2 Kr 4-6, Ž 53

Elizeove zázraky

2Kr4

 

IV.      Rozmnoženie oleja. - 1 Akási žena z manželiek prorockých synov volala na Elizea: ”Tvoj služobník, môj manžel, zomrel. Ty však vieš, že tvoj sluha bol Pánovým ctiteľom. A veriteľ prišiel vziať si mojich dvoch synov za otrokov.” 2 Elizeus jej odpovedal: ”Čo mám pre teba urobiť? Povedz mi, čo máš v dome?” Odpovedala mu: ”Tvoja služobnica nemá v dome nič, iba za krčah oleja.” 3 Povedal jej: ”Choď, vypýtaj si zvonku od susediek nádoby, nádoby prázdne a nie málo! 4 Potom choď, zavri za sebou a za svojimi synmi dvere a nalievaj do tých nádob, plné však odkladaj!” 5 Odišla od neho, zavrela za sebou a za svojimi synmi dvere, oni jej podávali a ona nalievala. 6 Keď boli nádoby plné, povedala svojmu synovi: ”Podaj mi ešte nádobu!” A on odpovedal: ”Už niet viac nádob.” Vtom olej zastal. 7 Potom išla a oznámila to Božiemu mužovi. On jej povedal: ”Choď, predaj olej a vyplať svojho veriteľa! Ty však a tvoji synovia žite z ostatku!”

            Vzkriesenie chlapca. - 8 V istý deň prechádzal Elizeus cez Sunam. Tam bola zámožná žena, ktorá ho zdržala, aby si zajedol. A zakaždým, keď tadiaľ prechádzal, zašiel k nej, aby si zajedol chlieb. 9 Ona raz povedala svojmu mužovi: ”Pozri, viem, že je to svätý Boží muž, čo vždy chodieva popred nás. 10 Pripravme mu malú, murovanú hornú izbičku, dajme mu tam posteľ, stôl, stoličku a svietnik, aby sa tam mohol utiahnuť keď k nám príde.” 11 V ktorýsi deň ta prišiel, utiahol sa do hornej izby a nocoval tam. 12 Potom povedal svojmu sluhovi Giezimu: ”Zavolaj tú Sunamitku!” Zavolal ju a ona zastala pred ním. 13 I rozkázal mu: ”Povedz jej: Tak bedlivo si sa o nás starala. Čo by som mohol pre teba urobiť? Mám hovoriť v tvojom záujme s kráľom alebo s vojenským veliteľom?” Odpovedala: ”Bývam medzi svojimi.” 14 On sa spýtal: ”Čo by sa mohlo pre ňu urobiť?” Giezi odpovedal: ”Žiaľ, nemá syna a jej muž je starý.” 15 Tu povedal: ”Zavolaj ju!” Zavolal ju a ona zastala vo dverách. 16 On povedal: ”Na rok o tomto čase budeš nosiť v živote syna.” Ona odpovedala: ”Nie, môj pane, Boží muž, nezavádzaj svoju služobnicu!”

