2 Kr 10-12, Ž 54

2Kr10

 

        1 Achab mal v Samárii sedemdesiat synov. Jehu napísal list a poslal ho do Samárie predstaveným mesta, starším a Achabovým pestúnom: 2 ”Teraz, keď k vám dôjde tento list - máte synov svojho pána, vozy, kone, opevnené mesto a výzbroj -, 3 vyhliadnite si najlepšieho a najudatnejšieho zo synov svojho pána, posaďte ho na trón jeho otca a bojujte za dom svojho pána!” 4 Náramne sa naľakali a hovorili: ”Dvaja králi neobstáli pred ním, akože obstojíme my?” 5 Preto správcovia domu, predstavení mesta a pestúni poslali Jehuovi odkaz: ”Sme tvojimi sluhami, urobíme všetko, čo nám rozkážeš. Neustanovíme nikoho za kráľa! Urob, čo uznáš za dobré!”

            6 Nato im napísal druhý list: ”Ak ste moji a poslúchate môj hlas, vezmite hlavy mužov z rodu svojho pána a príďte zajtra o takomto čase ku mne do Jezraelu!” - Kráľových synov však bolo sedemdesiat mužov a vychovávali ich najpoprednejší z mesta. - 7 Keď k nim list došiel, vzali kráľových synov a pozabíjali sedemdesiat mužov. Ich hlavy pokládli do košov a poslali k nemu do Jezraelu. 8 Keď prišiel posol a hlásil mu, že doniesli hlavy kráľovských synov, povedal: ”Uložte ich do rána na dve hŕby do brány! 9 Ráno vyšiel von, zastal a povedal celému národu: ” Vy ste nevinní! Áno, ja som sa sprisahal proti svojmu pánovi a zabil som ho, - ale kto zabil všetkých týchto? 10 Presvedčte sa teda, že nič nepadlo na zem z Pánových slov, ktoré hovoril Pán proti Achabovmu domu: Pán splnil všetko, čo povedal prostredníctvom svojho sluhu Eliáša.” 11 Potom Jehu pobil všetkých, čo ešte ostali z Achabovho domu v Jezraeli, jeho veľmožov, dôverníkov i kňazov, takže neostal po ňom nik.

            12 Potom sa zobral a šiel do Samárie. Keď na ceste došiel k Bet-Ekedu pastierov, 13 stretol Jehu bratov júdskeho kráľa Ochoziáša a spýtal sa: ”Kto ste vy?” Odpovedali: ”Sme Ochoziášovi bratia a ideme dolu pozdraviť synov kráľa a synov veliteľky.” 14 Nato rozkázal: ”Pochytajte ich živých! I pochytali ich živých a pozabíjali ich pri cisterne Bet-Ekedu, štyridsiatich dvoch mužov; neostal z nich ani jeden.

            15 Keď odtiaľ odišiel, stretol Rechabovho syna Jonadaba, ktorý mu šiel v ústrety. Pozdravil ho a spýtal sa ho: ”Je tvoje srdce také priame, ako moje k tebe?” Jonadab odpovedal: ”Je!” - ”Ak je, podaj mi ruku!” A keď mu podal ruku, posadil ho k sebe na voz 16 a vravel: ”Poď so mnou a pozri si moju horlivosť za Pána!” A viezol ho na svojom voze. 17 Prišiel do Samárie a pobil všetkých, ktorí ostali v Samárii po Achabovi, až ho vyhubil podľa Pánovho slova, ktoré povedal Eliášovi.

