2 Kr 19-21

2Kr19

 

XIX.   1 Keď to kráľ Ezechiáš počul, roztrhol si rúcho, obliekol si vrecovinu a išiel do Pánovho domu. 2 Správcu domu Eliakima, pisára Sobnu a starších z kňazov poslal poobliekaných do vrecovín k prorokovi Izaiášovi, Amosovmu synovi. 3 I povedali mu: ”Takto hovorí Ezechiáš: Tento deň je dňom úzkosti, trestu a hanby, lebo synovia prišli až k otvoru, ale na pôrod niet sily! 4 Hádam počul Pán, tvoj Boh, všetky reči rabsakeho, ktorého poslal jeho pán, asýrsky kráľ, aby sa rúhal živému Bohu, a potresce ho za slová, ktoré počul Pán, tvoj Boh. A pomodli sa za zvyšok, ktorý ostal!” 5 Sluhovia kráľa Ezechiáša prišli teda k Izaiášovi 6 a Izaiáš im vravel: ”Toto poviete svojmu pánovi: Toto hovorí Pán: Neboj sa rečí, ktoré si počul, ktorými sa ti rúhali paholci asýrskeho kráľa. 7 Hľa, ja vložím doň ducha: počuje totiž zvesť, vráti sa do svojej krajiny a v jeho vlastnej krajine ho zrazím mečom.”

            8 Rabsake sa teda vrátil a našiel asýrskeho kráľa bojovať proti Lobne, lebo počul, že odtiahol od Lachisu. 9 A keď počul o etiópskom kráľovi Tarakovi správu: ”Vytiahol proti tebe do boja,” zasa poslal k Ezechiášovi poslov s odkazom: 10 ”Takto hovorte Ezechiášovi, kráľovi Júdska: Nech ťa nepodvedie tvoj Boh, na ktorého sa spoliehaš, keď hovoríš: ”Jeruzalem sa nedostane do ruky asýrskeho kráľa.” 11 Veď si predsa počul, čo urobili asýrski králi všetkým krajinám, aby splnili na nich kliatbu. A ty by si mal byť zachránený? 12 Azda bohovia národov zachránili tých, ktorých zničili moji otcovia: Gozan, Haran, Resef a synov Edenu, ktorí boli v Telasári?! 13 Kde je kráľ Ematu, kráľ Arfadu a kráľ mesta Sefarvaim, Any a Avy?”

            14 Ezechiáš vzal písmo z rúk poslov a prečítal ho, potom vystúpil do Pánovho domu a Ezechiáš ho rozprestrel pred Pánom. 15 Potom sa Ezechiáš modlil pred Pánom: ”Pane zástupov, Bože Izraela, ktorý tróniš nad cherubmi! Ty jediný si Bohom všetkých kráľovstiev zeme; ty si urobil nebesá i zem. 16 Nakloň, Pane, svoje ucho a počuj, otvor, Pane, svoje oči a viď! Počuj Sennacheribove slová, ktoré odkázal, aby sa rúhal živému Bohu. 17 Je pravda, Pane, asýrski králi znivočili národy a ich krajiny. 18 Ich bohov však dali na oheň, lebo to nie sú bohovia, ale iba dielo ľudských rúk, drevo a kameň; preto ich zničili. 19 Teraz však, Pane, náš Bože, vysloboď nás z jeho ruky, nech poznajú všetky kráľovstvá zeme, že ty, Pane, si jediný Boh!”

            20 Vtedy Amosov syn Izaiáš poslal Ezechiášovi odkaz: ”Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Za čo si sa modlil ku mne o asýrskom kráľovi Sennacheribovi, (som počul). 21 Toto je slovo, ktoré o ňom prehovoril Pán:

 

            Pohŕda tebou a vysmieva sa ti,

            panenská dcéra Siona,

            pokyvuje hlavou za tebou,

            dcéra Jeruzalema.

 

            22 Komu si sa rúhal a posmieval,

            proti komu si povyšoval hlas

            a pyšne dvíhal oči?

            Proti Izraelovmu Svätému!

 

            23 Prostredníctvom poslov si tupil Pána

            a hovoril si: ”S množstvom svojich vozov

            vystúpil som na hrebene vrchov,

            na stráne Libanonu

            a vyťal som jeho cédre vysoké,

            jeho vyberané cyprusy;

            vyšiel som na jeho vrchol najvyšší,

            do húštiny hájov.

            24 Ja som kopal a pil cudziu vodu

            a krokom svojich nôh vysuším

            všetky rieky Egypta.

 

            25 Nepočul si o tom?

            Pripravoval som to oddávna,

            chystal som to od dní pravekých

            a teraz som to priviedol:

            premeníš na pusté sutiny

            opevnené mestá.

            26 A ich obyvateľstvo bezmocné

            triaslo sa a hanbilo,

            ostalo sťa poľná tráva, sťa zeleň lúk,

            ako zelina na streche,

            spálenina nerozvinutá.

            27 Ja viem, či sedíš, či ideš a či prídeš,

            i ako si zúril proti mne.