            17 A žena počala a porodila syna o rok v tom čase, ktorý jej povedal Elizeus. 18 Keď chlapec dorástol, išiel jedného dňa za svojím otcom k žencom. 19 I vravel svojmu otcovi: ”Moja hlava! Moja hlava!” On povedal sluhovi: ”Zanes ho k jeho matke!” 20 Ten ho vzal a zaniesol k matke. Dopoludnia jej sedel na kolenách, a potom zomrel. 21 Ona vyšla hore, položila ho na posteľ Božieho muža, zavrela za ním dvere a odišla. 22 Zavolala svojho muža a povedala: ”Pošli mi, prosím, jedného zo sluhov a jednu oslicu. Chcem bežať k Božiemu mužovi a hneď sa vrátiť.” 23 I spýtal sa jej: ”Prečo ideš k nemu dnes? Nie je novmesiac a nie je sobota!” Ale odpovedala: ”Zbohom! Osedlala osla a povedala svojmu sluhovi: ”Žeň vpred! V jazde nezastavuj, iba ak ti poviem!” 25 Išla teda a prišla k Božiemu mužovi na vrch Karmel. Keď ju Boží muž zďaleka videl, povedal svojmu sluhovi Giezimu: ”Pozri, tá Sunamitka! 26 Bež jej v ústrety a spýtaj sa jej: Vodí sa ti dobre? A tvojmu mužovi? A tvojmu synovi?” Odpovedala: ”Dobre.” 27 Keď však došla na vrch k Božiemu mužovi, objala mu nohy. Nato Giezi pristúpil a chcel ju odsotiť. Ale Boží muž povedal: ”Nechaj ju, lebo má roztrpčenú dušu a Pán to predo mnou skryl, neoznámil mi to.” 28 Ona však vravela: ”Azda som si žiadala syna od svojho pána?! Či som nevravela: Nezavádzaj ma!?” 29 Vtedy povedal Giezimu: ”Prepáš si bedrá, vezmi si do ruky moju palicu a choď! Ak niekoho stretneš, nepozdravuj ho a ak ťa niekto pozdraví, neodpovedz mu! Potom polož moju palicu na tvár chlapca!” 30 Ale chlapcova matka povedala: ”Ako žije Pán a ako žiješ ty, neopustím ťa!” Nato vstal a išiel za ňou. 31 Giezi šiel vopred a položil palicu na chlapcovu tvár. Ale nebolo hlasu ani precitnutia. Vrátil sa mu teda naproti a oznámil mu: ”Chlapec sa neprebudil!” 32 Keď Elizeus vošiel do domu, hľa, chlapec ležal mŕtvy na jeho posteli! 33 Vošiel teda, zavrel za nimi dvoma dvere a modlil sa k Pánovi. 34 Potom vyšiel hore, ľahol si na chlapca, ústa si položil na jeho ústa, oči na jeho oči, ruky na jeho ruky. Keď sa tak naň sklonil, chlapcovo telo sa rozohrialo. 35 Vrátil sa, prešiel sa raz sem i tam po dome, išiel hore a vystrel sa nad neho. Nato chlapec sedem ráz kýchol a otvoril oči. 36 Vtedy zavolal Gieziho a povedal: ”Zavolaj tú Sunamitku!” I zavolal ju. Keď vošla k nemu, povedal jej: ”Vezmi si svojho syna!” 37 Ona pristúpila a padla mu k nohám, uklonila sa až po zem, vzala si syna a vyšla von.

            Jedovaté jedlo. - 38 Elizeus prišiel opäť do Galgaly. V krajine však bol hlad. Keď prorockí synovia sedeli pred ním, povedal svojmu sluhovi: ”Postav veľký hrniec a uvar prorockým synom jedlo!” 39 I vyšiel ktorýsi na pole nazbierať zeliny. Našiel divú burinu a nazbieral z nej plný plášť divých uhoriek. Potom išiel a pokrájal to do hrnca na pokrm, lebo to nepoznali. 40 Naberali to ľuďom na jedenie, ale keď začali pokrm jesť, zvolali: ”Smrť je v hrnci, Boží muž!” a nemohli jesť. 41 On rozkázal: ”Doneste múku!” Vysypal ju do hrnca a povedal: ”Naberte ľuďom, nech jedia!” A v hrnci nebolo nič škodlivé.

            Rozmnoženie chleba. - 42 Z Bál-Salisy prišiel akýsi človek a doniesol Božiemu mužovi chlieb z prvotín: dvadsať jačmenných chlebíkov a drvené zrno vo svojej kapse. I povedal: ”Daj to ľuďom jesť!” 43 Jeho sluha však vravel: ”Ako mám toto predložiť sto chlapom?” Ale on povedal: ”Daj to ľuďom jesť, lebo toto hovorí Pán: Budú jesť a (ešte) zvýši.” 44 I predložil im to a oni jedli a (ešte aj) zvýšilo, podľa Pánovho slova.

