2 Kr 22-25, Ž 56

2Kr22

 

XXII.  Kráľ Joziáš. - 1 Joziáš mal osem rokov, keď začal kraľovať, a tridsaťjeden rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Idida, dcéra Hadaiáša z Baskatu. 2 Robil, čo sa páči Pánovi, išiel celkom po ceste svojho otca Dávida a neodklonil sa ani napravo, ani naľavo. 3 V osemnástom roku kráľa Joziáša poslal kráľ pisára Safana, syna Asliáša, syna Mesulama, do Pánovho chrámu s odkazom: 4 ”Choď k veľkňazovi Helkiášovi, nech vysype peniaze prinesené do Pánovho chrámu, ktoré nazbierali strážcovia prahu od ľudu, 5 a nech ich odovzdá dielovedúcim, ktorí majú dozor v Pánovom chráme. Oni nech ich dajú robotníkom, ktorí sú v Pánovom chráme a opravujú poruchy Pánovho chrámu, 6 tesárom, staviteľom, murárom a nech zaopatria drevo a tesaný kameň na opravu chrámu! 7 Ale nech s nimi neúčtujú odovzdané peniaze, lebo oni robia poctivo!”

            8 Vtedy povedal veľkňaz Helkiáš pisárovi Safanovi: ”Našiel som Knihu zákona v Pánovom chráme.” Helkiáš Knihu odovzdal Safanovi a on ju prečítal. 9 Potom išiel pisár Safan ku kráľovi a podal kráľovi správu: ”Tvoji sluhovia vysypali peniaze, ktoré bolí v chráme, a odovzdali ich dielovedúcim, čo majú dozor v Pánovom chráme.” 10 A pisár Safan oznámil kráľovi: ” Kňaz Helkiáš mi dal knihu.” A Safan ju čítal pred kráľom. 11 Keď kráľ počul slová Knihy zákona, roztrhol si rúcho. 12 A kráľ rozkázal kňazovi Helkiášovi, Safanovmu synovi Achikamovi, Michovmu synovi Achoborovi, pisárovi Safanovi a kráľovmu sluhovi Asaiášovi: 13 ”Choďte a dopytujte sa za mňa, za ľud a za celé Júdsko Pána o obsahu tejto nájdenej knihy. Lebo je veľký Pánov hnev, ktorý sa roznietil proti nám, pretože naši otcovia nepočúvali slová tejto knihy, aby robili podľa toho, čo je v nej predpísané.”

            14 Kňaz Helkiáš, Achikam, Achobor, Safan a Asaiáš išli k prorokyni Holde, manželke Seluma, syna Tekuu, syna Araása, strážcu šiat. Bývala v Jeruzaleme v druhom okrese. Keď s ňou hovorili, 15 odpovedala im: ”Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Povedzte mužovi, ktorý vás ku mne poslal: 16 Toto hovorí Pán: Veru ja privediem nešťastie na toto miesto a na jeho obyvateľov; všetko to, čo stojí v knihe, ktorú čítal kráľ Júdu. 17 Pretože opustili mňa a pálili tymian iným bohom, aby ma popudzovali každým činom svojich rúk, vzbĺkne môj hnev proti tomuto miestu a nevyhasne. 18 Kráľovi Júdska, ktorý vás poslal dopytovať sa u Pána, povedzte: Toto hovorí Pán, Boh Izraela: 19 Pretože zmäklo tvoje srdce, keď si počul tieto slová, a pokoril si sa pred Pánom; keď si počul, čo som hovoril proti tomuto miestu a proti jeho obyvateľom, že bude pusté a prekliate; že si si roztrhol rúcho a plakal si predo mnou, aj ja som (ťa) vyslyšal, hovorí Pán. 20 Preto ťa ja vezmem k tvojim otcom, v pokoji sa dostaneš do svojho hrobu a tvoje oči neuvidia všetko to nešťastie, ktoré ja privediem na toto miesto.” A zopakovali to kráľovi.

