2 Krn 4-6, Ž 62

2Krn4

 

IV.      1 Dal urobiť kovový oltár: bol dvadsať lakťov dlhý, dvadsať lakťov široký a desať lakťov vysoký, 2 Dal spraviť liate more, desať lakťov malo od okraja k okraju, dookola okrúhle, päť lakťov vysoké a dookola ho objala tridsaťlakťová šnúra. 3 Pod ním boli podoby býkov, ktoré ho obopínali dookola; po desať lakťoch obopínali more dookola; býky tvorili dva rady a boli spolu uliate. 4 Stálo na dvanástich býkoch: tri boli obrátené na sever, tri boli obrátené na západ, tri boli obrátené na juh a tri boli obrátené na východ. More bolo hore na nich a zadnou časťou boli obrátené dnu. 5 Bolo na dlaň hrubé a jeho okraj bol ako okraj kalicha, podobný ľaliovému kvetu. Pojalo tritisíc batov.

            6 Dal urobiť desať umývadiel, päť umiestil napravo a päť naľavo, aby v nich umývali. Oplakovali v nich, čo sa pripravovalo na celopal, more však bolo na to, aby sa v ňom umývali kňazi.

            7 Dal urobiť desať zlatých svietnikov, aké mali byť, a umiestil ich v chráme, päť na pravú a päť na ľavú stranu. 8 Dal spraviť desať stolov a postavil ich v chráme, päť napravo a päť naľavo. Dal spraviť tiež sto zlatých čiaš.

            9 Dal urobiť nádvorie pre kňazov a tiež veľké nádvorie, aj dvere na nádvorie a dvere dal obtiahnuť kovom. 10 More postavil na pravú stranu, na juhovýchod. 11 Potom Hiram zhotovil hrnce, zmetáky a kropáče. Tak Hiram dokončil všetky práce, ktoré mal urobiť pre kráľa Šalamúna na Božom dome: 12 dva stĺpy, dve kužeľovité hlavice na vrchu oboch stĺpov, dve mriežkovania na pokrytie dvoch kužeľovitých hlavíc, čo boli na vrchu stĺpov, 13 štyristo granátových jabĺk na dve mriežkovania, po dva rady granátových jabĺk na obe mriežkovania na pokrytie dvoch kužeľovitých hlavíc, čo boli na vrchu stĺpov. 14 Urobil podstavce a umývadlá na podstavce. 15 Jedno more a pod ním dvanásť býkov. 16 Hrnce, zmetáky a vidlice. Všetky tieto predmety urobil (jeho otec) Hiram kráľovi Šalamúnovi pre Pánov chrám z lesklého kovu. 17 Kráľ ich dal uliať v oblasti Jordána v hlinitej zemi medzi Sochotom a Saredou. 18 Šalamún dal urobiť všetky tieto predmety vo veľkom množstve, lebo sa nehľadelo na váhu kovu. 19 Šalamún dal tiež urobiť náradie, ktoré bolo v Božom dome, zlatý oltár a stoly, na ktorých boli predkladné chleby. 20 Svietniky a ich lampy, aby podľa predpisu horeli pred príbytkom, z rýdzeho zlata; 21 kvety, lampy a kliešte boli zo zlata, z dokonalého zlata. 22 Nože, kropáče, misky a panvy boli z rýdzeho zlata. Dvere domu, vnútorné krídla do veľsvätyne a tiež krídla domu (z vonka) do chrámu boli zo zlata.

 

 

2Krn5

 

V5.       1 Keď sa dokončili práce, ktoré Šalamún prevádzal na Pánovom dome, Šalamún doniesol všetky zasvätené veci svojho otca Dávida a striebro, zlato a všetky nádoby uložil v pokladniciach Božieho domu.