            18 Jehu zhromaždil všetok ľud a povedal mu: ”Achab slúžil Bálovi trošku, Jehu mu bude slúžiť viac. 19 Preto zvolajte ku mne všetkých Bálových prorokov, všetkých jeho ctiteľov a všetkých jeho kňazov; nech nik nechýba, lebo budem prinášať Bálovi veľkú obetu! Kto bude chýbať, neostane nažive. Ale Jehu to urobil z lesti, aby mohol vyhubiť Bálových ctiteľov. Potom Jehu rozkázal: ”Usporiadajte náboženské zhromaždenie na počesť Bála!” A vyhlásili ho. 21 Jehu rozposlal po celom Izraeli a prišli všetci Bálovi ctitelia, nebolo ani jedného, ktorý by nebol prišiel. Vošli do Bálovho chrámu a Bálov chrám bol od jedného konca po druhý plný. 22 Potom povedal správcovi šatne: ”Vydaj všetkým Bálovým ctiteľom rúcho. A on im vydal rúcho. 23 Nato vošiel Jehu a Rechabov syn Jonadab do Bálovho chrámu a povedal Bálovým ctiteľom: ”Poobzerajte sa a postarajte sa, aby tu nebol s vami nik z Pánových ctiteľov, ale iba sami ctitelia Bálovi.” 24 A tak vošli prinášať obety a celopaly. Jehu si však vonku postavil osemdesiat mužov a povedal: ”Ak niekto nechá ujsť niekoho z ľudí, ktorých vám ja vydám do rúk, ručí zaň vlastným životom.” 25 A keď skončilo podávanie obety, rozkázal Jehu vojakom a pobočníkom: ”Vojdite a pobite ich! Nech nik neujde!” I pobili ich ostrím meča. Vojaci a pobočníci vyhodili Ašeru a vnikli až do svätyne Bálovho chrámu, 26 povyhadzovali pomníky Bálovho chrámu a spálili ich. 27 Zborili Bálov pomník, zborili Bálov chrám a urobili z neho záchod až po dnešný deň.

            28 Takto Jehu vyhubil Bála z Izraela. 29 Lenže od hriechov Nabatovho syna Jeroboama, ktorými zviedol na hriech Izrael, od tých Jehu neodstúpil, totiž od zlatých teliec, ktoré boli v Beteli a Dane. 30 A Pán povedal Jehuovi: ”Pretože si dobre vykonal, čo sa mi páči, že si urobil Achabovmu domu všetko, čo som mal na mysli, tvoji synovia budú až do štvrtého pokolenia sedieť na tróne Izraela.” 31 Ale Jehu nedával pozor na to, aby celým svojím srdcom kráčal podľa zákona Pána, Boha Izraela, neodstúpil od hriechov Jeroboama, ktorý zviedol na hriech Izrael.

            32 V tých dňoch sa Pán začal hnevať na Izraelitov a Hazael ich bil po celom území Izraela 33 východne od Jordánu, celé územie Galaádu: Gada, Rubena a Manassesa od Aroeru, ktorý je pri rieke Arnon, až po Galaád a Bášan.

            34 Ostatok Jehuových dejín, všetko, čo urobil, všetko jeho hrdinstvo je opísané v Knihe letopisov izraelských kráľov. 35 Potom sa Jehu uložil k svojim otcom a pochovali ho v Samárii. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Joachaz. 36 Čas, ktorý Jehu kraľoval nad Izraelom v Samárii, je dvadsaťosem rokov.

 

 

2Kr11

 

XI.      Atalia v Júdsku. Nastolenie Joasa. - 1 Keď Ochoziášova matka Atalia videla, že jej syn zomrel, vzala sa a vyvraždila celý kráľovský rod. 2 Ale Josaba, dcéra kráľa Jorama, Ochoziášova sestra, vzala Ochoziášovho syna Joasa, uniesla ho spolu s jeho dojkou zo spálne spomedzi kráľovských synov, ktorí mali byť pobití, a schovala ho pred Ataliou, takže nezomrel. 3 Bol s ňou schovaný v chráme šesť rokov, kým Atalia panovala nad krajinou.