 

 

2Kr5

 

V5.       Uzdravenie Námana. - 1 Vojenský veliteľ aramejského kráľa Náman bol muž, ktorého si jeho pán vážil a cenil, lebo jeho pričinením dal Pán Aramejčanom víťazstvo. Ale tento zámožný muž bol malomocný. 2 Z Aramejska raz vytiahli koristníci a zajali z Izraela malé dievča, ktoré sa dostalo do služby k Námanovej žene. 3 Ono povedalo svojej panej: ”Keby bol môj pán u proroka v Samárii, isto by ho oslobodil od malomocenstva! 4 On (Náman) išiel a oznámil svojmu pánovi: ”Toto a toto hovorilo dievča z izraelskej krajiny.” 5 Aramejský kráľ na to povedal: ”Zober sa a choď, pošlem izraelskému kráľovi list.” On išiel, vzal so sebou desať hrivien striebra, šesťtisíc zlatých a desatoro preoblečení šiat 6 a odovzdal izraelskému kráľovi list tohoto znenia: ”Teraz, súčasne s týmto listom ti posielam svojho služobníka Námana. Osloboď ho od malomocenstva!” 7 Keď izraelský kráľ prečítal list, roztrhol si rúcho a vravel: ”Som ja Boh, aby som mohol dávať smrť a život, že tento posiela ku mne, aby som človeka oslobodil od malomocenstva? Vidíte jasne, že hľadá proti mne zámienku.”

            8 Keď Boží muž Elizeus počul, že si kráľ Izraela roztrhol rúcho, poslal ku kráľovi s odkazom: ”Prečo si si roztrhol rúcho?! Nech príde ku mne a dozvie sa, že v Izraeli je prorok.” 9 Náman teda išiel so svojimi koňmi a mužmi a zastal predo dvermi Elizeovho domu. 10 Elizeus poslal k nemu posla s odkazom: ”Choď a okúp sa sedem ráz v Jordáne, potom ti telo ozdravie a budeš zasa čistý!” 11 Náman sa rozhneval a odišiel so slovami: ”Nazdával som sa, že naisto vyjde ku mne a bude vzývať meno Pána, svojho Boha, rukou sa dotkne miesta a odstráni malomocenstvo. 12 Nie sú rieky Damasku Abana a Farfar lepšie ako všetky rieky Izraela?! Nemôžem sa v nich okúpať a očistiť sa?” Obrátil sa a rozhnevaný odchádzal. 13 Ale jeho sluhovia pristúpili k nemu, prehovárali ho a vraveli: ”Keby prorok žiadal od teba veľkú vec, neurobil by si to? O čo skôr, keď ti povedal: Okúp sa a budeš čistý!” 14 Preto zostúpil a sedem ráz sa ponoril do Jordána podľa slova Božieho muža a jeho telo bolo zasa také čisté ako telo malého chlapca.

            15 Nato sa s celým sprievodom vrátil k Božiemu mužovi. Keď prišiel a zastal pred ním, vravel: ”Teraz viem; že na celej zemi niet Boha, iba v Izraeli. A teraz prijmi dar od svojho sluhu!” 16 Ale odpovedal: ”Ako žije Pán, pred ktorým stojím, neprijmem!” A hoci naň naliehal, aby prijal, odmietol. 17 Vtedy Náman povedal: ”Dovolíš, prosím, aby dali tvojmu sluhovi zeme, koľko unesú dve mulice? Lebo tvoj sluha už neprinesie celopal ani inakšiu obetu iným bohom, iba Pánovi. 18 No a v tejto jednej veci upros Pána za svojho sluhu: Keď pôjde môj pán do domu Remona klaňať sa tam a bude sa opierať o moju ruku, musím sa skloniť v dome Remona, keď sa bude on klaňať v dome Remona. Túto vec, prosím, nech odpustí Pán tvojmu sluhovi!” 19 Odpovedal mu: ”Choď v pokoji!”