 

 

2Kr23

 

XXIII.            1 Nato dal kráľ zhromaždiť okolo seba všetkých starších Júdska a Jeruzalema. 2 Kráľ išiel hore do Pánovho chrámu a s ním všetci mužovia Júdska a obyvatelia Jeruzalema, kňazi, proroci a všetok ľud od najmenšieho po najväčších. A kráľ prečítal pred nimi celý obsah Knihy zmluvy nájdenej v Pánovom chráme. 3 Potom si kráľ stal k stĺpu a uzavrel pred Pánom zmluvu, že budú chodiť za Pánom, že budú celým srdcom a celou dušou zachovávať jeho príkazy, ustanovenia a predpisy, aby tak uskutočnili slová tejto zmluvy, napísané v tejto knihe. A všetok ľud pristúpil k zmluve.

            4 Potom kráľ rozkázal veľkňazovi Helkiášovi, druhému kňazovi a strážcom prahu, aby odstránili z Pánovho chrámu všetko náradie urobené pre Bála, Ašeru a celé nebeské vojsko. Spálili to za Jeruzalemom na kedronských poliach a popol dal zaniesť do Betelu. 5 Odstránil tiež modlárskych kňazov, ktorých ustanovili júdski králi a ktorí pálili tymian na výšinách v júdskych mestách a v okolí Jeruzalema, aj tých, ktorí pálili tymian Bálovi, slnku, mesiacu, planétam a celému nebeskému vojsku. 6 Ašeru z Pánovho chrámu z Jeruzalema odstránil do údolia Kedronu, spálil ju v údolí Kedronu, rozmrvil ju na prach a prach z nej pohádzal na pohrebište pospolitého ľudu. 7 Zrúcal domy zasvätencov, ktoré boli v Pánovom chráme a v ktorých ženy tkávali závoje pre Ašeru. 8 Ďalej priviedol všetkých kňazov z júdskych miest, poškvrnil výšiny, na ktorých kňazi pálili tymian, od Gabay až po Bersabe; zrúcal výšinu brány, ktorá bola pri vchode do brány mestského veliteľa Jozueho naľavo tomu, kto prichádza z mestskej brány. 9 Lenže kňazi výšin nepristúpili k Pánovmu oltáru v Jeruzaleme, ale jedli nekvasený chlieb medzi svojimi bratmi. 10 Poškvrnil Tofet, ktorý bol v údolí synov Hinoma, aby nik neprevádzal Molochovi svojho syna a svoju dcéru cez oheň. 11 Odstránil kone, ktoré dali júdski králi slnku pri vchode do Pánovho chrámu do izby komorníka Natanmeleka, ktorá bola vo Farvare, a vozy slnka spálil na ohni. 12 Oltáre, ktoré boli na streche Achazovej hornej izby, ktoré zhotovili júdski králi, tiež oltáre, ktoré zhotovil Manasses v oboch nádvoriach Pánovho chrámu, kráľ zboril, odstránil ich odtiaľ a ich prach vysypal do údolia Kedronu. 13 Potom kráľ poškvrnil výšiny, ktoré boli východne od Jeruzalema, južne od Vrchu záhuby a ktoré dal postaviť Šalamún, kráľ Izraela, ohave Sidončanov Aštarte, ohave Moabčanov Kamošovi a hnusote Amončanov Melchomovi. 14 Polámal pomníky, povytínal ašery a ich miesta naplnil ľudskými kosťami. 15 Ba aj oltár v Beteli, výšinu zriadenú Nabatovým synom Jeroboamom, ktorý zviedol na hriech Izrael; aj ten oltár a tú výšinu zboril a spálil, výšinu rozdrvil na prach a Ašeru zapálil. 16 Keď sa Joziáš obrátil, videl hroby, ktoré boli tam na vrchu, dal doniesť z hrobov kosti, spálil ich na oltári a tak ho poškvrnil podľa Pánovho slova, ktoré ohlásil Boží muž (keď Jeroboam stál vo sviatok pri oltári. Keď sa teda obrátil a zdvihol oči k hrobu Božieho muža), ktorý tie slová povedal, 17 spýtal sa: ”Čo je to za pomník, čo vidím?” Obyvatelia mesta mu odpovedali: ”To je hrob Božieho muža, ktorý prišiel z Júdska a ohlásil proti oltáru v Beteli všetky tieto veci, čo si urobil.” 18 Nato povedal: ”Nechajte ho na pokoji, nech sa nik nedotkne jeho kostí!” Tak sa jeho kosti zachránili spolu s kosťami proroka (ktorý prišiel zo Samárie). 19 Joziáš dokonca odstránil aj chrámy výšin, ktoré boli v mestách Samárie, ktoré postavili izraelskí králi, aby popudzovali (Pána), a urobil s nimi celkom tak, ako urobil v Beteli. 20 Všetkých kňazov výšin, ktorí tam boli, pobil na oltároch, spálil na nich ľudské kosti a vrátil sa do Jeruzalema.

