedz môjmu sluhovi Dávidovi: Toto hovorí Pán: Nie ty mi postavíš dom, v ktorom mám bývať! 5 Veď som nebýval v dome odo dňa, čo som Izraelitov vyviedol, až po dnešný deň, ale chodil som zo stanu do stanu a z príbytku do príbytku. 6 Vari som za celý čas, čo som putoval so všetkými synmi Izraela, slovíčkom povedal niektorému sudcovi, ktorému som prikázal viesť môj ľud, Izrael: Prečo mi nepostavíte cédrový dom? 7 Teraz však toto povedz môjmu sluhovi Dávidovi: Toto hovorí Pán zástupov: Ja som ťa vzal z pastviny spoza oviec, aby si sa stal kniežaťom nad mojím ľudom, nad Izraelom. 8 Bol som s tebou, kde si len išiel, vyhubil som spred teba všetkých nepriateľov a urobil som ti meno, aké majú tí najväčší na zemi. 9 Chcem svojmu ľudu, Izraelu, určiť miesto a zasadiť ho tam. Tam bude bývať a už sa nebude triasť, ani zlosynovia ho už nebudú ničiť ako prv, 10 aj odo dní, čo som ustanovil sudcov nad svojím ľudom, Izraelom. Pokorím všetkých tvojich nepriateľov. A oznamujem ti, že Pán postaví dom tebe. 11 Až sa tvoje dni doplnia a pôjdeš k svojim otcom, ustanovím po tebe tvojho potomka, ktorý bude z tvojich synov, a upevním jeho kráľovstvo. 12 On mi postaví dom a ja upevním jeho kráľovstvo naveky. 13 Ja mu budem otcom a on mi bude synom a neodnímem mu svoju milosť, ako som ju odňal tomu, ktorý bol pred tebou. 14 Ustanovím ho vo svojom dome a vo svojom kráľovstve naveky a jeho trón bude pevný naveky.” 15 A Nátan hovoril Dávidovi celkom podľa týchto slov a podľa tohoto videnia.

            16 Nato kráľ Dávid šiel, posadil sa pred Pána a hovoril: ”Kto som ja, Pane, Bože, a čo je môj dom, že si ma priviedol až sem? 17 Ale to bolo, Bože, v tvojich očiach málo, nuž hovoríš o dome svojho sluhu aj do budúcnosti a zhliadol si na mňa ako na človeka, ktorého povyšuješ, Pane, Bože. 18 Čím by mohol Dávid ešte prispieť k tvojej sláve? Veď ty poznáš svojho sluhu! 19 Pane, kvôli svojmu sluhovi a podľa svojho srdca si urobil celú túto veľkú vec; chcel si zjaviť všetky veľké veci. 20 Pane, tebe podobného niet a podľa toho, čo sme na vlastné uši počuli, okrem teba niet Boha. 21 A ktorý iný národ na zemi je ako tvoj ľud, Izrael, ku ktorému prišiel Boh vykúpiť si ho za ľud; chcel si si urobiť veľké a obávané meno a chcel si vyhnať národy spred svojho ľudu, ktorý si vykúpil z Egypta. 22 Svoj ľud, Izrael, si urobil svojím ľudom naveky a ty, Pane, stal si sa jeho Bohom. 23 A teraz, Pane, nech sa naveky splní slovo, ktoré si hovoril o svojom sluhovi a jeho dome, a urob tak, ako si hovoril! 24 Nech tvoje meno trvá a preslávi sa naveky! A budú hovoriť: Pán zástupov, Boh Izraela, je Bohom nad Izraelom. A dom tvojho sluhu Dávida bude pred tebou trvalý. 25 Lebo ty, môj Bože, dal si svojmu sluhovi zjavenie, že mu vybuduješ dom. Preto tvoj sluha našiel odvahu modliť sa pred tebou. 26 A teraz, Pane, ty si Boh, ty si sľúbil svojmu sluhovi toto dobrodenie. 27 A teraz si začal žehnať dom svojho sluhu, aby večne trval pred tebou. Keď ho ty, Pane, požehnáš, bude požehnaný naveky.”

 

 

 

 

 

Dávidove víťazstvá 18,1-17 = 2Sam 8,1-18

1Krn18

 

XVIII.            1 Potom Dávid porazil Filištíncov, podrobil si ich a vzal Filištíncom z ruky Gét a k nemu patriace osady. 2 Porazil Moabčanov a Moabčania sa stali Dávidovými poddanými, platili poplatky. 3 Dávid odrazil až k Ematu kráľa Soby Adarezera, keď išiel rozšíriť svoju moc na rieke Eufrat. 4 Dávid mu zajal tisíc vozov, sedemtisíc jazdcov a dvadsaťtisíc mužov pechoty. Dávid ochromil všetky záprahy a nechal z nich iba sto záprahov. 5 Keď Aramejčania prišli z Damasku, na pomoc Adarezerovi, kráľovi Soby, Dávid Aramejčanov porazil, dvadsaťdvatisíc mužov. 6 Nato Dávid ustanovil v damascénskom Aramejsku (dozorcov) a Aramejčania sa stali Dávidovými poddanými a platili poplatky. Tak Pán pomáhal Dávidovi všade, kde len išiel.