            Keď už odišiel od neho kus cesty, 20 povedal si Giezi, sluha Božieho muža Elizea: ”Veru môj pán šetril toho Aramejčana a neprijal od neho, čo mu dával. Ako žije Pán, pobežím za ním a vezmem niečo od neho.” 21 A Giezi sa ponáhľal za Námanom. Keď Náman videl, že niekto za ním beží, zišiel mu z voza v ústrety a spýtal sa: ”Je všetko v poriadku?” 22 Odpovedal: ”V poriadku! Môj pán ma poslal s odkazom: Práve teraz prišli ku mne dvaja mladíci z Efraimského pohoria, spomedzi prorockých synov. Daj, prosím, pre nich hrivnu striebra a dvoje oblečenie šiat.” 23 Náman povedal: ”Prosím, vezmi dve hrivny!” I nútil ho a dal dve hrivny striebra zviazať do dvoch mešcov (a dvoje oblečenie šiat) a dal to dvom sluhom, ktorí to niesli pred ním. 24 Keď však prišli na kopec, vzal to od nich a schoval v dome. Tých ľudí prepustil a oni odišli. 25 On však išiel a postavil sa pred svojho pána. Elizeus sa ho spýtal: ”Odkiaľ, Giezi?” Odpovedal: ”Nebol tvoj sluha nikde.” 26 I povedal mu: ”Čo som nebol v duchu tam, kde sa ktosi vykláňal z voza tebe v ústrety?! Teraz teda, keď si prijal peniaze, môžeš si kúpiť šaty, olivové záhrady, vinice, ovce, statok, sluhov a slúžky. 27 Ale Námanovo malomocenstvo sa bude držať i teba, i tvojho potomstva naveky.” I odišiel od neho malomocný ako sneh.

 

 

2Kr6

 

VI.      Plávajúca sekera. - 1 Prorockí synovia hovorili Elizeovi: ”Pozri, miesto, kde bývame s tebou, je tesné. 2 Pôjdeme až k Jordánu, vezmeme odtiaľ každý jedno brvno a urobíme si tam miesto na bývanie.” Odpovedal: ”Choďte!” 3 Ktorýsi vravel: ”Poď aj ty so svojimi služobníkmi!” Odpovedal: ”Pôjdem.” 4 Išiel teda s nimi a keď došli k Jordánu, vytínali stromy. 5 Ako ktorýsi z nich vytínal kmeň, padlo mu železo do vody a vykríkol: ”Beda, môj pane, a to bolo vypožičané!” 6 Boží muž sa opýtal: ”Kde padlo?” A keď mu ukázal miesto, odťal kus dreva, hodil ho ta a železo vyplávalo. 7 I povedal: ”Vezmi si ho!” On vystrel ruku a vzal si ho.

            Pomýlenie Aramejčanov. - 8 Aramejský kráľ viedol s Izraelom vojnu. I radil sa so svojimi poddanými a povedal: ”Na tom a tom mieste budete so mnou táboriť.” 9 Vtedy Boží muž poslal izraelskému kráľovi odkaz: ”Daj si pozor a nechoď na to miesto, lebo tam táboria Aramejčania!” 10 Izraelský kráľ poslal na miesto, ktoré mu označil Boží muž a pred ktorým ho varoval, a dal ho pozorovať, a nielen raz alebo dva razy. 11 Táto vec rozčuľovala srdce aramejského kráľa. Zvolal svojich sluhov a spýtal sa ich: ”Neviete mi povedať, kto nás prezradil izraelskému kráľovi?” 12 Ktorýsi z jeho sluhov mu povedal: ”Nie, môj kráľovský pane, ale prorok Elizeus, ktorý je v Izraeli, oznámi izraelskému kráľovi aj slová, ktoré hovoríš vo svojej spálni.” 13 Nato povedal: ”Choďte a pozrite sa, kde je; pošlem a dám ho chytiť.” Oznámili mu: ”Je v Dotane.” 14 Poslal ta kone, vozy a mocný oddiel. Došli v noci a obkľúčili mesto.