            21 Potom kráľ prikázal všetkému ľudu: Sväťte Pánovi, svojmu Bohu Veľkú noc, ako je napísané v tejto Knihe zmluvy!” 22 Lebo takúto Veľkú noc neslávili odo dňa sudcov, ktorí súdili Izrael, po všetky dni izraelských kráľov a júdskych kráľov. Až v osemnástom roku kráľa Joziáša slávili Pánovi v Jeruzaleme takúto Veľkú noc.

            24 Ale Joziáš vyničil aj vyvolávačov duchov, hádačov, sochy, modly a všetky ohavnosti, ktoré sa zjavili v júdskej krajine a v Jeruzaleme, aby splnil slová zákona napísané v knihe, ktorú našiel kňaz Helkiáš v Pánovom chráme. 25 Pred ním nebolo jemu podobného kráľa, ktorý by sa celým srdcom, celou dušou a celou silou bol obrátil k Pánovi celkom podľa Mojžišovho Zákona, ani po ňom jemu podobný nepovstal. 26 Ale Pán už neupustil od svojho veľkého hnevu, ktorým vzplanul proti Júdovi pre všetko popudzovanie, ktorým ho dráždil Manasses. 27 Preto Pán povedal: ”Aj Júdu odstránim spred seba, ako som odstránil Izrael. Zavrhnem toto mesto, ktoré som si vyvolil, Jeruzalem, i chrám, o ktorom som vyhlásil: Tam bude moje meno.”

            28 Ostatok Joziášových dejín a všetko, čo vykonal, je napísané v Knihe letopisov júdskych kráľov. 29 Za jeho čias tiahol egyptský kráľ faraón Nechao proti asýrskemu kráľovi hore k rieke Eufrat. Kráľ Joziáš išiel proti nemu, ale ten ho zabil pri Magede, len čo ho zazrel. 30 Jeho sluhovia ho mŕtveho odviezli z Mageda, doviezli ho do Jeruzalema a pochovali v jeho hrobe. Potom vidiecky ľud vzal Joziášovho syna Joachaza, pomazal ho a ustanovil za kráľa namiesto jeho otca.

            Králi Joachaz, Joakim a Joachin. - 31 Joachaz mal dvadsaťtri rokov, keď začal kraľovať, a tri mesiace kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Amital, dcéra Jeremiáša z Lobny. 32 Robil, čo sa Pánovi nepáči, celkom tak, ako robili jeho otcovia. 33 Faraón Nechao ho spútal v Reble, v krajine Ematu, aby nebol kráľom v Jeruzaleme; na krajinu však uvalil poplatok sto hrivien striebra a hrivnu zlata. 34 Faraón Nechao ustanovil za kráľa Joziášovho syna Eliakima namiesto jeho otca Joziáša a zmenil mu meno na Joakim. Joachaza však vzal a odviedol do Egypta, kde aj zomrel. 35 Joakim dal faraónovi striebro a zlato a musel oceniť aj krajinu, aby mohol dať faraónovi toľko peňazí, koľko žiadal. Podľa ocenenia vymáhal od každého vidiečana striebro a zlato, aby ho odovzdal faraónovi Nechaovi.