            7 Dávid vzal zlaté štíty, ktoré mali Adarezerovi sluhovia, a zaniesol ich do Jeruzalema. 8 Z Adarezerových miest Tebatu a Chunu vzal Dávid veľmi veľa kovu. Z neho Šalamún urobil kovové more, stĺpy a kovové náradie. 9 Keď sa kráľ Ematu Tou dopočul, že Dávid porazil celú armádu kráľa Soby Adarezera, 10 poslal svojho syna Adorama ku kráľovi Dávidovi pozdraviť ho a blahoželať mu, že bojoval proti Adarezerovi a že ho premohol. Lebo Adarezer bol nepriateľ Touho. 11 Všetky zlaté, strieborné a kovové veci zasvätil kráľ Dávid Pánovi spolu so striebrom a zlatom, ktoré doniesol od všetkých národov, od Edomčanov, od Moabčanov, od Amončanov, od Filištíncov a od Amalekitov. 12 Abisai, syn Sarvie, porazil Edomčanov v Soľnom údolí, osemnásťtisíc mužov. 13 V Edomsku ustanovil dozorcov a celé Edomsko sa stalo Dávidovi poddaným. Tak Pán pomáhal Dávidovi všade, kde len išiel.

            14 Dávid kraľoval nad celým Izraelom a vysluhoval právo a spravodlivosť všetkému svojmu ľudu. 15 Joab, syn Sarvie, bol veliteľom vojska, Ahiludov syn Jozafát bol kancelárom. 16 Achitobov syn Sadok a Abiatarov syn Achimelech boli kňazmi, Susa bol pisárom. 17 Jojadov syn Banaiáš bol veliteľom Kereťanov a Feleťanov a Dávidovi synovia boli kráľovi prví poruke.


Modlitba o pomoc pred pyšným nepriateľom

Ž59 (58)

 

 

 

 

            1 Zbormajstrovi. Na nápev ”Nezahub”.

 

 

 

            Dávidov žalm. Miktam. Keď Šaul vyslal mužov,

 

 

 

            aby strážili dom a zavraždili Dávida.

            2 Vytrhni ma, Bože, z moci mojich nepriateľov,

            chráň ma pred tými, čo povstávajú proti mne.

            3 Vytrhni ma z rúk zločincov

            a zachráň pred krvilačníkmi.

 

            4 Pozri, úklady robia na môj život

            a surovo sa vrhajú na mňa.

            5 Pane, neťaží ma ani priestupok, ani hriech;

            nedopustil som sa neprávosti, a predsa sa zbiehajú a na mňa chystajú.

 

            Hor’ sa, poď mi v ústrety a pozri.

            6 Ty, Pane, Bože mocností, Boh Izraela

            precitni a potrestaj všetkých pohanov,

            nemaj zľutovanie nad tými, čo, vierolomne konajú.

 

            7 Na večer sa vracajú, zavýjajú ako psy

            a pobehujú okolo mesta.

            8 Hľa, čo chrlia ich ústa,

            meč majú na perách: ”Ktože to počuje?”

            9 Ty sa im však smeješ, Pane;

            vysmievaš sa všetkým pohanom.

            10 Záštita moja, čakám na teba;

            lebo ty, Bože, si moja ochrana.

            11 So mnou je Boh, jeho láska ma predchádza.

            Boh dá, že svojimi nepriateľmi budem môcť pohrdnúť.

 

            12 Nepobi ich, aby môj ľud nezabudol;

            rozožeň ich svojou mocou

            a zraz ich k zemi, Pane, môj ochranca.

            13 Pre hriech ich úst, pre reč ich perí

            nech sa chytia do svojej pýchy;

            pre kliatbu a lož, ktorú vyriekli.

            14 Skoncuj s nimi v rozhorčení,

            skoncuj a nebude ich;

            a spoznajú, že Boh panuje v Jakubovi a až po kraj zeme.

 

            15 Na večer sa vracajú, zavýjajú ako psy

            a pobehujú okolo mesta.

            16 Túlajú sa za pokrmom

            a ak sa nenasýtia, skuvíňajú.

 

            17 Ja však budem oslavovať tvoju moc

            a z tvojho milosrdenstva sa tešiť od rána,

            lebo ty si sa mi stal oporou

            a útočišťom v deň môjho súženia.

            18 Tebe, záštita moja, chcem spievať,

            lebo ty, Bože, si môj ochranca,

            môj Boh, moje milosrdenstvo.