            15 Keď sluha Božieho muža včasráno vstal a vyšiel von, zazrel, že mesto obkľučuje mocný oddiel, kone a vozy. Sluha mu povedal: ”Beda, môj Pane! Čo budeme robiť?” 16 Odpovedal: ”Neboj sa, lebo tých, čo sú s nami, je viac ako tých, čo sú s nimi!” 17 A Elizeus sa modlil: ”Pane, otvor mu oči, nech vidí!” Vtom Pán otvoril sluhove oči a videl, že vrch okolo Elizea je plný ohnivých koní a vozov. 18 A keď (nepriatelia) zišli k nemu, modlil sa Elizeus k Pánovi: ”Pobi, prosím, tento národ slepotou!” I pobil ich slepotou podľa Elizeových slov. 19 A Elizeus im povedal: ”Toto nie je tá cesta a toto nie je to mesto. Poďte za mnou, zavediem vás k mužovi, ktorého hľadáte!” A išiel s nimi do Samárie. 20 Keď došli do Samárie, Elizeus povedal: ”Pane, otvor oči týmto, nech vidia!” Pán im otvoril oči a zrazu videli, že sú uprostred Samárie. 21 Keď ich uvidel izraelský kráľ, pýtal sa Elizea: ”Mám ich postínať, otče?” 22 Odpovedal: ”Nestínaj! Chceš postínať takých, ktorých si nezajal svojím mečom ani svojou kušou?! Predlož im chlieb a vodu, nech si zajedia a nech sa napijú a vrátia sa k svojmu pánovi.” 23 Pripravil im teda veľkú hostinu a keď sa najedli a napili, prepustil ich a oni odišli k svojmu pánovi. Aramejskí koristníci potom viac neprišli do izraelskej krajiny.

            Hlad v Samárii. - 24 Po tomto zhromaždil aramejský kráľ Benadad celé svoje vojsko, pritiahol a obliehal Samáriu. 25 V Samárii vypukol veľký hlad. Obliehal ju tak dlho, až bola oslia hlava po osemdesiat strieborných a štvrť kabu holubieho trusu po päť strieborných. 26 Keď raz izraelský kráľ prechádzal po múre, akási žena naň volala: ”Pomôž mi, môj kráľovský pane!” Odpovedal: ”Nepomáha ti Pán, ako ti môžem pomôcť ja? 27 Z humna? Alebo z lisu?” 28 Potom sa jej kráľ spýtal: ”Čo ti je?” Odpovedala: ”Táto žena mi vravela: ”Daj svojho syna, zjeme ho dnes, môjho syna však zjeme zajtra!” Uvarili sme teda môjho syna a zjedli sme ho. Na druhý deň som jej povedala: ”Daj svojho syna, zjeme ho!” Ale ona svojho syna schovala.” 30 Keď kráľ počul slová ženy, roztrhol si rúcho. Chodil práve po múre, takže ľud videl, že má na holom tele vrecovinu. 31 I povedal: ”Toto nech mi urobí Boh a toto nech mi pridá, ak dnes hlava Safatovho syna Elizea ostane na ňom!”

            32 Elizeus sedel vo svojom dome a starší sedeli s ním. Kráľ však poslal vopred akéhosi muža. Ale skôr, než k nemu prišiel posol, hovoril on starším: ”Viete, že tento vrahov syn posiela zoťať mi hlavu? Dávajte pozor, keď príde posol, zaprite dvere a držte ho za dvermi! Lebo za ním ide aj dupot nôh jeho pána!” 33 Ešte s nimi hovoril a už zostupoval k nemu kráľ a hovoril: ”Hľa, takéto nešťastie prišlo od Pána; ako mám ešte dôverovať v Pána?”


Nerozumnosť bezbožných

Ž53 (52)

 

 

            1 Zbormajstrovi. Podľa ”Machalat”. Dávidov poučný chválospev.

            Blázon si v srdci hovorí: ”Boha niet.”

            2 Skazení sú a ohavnosti páchajú,

            nikto z nich nerobí dobre.

            3 Boh pozerá z neba na synov ľudských

            a skúma, či je niekto rozumný a hľadá Boha.

 

            4 Všetci poblúdili, všetci sa skazili;

            nikto nerobí dobre, veru, celkom nik.

            5 Kde podeli rozum tí, čo páchajú neprávosť

            a požierajú môj ľud, akoby jedli chlieb?

 

            Nevzývajú Boha;

            6 no strachom sa trasú tam, kde sa báť netreba.

            Boh roztrúsil kosti tvojich utláčateľov,

            zahanbení sú, lebo Boh nimi opovrhol.

 

            7 Kiež príde Izraelu spása zo Siona!

            Keď Boh vyslobodí svoj ľud zo zajatia,

            Jakub zaplesá, poteší sa Izrael.