            36 Joakim mal dvadsaťpäť rokov, keď začal kraľovať, a jedenásť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Zebida, Fadaiášova dcéra z Rumy. 37 Robil, čo sa Pánovi nepáči, celkom tak, ako jeho otcovia.

 

 

2Kr24

 

XXIV.            1 Za jeho čias pritiahol babylonský kráľ Nabuchodonozor a Joakim mu bol tri roky poddaný, potom sa zas proti nemu vzbúril. 2 Vtedy Pán poslal proti nemu chaldejských koristníkov, aramejských koristníkov, moabských koristníkov a amonských koristníkov. Poslal ich proti Júdsku, aby ho zničili podľa Pánovho slova, ktoré ohlásil prostredníctvom svojich sluhov, prorokov. 3 To sa stalo s Júdskom na Pánov rozkaz, lebo ho chcel odstrániť spred seba pre všetky hriechy Manassesa, ktoré popáchal, 4 aj pre nevinnú krv, ktorú vylieval, a Jeruzalem naplnil nevinnou krvou, takže sa Pán už nechcel zľutovať.

            5 Ostatok Joakimových dejín a všetko, čo vykonal, je napísané v Knihe letopisov júdskych kráľov. 6 Potom sa Joakim uložil k svojim otcom a namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Joachin.

            7 Egyptský kráľ už viac nevytiahol zo svojej krajiny, lebo od Egyptského potoka až po rieku Eufrat zaujal babylonský kráľ všetko, čo patrilo egyptskému kráľovi.

            8 Joachin mal osemnásť rokov, keď začal kraľovať, a tri mesiace kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Nohesta, dcéra Elnatana z Jeruzalema. 9 Robil, čo sa Pánovi nepáči, celkom ako robil jeho otec. 10 V tom čase pritiahli sluhovia babylonského kráľa Nabuchodonozora proti Jeruzalemu a mesto sa dostalo do obkľúčenia. 11 Aj babylonský kráľ Nabuchodonozor prišiel proti mestu, ktoré obliehali jeho sluhovia. 12 Vtedy júdsky kráľ Joachin vyšiel k babylonskému kráľovi, on, jeho matka, jeho sluhovia, jeho kniežatá aj jeho komorníci, a babylonský kráľ ho zajal v ôsmom roku svojho kraľovania. 13 Odniesol odtiaľ všetky poklady Pánovho chrámu a poklady kráľovského paláca a rozbil všetky zlaté nádoby, ktoré dal v Pánovom chráme zhotoviť izraelský kráľ Šalamún, ako rozkázal Pán. 14 Odviedol do zajatia celý Jeruzalem, všetky kniežatá a všetkých bojovníkov, desaťtisíc mužov, zajatcov, aj všetkých kováčov a zámočníkov. Neostal nik, iba chudobný vidiecky ľud. 15 Aj Joachina odviedol do Babylonu, aj kráľovu matku, kráľove ženy a jeho komorníkov, šľachtu krajiny odviedol do zajatia z Jeruzalema do Babylonu. 16 Všetkých udatných mužov - sedemtisíc, kováčov a zámočníkov - tisíc, samých mocných, bojaschopných ľudí odviedol babylonský kráľ do zajatia do Babylonu. 17 A namiesto neho ustanovil babylonský kráľ za kráľa jeho strýca Mataniáša a zmenil mu meno na Sedekiáš.

            Kráľ Sedekiáš a pád Jeruzalema. - 18 Sedekiáš mal dvadsaťjeden rokov, keď začal kraľovať, a jedenásť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Amital, dcéra Jeremiáša z Lobny. 19 Robil, čo sa Pánovi nepáči, celkom tak, ako robil Joakim. 20 S Jeruzalemom a Júdskom sa toto dialo pre Pánov hnev, kým ich konečne neodvrhol od seba. - Sedekiáš sa vzbúril proti babylonskému kráľovi.