            4 Na siedmy rok dal Jojada zavolať veliteľov stotín, Karov a štítonošov, vzal ich k sebe do Pánovho chrámu, uzavrel s nimi dohodu, dal im prisahať na Pánov chrám a ukázal im kráľovho syna. 5 Potom im rozkázal: ”Budete robiť toto: Tretina z vás, ktorí prichádzate v sobotu a držíte stráž bude pri kráľovskom paláci, 6 tretina bude v bráne Súr a tretina v bráne za štítonošmi a budete sa striedať na stráži pri dome. 7 Dva oddiely z vás, všetci, ktorí v sobotu odchádzate, budú držať stráž v Pánovom chráme pri kráľovi. 8 Zomknite sa okolo kráľa, každý so zbraňou v ruke, a keby niekto vnikol do vašich radov, treba ho zabiť! A buďte s kráľom, kdekoľvek pôjde.” 9 Velitelia stotín urobili všetko tak, ako im nariadil kňaz Jojada. Každý vzal svojich mužov i tých, čo v sobotu prichádzali, i tých, čo v sobotu odchádzali, išli ku kňazovi Jojadovi a kňaz dal veliteľom stotín kopije a štíty kráľa Dávida, ktoré boli v Pánovom chráme. 11 A keď sa štítonoši, každý so zbraňou v ruke, postavili od pravej strany chrámu až po jeho ľavú stranu medzi oltár a chrám okolo kráľa, 12 vyviedol kráľovho syna, položil naň korunu a odznak, ustanovili ho za kráľa a pomazali ho. Pritom tlieskali rukami a volali: ”Nech žije kráľ!”

            13 Keď Atalia počula volanie ľudu, išla k ľudu do Pánovho domu 14 a videla, že kráľ stojí pri stĺpe, ako je obyčaj, velitelia a trubači sú pri kráľovi všetok vidiecky ľud sa teší a trúbi na trúbach. Nato si Atalia roztrhla rúcho a volala: ”Zrada! Zrada!” 15 Ale Jojada rozkázal veliteľom stotín, ktorí stáli na čele vojska: ”Vyveďte ju von z nádvorí a kto pôjde za ňou, treba ho zabiť mečom!” Kňaz totiž povedal: ”Nech ju nezabijú v Pánovom dome!” 16 Položili na ňu ruky a keď prešla cez Konskú bránu kráľovského paláca, tam ju usmrtili.

            17 Potom Jojada uzavrel zmluvu medzi Pánom a medzi kráľom a ľudom, aby bol Pánovým ľudom, a tiež medzi kráľom a ľudom. 18 Nato všetok vidiecky ľud vošiel do Bálovho chrámu a zboril ho. Jeho oltáre a sochy úplne dolámali a Bálovho kňaza Matana zabili pred oltárom. Potom kňaz postavil stráž k Pánovmu chrámu, 19 pojal veliteľov stotín, Karov a štítonošov a všetok vidiecky ľud a odprevadili kráľa z Pánovho chrámu. Išli cez Bránu štítonošov do kráľovského paláca a tam si sadol na kráľovský trón. 20 Všetok vidiecky ľud sa tešil a mesto ostalo ticho. - Ataliu usmrtili mečom v kráľovskom paláci. Joas mal sedem rokov, keď začal kraľovať.

 

 

2Kr12

 

XII.     Júdsky kráľ Joas. - 1 Joas začal kraľovať v siedmom roku Jehua a štyridsať rokov kraľoval v Jeruzalem. Meno jeho matky bolo Sebia z Bersaby. 2 Joas robil po všetky dni, čo ho viedol kňaz Jojada, čo sa páči Pánovi. 3 Ale výšiny neodstránil, ľud ešte obetoval a pálil tymian na výšinách.