 

 

 

Archu zmluvy donesú do chrámu 5,2- 14 = 1Kr 8,1-9

 

            2 Vtedy Šalamún zhromaždil starších Izraela a všetkých pohlavárov kmeňov, kniežatá izraelských rodov do Jeruzalema, aby vyniesli Pánovu archu zmluvy z Dávidovho mesta, zo Siona. 3 Zhromaždili sa teda ku kráľovi všetci Izraeliti vo sviatok, ktorý bol v siedmom mesiaci. 4 Keď prišli všetci starší Izraela, vzali leviti archu 5 a vyniesli archu, stan zhromaždenia a všetko posvätné náčinie, ktoré bolo v stane. Niesli to levitskí kňazi. 6 Kráľ Šalamún a celé zhromaždenie Izraelitov, ktoré sa k nemu pred archou zišlo, obetovali toľko oviec a hovädzieho dobytka, že ich pre množstvo nebolo možno spočítať alebo odhadnúť. 7 A kňazi priniesli Pánovu archu zmluvy na jej miesto, do príbytku chrámu, do veľsvätyne, pod krídla cherubov. 8 Cherubíni totiž rozprestierali krídla nad miestom, kde bola archa, takže cherubíni zakrývali zhora archu a jej žrde. 9 Žrde boli také dlhé, že ich konce bolo vidieť vyčnievať z archy spred príbytku, zvonku ich však vidieť nebolo. Tam sú po dnešný deň. 10 V arche boli len dve kamenné tabule, ktoré tam dal Mojžiš na Horebe, keď Pán uzavrel zmluvu so synmi Izraela pri ich východe z egyptskej krajiny.

            11 Keď kňazi vyšli zo svätyne - lebo sa posvätili všetci kňazi, ktorí tam boli, bez ohľadu na oddiely -,12 leviti speváci, všetci, ktorí patrili Asafovi, Hemanovi a Idutunovi, ich synovia a ich bratia stáli oblečení do plátna s cimbalmi, harfami a citarami východne od oltára a s nimi asi stodvadsiati kňazi trúbili na trúbach. 13 Trubači a speváci boli takí jednotní, že bolo počuť (len) jeden hlas chvály a oslavy Pána. A keď sa vzniesol hlas trúb, cimbalov a hudobných nástrojov a keď oslavovali Pána: „Oslavujte Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo je večné,“ Pánov dom naplnil oblak, 14 takže sa kňazi pre oblak nemohli postaviť do služby, lebo Boží dom naplnila Pánova sláva.

 

 

2Krn6

 

VI.      Šalamúnova reč pri posviacke. - 1 Vtedy Šalamún povedal:

 

            „Pán povedal, že bude bývať v oblaku.

            2 Ja som ti postavil dom za príbytok,

            miesto, kde máš bývať naveky.“

 

            3 Potom sa kráľ obrátil a požehnal celé zhromaždenie Izraela. Celé zhromaždenie Izraela stálo. 4 Hovoril: „Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, ktorý vlastnou rukou splnil sľub, čo dal vlastnými ústami môjmu otcovi Dávidovi, keď hovoril: 5 „Odo dňa, keď som vyviedol svoj ľud z egyptskej krajiny, nevyvolil som si ani v jednom z kmeňov Izraela miesto, aby mi tam postavili chrám, aby tam prebývalo moje meno. A nevyvolil som si nikoho, aby bol kniežaťom nad mojím ľudom, Izraelom. 6 Ale vyvolil som si Jeruzalem, aby tam prebývalo moje meno, a vyvolil som si Dávida, aby bol nad mojím ľudom, Izraelom.“ 7 Môj otec Dávid zamýšľal postaviť dom menu Pána, Izraelovho Boha. 8 Ale Pán povedal môjmu otcovi Dávidovi: „Keď si zamýšľal postaviť môjmu menu chrám, tvoj úmysel bol dobrý. 9 Lenže nie ty postavíš chrám, ale tvoj syn, ktorý vyjde z tvojich bedier; on postaví môjmu menu chrám.“ 10 A Pán splnil svoj sľub, ktorý dal. Nastúpil som na miesto svojho otca Dávida, zaujal som trón Izraela, ako Pán povedal, a postavil som chrám menu Pána, Izraelovho Boha. 11 A tam som uložil archu, v ktorej je Pánova zmluva, čo uzavrel so synmi Izraela.“