            28 Pretože tvoje zúrenie proti mne

            a tvoja nadutosť dostali sa mi do uší,

            vtiahnem ti do nosa svoju obrúčku

            a svoju uzdu ti vložím do perí

            a zavediem ťa späť cestou, ktorou si prišiel.

 

            29 Tebe však toto bude znamením:

            Jedz tento rok samorodé

            a druhý rok samorastlé,

            tretí rok však sejte a žnite,

            saďte vinice a jedzte ich ovocie.

            30 A zvyšok Júdovho domu, ktorý pozostal,

            zapustí korene nadol

            a hore prinesie ovocie.

            31 Lebo z Jeruzalema vyjde zvyšok

            a pozostatok z vrchu Sion;

            horlivosť Pána zástupov to urobí.

 

            32 Preto toto hovorí Pán o asýrskom kráľovi:

            Nevkročí do tohoto mesta,

            ani šíp ta nevystrelí;

            ani štítom naň nezaútočí,

            ani násypom ho neobkolesí.

            33 Vráti sa cestou, ktorou prišiel

            a do tohoto mesta nevkročí,

            hovorí Pán.

            34 Budem kryť toto mesto, aby som ho zachránil

            kvôli sebe a kvôli Dávidovi, svojmu služobníkovi.”

 

            35 V tú noc vyšiel Pánov anjel a zabil v asýrskom tábore stoosemdesiatpäťtisíc. Keď ráno vstali, hľa, samé mŕtve telá! 36 Nato odtiahol a odišiel. A tak sa asýrsky kráľ Sennacherib vrátil a býval v Ninive.

            37 A keď sa raz klaňal v dome svojho boha Nesrocha, vlastní synovia Adramelech a Sarasár ho zabili mečom a sami utiekli do krajiny Ararat. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Asarhadon.

 

 

2Kr20

 

XX.     Choroba a uzdravenie Ezechiáša. - 1 V tých dňoch Ezechiáš ochorel na smrť. I prišiel k nemu prorok Izaiáš, Amosov syn, a povedal mu: ”Toto hovorí Pán: Usporiadaj si dom, lebo zomrieš a nebudeš žiť!” 2 Nato sa Ezechiáš obrátil tvárou k stene a modlil sa k Pánovi. ”Ach, Pane, spomeňže si, ako som putoval pred tvojou tvárou verne a s celým srdcom a robil som, čo je v tvojich očiach dobré.” A Ezechiáš sa nahlas rozplakal. 4 Izaiáš ešte nevyšiel z prostredného nádvoria, keď ho Pán oslovil: ”Vráť sa a povedz Ezechiášovi, kniežaťu môjho ľudu: Toto hovorí Pán, Boh tvojho otca Dávida: Počul som tvoju modlitbu, videl som tvoje slzy; hľa, uzdravím ťa, na tretí deň pôjdeš do Pánovho chrámu. 6 K tvojmu veku pridám pätnásť rokov a vyslobodím teba i toto mesto z rúk asýrskeho kráľa a budem zastávať toto mesto kvôli sebe a kvôli svojmu služobníkovi Dávidovi.”

            7 Izaiáš povedal: ”Vezmite figovú náplasť!” Keď ju vzali a položili na vred, ožil. 8 A Ezechiáš sa spýtal Izaiáša: ”Čo bude znamením, že ma Pán uzdraví a že na tretí deň pôjdem hore do Pánovho chrámu?” 9 Izaiáš odpovedal: ”Toto ti bude znamením od Pána, že Pán splní, čo prisľúbil: Má ísť tôňa napred o desať stupňov, alebo sa má o desať stupňov vrátiť?” 10 Ezechiáš povedal: ”Ľahko je tôni ísť napred o desať stupňov! Nie! Nech sa tôňa vráti o desať stupňov nazad!” 11 Vtedy prorok Izaiáš volal k Pánovi a on vrátil tôňu na stupňoch, po ktorých zostúpila - na Achazových stupňoch -, o desať stupňov.

            Posolstvo Merodacha Baladana. - 12 V tom čase poslal babylonský kráľ Merodach Baladan, syn Baladana, písmo a dary Ezechiášovi. Dopočul sa totiž, že Ezechiáš bol chorý. 13 Ezechiáš sa im zaradoval a ukázal im svoju klenotnicu, striebro, zlato, voňavky, jemný olej a celú svoju zbrojnicu, všetko, čo sa nachádzalo v jeho pokladniciach. Nebolo ničoho, čo by im Ezechiáš nebol ukázal vo svojom dome a v celom svojom kráľovstve. 14 Nato prišiel ku kráľovi Ezechiášovi prorok Izaiáš a povedal mu: ”Čo hovorili títo mužovia a odkiaľ prišli k tebe?” Ezechiáš odpovedal: ”Z ďalekej krajiny prišli ku mne, z Babylonu.” 15 Vravel: ”Čo videli v tvojom dome?” Ezechiáš odpovedal: ”Videli všetko, čo je v mojom dome, niet ničoho, čo by som im nebol ukázal vo svojich pokladniciach.” 16 Izaiáš povedal Ezechiášovi: ”Čuj slovo Pánovo: 17 Hľa, prídu dni a všetko, čo je v tvojom dome, čo až do tohoto dňa nazhromaždili tvoji otcovia, odnesú do Babylonu, nič neostane, hovorí Pán. 18 A vezmú aj z tvojich synov, ktorí budú pochádzať od teba, ktorých splodíš, a budú komorníkmi v paláci babylonského kráľa.” 19 Ezechiáš povedal Izaiášovi: ”Dobré je slovo Pánovo, ktoré si hovoril.” A ešte povedal: ”Veď za mojich dní bude pokoj a istota.”