 

 

2Kr25

 

XXV.  1 V deviatom roku jeho kraľovania, v desiatom mesiaci, na desiaty deň mesiaca prišiel babylonský kráľ Nabuchodonozor a celé jeho vojsko proti Jeruzalemu, utáboril sa proti nemu a postavil okolo neho násyp. 2 Mesto bolo v stave obliehania až do jedenásteho roku kráľa Sedekiáša. 3 Na deviaty deň mesiaca (štvrtého) sa v meste tak rozmohol hlad, že vidiecky ľud nemal chleba. 4 Mesto dostalo trhlinu a všetci bojovníci ušli; v noci vytiahli z mesta cestou cez bránu, ktorá bola pri kráľovskej záhrade - hoci Chaldejci obkľučovali mesto -, a dali sa smerom k Arabe. 5 Chaldejské oddiely prenasledovali kráľa a dochytili ho na Jerišskej rovine. Všetky jeho oddiely sa však rozpŕchli od neho. 6 I zajali kráľa a zaviedli ho k babylonskému kráľovi do Rebly a on vyniesol nad ním rozsudok.

            7 Sedekiášových synov zabili pred jeho očami a Sedekiášovi oslepil oči, spútal ho okovami a odviedol ho do Babylonu.

            8 V piatom mesiaci, na siedmy, deň mesiaca - v devätnástom roku kráľa Nabuchodonozora, babylonského kráľa - prišiel do Jeruzalema veliteľ telesnej stráže Nabuzardan, sluha babylonského kráľa. 9 I podpálil Pánov chrám aj kráľovský palác a všetky jeruzalemské domy. Všetky veľké domy spálil. 10 Všetko chaldejské vojsko, ktoré bolo s veliteľom telesnej stráže, zrúcalo múry okolo Jeruzalema 11 a zvyšok ľudí, ktorí ostali v meste, tiež i prebehlíkov, ktorí prebehli k babylonskému kráľovi, ako aj zvyšok zástupu odviedol veliteľ telesnej stráže Nabuzardan do zajatia. 12 Z chudobných krajiny však nechal veliteľ telesnej stráže niektorých za vinohradníkov a roľníkov.

            13 Kovové stĺpy, ktoré boli v Pánovom chráme, podstavce a kovové more, ktoré bolo v Pánovom chráme, Chaldejci polámali a kov z nich odniesli do Babylonu. 14 Vzali aj hrnce, lopatky, nože a misky a všetky kovové nádoby, ktorými sa vykonávala služba: 15 uhoľníky a kropáče, či boli zo zlata alebo zo striebra, zobral veliteľ telesnej stráže. 16 Dva stĺpy, jedno more a podstavce, ktoré dal spraviť Šalamún v Pánovom chráme. Kov týchto predmetov nebolo možno odvážiť. 17 Výška každého stĺpa bol osemnásť lakťov. Na ňom bola kovová hlavica. Výška hlavice bola päť lakťov. Mriežkovanie a granátové jablká na hlavici dookola bolo všetko z kovu. Taký bol aj druhý stĺp s mriežkovaním.

            18 Veliteľ telesnej stráže zajal aj veľkňaza Saraiáša a druhého kňaza Sofoniáša a troch strážcov prahu. 19 Z mesta vzal jedného komorníka, ktorý bol veliteľom bojovníkov, päť mužov z osobnej kráľovej služby, ktorí boli v meste, vojvodcovho pisára, ktorý odvádzal ľud krajiny, a šesťdesiat mužov z vidieckeho ľudu, ktorí boli v meste. 20 Veliteľ telesnej stráže Nabuzardan ich zajal a zaviedol k babylonskému kráľovi do Rebly. 21 A babylonský kráľ ich dal pobiť; usmrtil ich v Reble v ematskej krajine. Júdu však odviedol z jeho pôdy do zajatia.