            4 Joas povedal kňazom: ”Všetky peniaze svätyne, peniaze, ktoré sa platia do Pánovho chrámu ako výkupné za ľudí, a všetky peniaze, ktoré sa niekto sám rozhodne dať do Pánovho chrámu, 5 nech si vezmú kňazi, každý od svojich známych, ale oni musia opravovať poruchy chrámu všade, kde sa poruchy zistia.” 6 Lenže v dvadsiatom treťom roku kráľa Joasa kňazi ešte neopravovali poruchy na chráme. 7 Preto kráľ Joas zavolal kňaza Jojadu a kňazov a povedal im: ”Prečo neopravujete poruchy na chráme? Odteraz už neberte peniaze od svojich známych, ale ich obráťte na opravu porúchaných miest na chráme!” 8 Kňazi súhlasili s tým, že nebudú od ľudí vyberať peniaze a že budú opravovať poruchy na chráme. 9 Kňaz Jojada vzal debnu, do vrchnáka jej vydlabal dieru a postavil ju k oltáru po pravej ruke toho, kto prichádza do Pánovho chrámu. Ta dávali kňazi, ktorí strážili prah, všetky peniaze, ktoré donášali do Pánovho chrámu. 10 A keď videli, že je v debne veľa peňazí, prišiel hore kráľov pisár a veľkňaz a pozaväzovali a spočítali peniaze, ktoré sa našli v Pánovom chráme. 11 Odvážené peniaze dali potom do rúk dielovedúcim, ktorí mali dozor v Pánovom chráme, a oni ich dávali tesárom a staviteľom, ktorí robili na Pánovom dome, 12 murárom a kamenárom na nákup dreva a tesaného kameňa na opravu porúch Pánovho chrámu a na všetko, čo bolo potrebné pri oprave Pánovho chrámu. A z peňazí, ktoré došli do Pánovho chrámu, nedali robiť pre Pánov chrám čaše, nože, kropáče a trúby ani nijaké nádoby zlaté ani strieborné, ale dávali ich dielovedúcim, ktorí za ne opravovali Pánov chrám. 15 A s ľuďmi, ktorým dávali peniaze do rúk, aby ich vyplácali robotníkom, sa neúčtovalo, lebo to robili poctivo. 16 Peniaze z obetí za vinu a za hriech sa nedávali do Pánovho chrámu, patrili kňazom.

            17 Vtedy pritiahol aramejský kráľ Hazael, bojoval proti Gétu a zaujal ho. Potom sa strojil ísť hore proti Jeruzalemu. 18 Ale júdsky kráľ Joas vzal všetky posvätné dary, ktoré venovali jeho otcovia, júdski králi Jozafat, Joram a Ochoziáš, tiež svoje vlastné dary ako aj všetko zlato, ktoré sa nachádzalo v pokladniciach Pánovho chrámu a kráľovského paláca, poslal to aramejskému kráľovi Hazaelovi a on odtiahol od Jeruzalema.

            19 Ostatok Joasových dejín, všetko, čo urobil, je napísané v Knihe letopisov júdských kráľov. 20 Jeho sluhovia povstali, sprisahali sa a Joasa zabili, keď išiel do domu Melo. 21 Jeho sluhovia, Semátov syn Jozachar a Somerov syn Jozabad, ho tak udreli, že zomrel. Pochovali ho s jeho otcami v Dávidovom meste.

            Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Amasiáš.


Volanie o pomoc

Ž54 (53)

 

 

            1 Zbormajstrovi. Hra na strunovom nástroji.

 

            Dávidova poučná pieseň.

 

            2 Zložil ju, keď Zifčania prišli k Šaulovi

 

            a oznámili mu: ”Dávid sa skrýva u nás.”

            3 Pane, zachráň ma pre svoje meno

            a svojou mocou obráň moje právo.

            4 Bože, vyslyš moju modlitbu

            a vypočuj slová mojich úst.

 

            5 Lebo pyšní povstávajú proti mne

            a násilníci mi striehnu na život,

            nechcú mať Boha na očiach.

            6 Ale mne Boh pomáha

            a môj život udržiava Pán.

 

            7 Na mojich protivníkov obráť nešťastie

            a rozpráš ich, veď si verný.

            8 S radosťou ti prinesiem obetu;

            meno tvoje, Pane, budem velebiť, lebo si dobrý;

            9 lebo ma vyslobodzuješ zo všetkých súžení

            a na svojich nepriateľov môžem hľadieť zvysoka.