            20 Ostatok Ezechiášových dejín, celá jeho chrabrosť a ako urobil rybník a vodovod a priviedol vodu do mesta, je opísané v Knihe letopisov júdskych kráľov. 21 Potom sa Ezechiáš uložil k svojim otcom a namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Manasses.

 

 

2Kr21

 

XXI.   Kráľ Manasses. - 1 Manasses mal dvanásť rokov, keď začal kraľovať, a päťdesiatpäť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Hafsiba. 2 Robil, čo sa Pánovi nepáči, podľa ošklivostí národov, ktoré Pán vyhnal pred Izraelitmi. 3 Zasa postavil výšiny, ktoré dal zbúrať jeho otec Ezechiáš, postavil oltáre Bálovi, urobil Ašeru, ako urobil izraelský kráľ Achab, klaňal sa celému nebeskému vojsku a slúžil mu. 4 Staval oltáre aj v Pánovom chráme, o ktorom Pán povedal: ”V Jeruzaleme položím svoje meno.” 5 Postavil totiž v oboch nádvoriach Pánovho chrámu oltáre celému nebeskému vojsku. 6 Previedol svojho syna cez oheň, zaoberal sa veštením a čarodejníctvom, obstaral si vyvolávačov duchov a hádačov, robil teda množstvo vecí, ktoré sa Pánovi nepáčia, aby ho popudzoval. 7 Aj sochu Ašery, ktorú urobil postavil v chráme, o ktorom Pán povedal Dávidovi a jeho synovi Šalamúnovi: ”V tomto chráme a v Jeruzaleme, ktorý som si vyvolil zo všetkých kmeňov Izraela, položím svoje meno naveky. 8 A nedopustím viac, aby Izrael vykročil z krajiny, ktorú som dal ich otcom, ak budú bedlivo zachovávať všetko, čo som im prikázal, a všetky zákony, ktoré im dal môj služobník Mojžiš.” 9 Lenže neposlúchli a Manasses ich zviedol, že konali horšie ako národy, ktoré Pán vyhubil spred Izraelitov.

            10 A Pán hovoril prostredníctvom svojich sluhov prorokov: 11 ”Pretože Manasses, kráľ Júdu, páchal tieto ohavnosti a konal horšie, než konali pred ním Amorejčania, ba svojimi modlami zviedol aj Júdu na hriech, 12 toto hovorí Pán, Boh Izraela: Hľa, ja privediem nešťastie na Jeruzalem a na Júdu, že každému, kto bude o tom počuť, bude cvendžať v obidvoch ušiach. 13 A na Jeruzalem roztiahnem mieru Samárie a váhu Achabovho domu a Jeruzalem vytriem, ako sa vytiera misa: vyutiera sa a obráti hore dnom: 14 Tak zavrhnem zvyšky svojho dedičstva a vydám ich do ruky ich nepriateľov. Budú korisťou a plenom pre všetkých nepriateľov, 15 pretože robili, čo sa mne nepáči, a popudzovali ma odo dňa; čo ich otcovia vyšli z Egypta, až po dnešný deň.” 16 Manasses vylieval aj nevinnú krv v takom veľkom množstve, že vrchom naplnila Jeruzalem, okrem hriechu, na ktorý naviedol Júdu, keď robil, čo sa Pánovi nepáči.

            17 Ostatok Manassesových dejín, všetko, čo vykonal, i hriech, ktorý spáchal, je opísaný v Knihe letopisov júdskych kráľov. 18 Potom sa Manasses uložil k svojim otcom a pochovali ho v záhrade jeho domu, v záhrade Ozu. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Amon.

            Kráľ Amon. - 19 Amon mal dvadsaťdva rokov, keď sa stal kráľom, a dva roky kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Mesalemet, dcéra Harusa z Jeteby. 20 Robil, čo sa Pánovi nepáči, ako robil jeho otec Manasses. 21 Kráčal celkom po ceste, po ktorej išiel jeho otec, slúžil modlám, ktorým slúžil jeho otec, a klaňal sa im. 22 Opustil Pána, Boha svojich otcov, a nekráčal po Pánovej ceste. 23 Amonovi sluhovia sa sprisahali proti nemu a kráľa zabili v jeho dome. 24 Ale vidiecky ľud pobil všetkých, čo sa sprisahali proti kráľovi Amonovi, a vidiecky ľud ustanovil namiesto neho za kráľa jeho syna Joziáša. 25 Ostatok Amonových dejín, čo vykonal, je opísané v Knihe letopisov júdskych kráľov. 26 Pochovali ho v jeho hrobe, v záhrade Ozu. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Joziáš.