            22 A čo sa týka ľudu, ktorý zostal v júdskej krajine, ktorý babylonský Kráľ Nabuchodonozor ponechal, nad ním ustanovil Godoliáša, syna Achikama, syna Safana. 23 Keď všetci velitelia so svojím mužstvom počuli, že babylonský kráľ ustanovil Godoliáša, prišli ku Godoliášovi do Masfy. A to: Nataniášov syn Izmael, Kareho syn Johanan, Saraiáš, syn Netofanitu Tanehumeta, a Máchatanov syn Jesoniáš, oni aj ich mužstvá. 24 Godoliáš sa zaprisahal im aj ich mužstvu a vravel im: ”Nebojte sa podrobiť sa Chaldejcom! Ostaňte v krajine, buďte poddaní babylonskému kráľovi a bude vám dobre!” 25 Ale v siedmom mesiaci prišiel Izmael, syn Nataniáša, syna Elisamovho z kráľovského rodu a s ním desať mužov a zabil Godoliáša a podobne aj Júdovcov a Chaldejcov, ktorí boli s ním v Masfe. 26 Nato sa zobral všetok ľud, malí i veľkí, aj velitelia oddielov a išli do Egypta, lebo sa báli Chaldejcov.

            Omilostenie Joachina. - 27 V tridsiatom siedmom roku zajatia júdskeho kráľa Joachina, v dvanástom mesiaci, na dvadsiaty siedmy deň mesiaca babylonský kráľ Evil Merodach v roku svojho nastúpenia omilostil júdskeho kráľa Joachina (a vyviedol ho) zo žalára. 28 Hovoril s ním láskavo a jeho trón postavil nad tróny kráľov, ktorí boli s ním v Babylone. 29 Zamenil mu zajatecký odev a jedol s ním stále, po všetky dni svojho života. 30 Zaopatrenie, a to zaopatrenie trvalé, dostával každodenne od kráľa po všetky dni svojho života.


Dôvera v Božie slovo

Ž56 (55)

 

 

            1 Zbormajstrovi. Podľa nápevu ”Holubica vzdialených cherubov”.

 

            Dávidov žalm: Miktam. Keď ho Filištínci chytili v Gath.

            2 Zmiluj sa nado mnou, Bože, lebo ma prenasleduje človek,

            každodenne ma napáda a utláča.

            3 Moji nepriatelia ma prenasledujú deň čo deň

            a veľa je tých, čo bojujú proti mne, Najvyšší.

 

            4 Kedykoľvek ma popadne strach,

            spolieham sa na teba.

            5 Na Boha, ktorého slovo velebím,

            na Boha sa ja spolieham

            a nebojím sa: veď čože mi môže urobiť človek?

            6 Dennodenne mi spôsobujú škodu,

            myslia len na to, ako mi zle urobiť.

            7 Podnecujú spory, stroja úklady,

            idú mi v pätách a sliedia.

 

            Ako mne číhali na život,

            8 tak im odplať neprávosť,

            Bože, v hneve zraz pohanov až k zemi.

            9 Ty vieš, koľko ráz som musel utekať:

            pozbieraj moje slzy do svojich nádob;

            či nie sú zapísané v tvojich účtoch?

 

            10 Vtedy moji nepriatelia ustúpia,

            ešte v ten deň, keď budem volať:

            áno, viem, že ty si môj Boh.

 

            11 Na Boha, ktorého slovo velebím,

            na Pána, ktorého slovo velebím,

            12 na Boha sa ja spolieham

            a nebojím sa: veď čože mi môže urobiť človek?

 

            13 Bože, ešte mám splniť sľuby, čo som tebe urobil;

            obety chvály ti prinesiem,

            14 lebo ty si mi život zachránil pred smrťou

            a nohy pred pádom,

            aby som kráčal pred Bohom vo svetle žijúcich.