            Šalamúnova modlitba. - 12 Potom si stal v prítomnosti celého zástupu Izraelitov pred Pánov oltár a rozprestrel dlane. 13 Šalamún dal totiž urobiť kovový stupeň a umiestil ho naprostred dvora. Bol päť lakťov dlhý, päť lakťov široký a tri lakte vysoký. Vystúpil naň, kľakol si pred celým zhromaždením Izraelitov na kolená, rozprestrel dlane k nebu 14 a hovoril: „Pane, Bože Izraela, niet tebe podobného Boha ani na nebi, ani na zemi; ty zachovávaš zmluvu a priazeň k svojim sluhom, ktorí celým svojím srdcom kráčajú pred tebou. 15 Ty si svojmu sluhovi, môjmu otcovi Dávidovi, splnil sľub, ktorý si mu dal. Čo si mu svojimi ústami povedal, svojimi rukami si mu splnil, ako dokazuje dnešný deň. 16 Teraz teda, Pane, Bože Izraela, splň svojmu sluhovi, môjmu otcovi Dávidovi, čo si mu sľúbil, keď si povedal: „Nikdy ti nebude chýbať predo mnou muž, ktorý zasadne na trón Izraela, ak si budú tvoji synovia dávať pozor na svoju cestu a kráčať podľa môjho zákona tak, ako si kráčal ty predo mnou!“ 17 A teraz, Pane, Bože Izraela, nech sa uskutočnia tvoje sľuby, ktoré si dal svojmu sluhovi Dávidovi!

            18 Či naozaj bude Boh bývať s človekom na zemi? Veď nebesá a nebesá nebies ťa nemôžu obsiahnuť, o koľko menej potom tento dom, ktorý som postavil. 19 Ale obráť sa k modlitbe svojho sluhu a k jeho prosbe, Pane, môj Bože, a vyslyš volanie a modlitbu, ktorú ti tvoj sluha predkladá: 20 Aby tvoje oči vo dne i v noci boli otvorené nad týmto domom, nad miestom, o ktorom si povedal, že tam položíš svoje meno. Aby si vypočul modlitbu, ktorú sa tvoj sluha bude modliť na tomto mieste! 21 Aby si vypočul prosbu svojho sluhu a svojho ľudu, Izraela, ktorú sa bude modliť na tomto mieste. Ty ho počuješ z miesta, kde bývaš, z neba, a keď počuješ, aj odpustíš.

            22 Keď sa niekto previní proti svojmu blížnemu a vynesú proti nemu kliatbu, aby ho donútili k prísahe, a príde prisahať pred oltár v tomto chráme, 23 ty, Pane, vypočuj z neba, zasiahni a rozsúď medzi svojimi sluhami: vinníkovi odplať a jeho činy mu uvaľ na hlavu, nevinného však osloboď a nalož s ním podľa jeho spravodlivosti! 24 Keď nepriateľ porazí tvoj ľud, Izrael, pretože sa previnil proti tebe, ale on sa obráti, bude vzdávať chválu tvojmu menu, bude sa k tebe modliť a prosiť teba v tomto dome, 25 ty vypočuj z neba a odpusť vinu svojmu ľudu, Izraelu, a priveď ho späť do krajiny, ktorú si dal jemu a jeho otcom. 26 Keď bude nebo zavreté a nebude dažďa, pretože sa previnili proti tebe, ale budú sa modliť na tomto mieste, budú vzdávať chválu tvojmu menu a odvrátia sa od svojho hriechu, lebo ich tresceš, 27 ty vypočuj z neba, odpusť vinu svojim sluhom a svojmu ľudu, Izraelu, nauč ich dobrej ceste, ktorou majú ísť, a daj dažďa svojej krajine, ktorú si dal za dedičstvo svojmu ľudu. 28 Ak bude v krajine hlad, ak bude mor, ak bude úpal, sneť, kobylky a hmyz; keď bude jeho nepriateľ v krajine dorážať na jeho brány alebo akákoľvek rana a choroba, 29 každú modlitbu a každú prosbu, ktorú prednesie ktokoľvek z celého tvojho ľudu, Izraela - veď každý pozná svoju ranu a svoju bolesť -, a vystrie dlane k tomuto domu, 30 ty vypočuj z neba, z miesta, kde bývaš, odpusť a daj každému podľa jeho cesty, veď poznáš jeho srdce. Lebo len ty poznáš srdcia synov človeka! 31 Aby sa ťa báli a po tvojich cestách kráčali celý čas, čo budú žiť v krajine, ktorú si dal ich otcom.

            32 Ale aj cudzinca, ktorý nie je z tvojho národa, Izraela, ale príde z ďalekej krajiny kvôli tvojmu veľkému menu, tvojej mocnej ruke a tvojmu vystretému ramenu, ak teda takí prídu a budú sa modliť v tomto dome, 33 ty vyslyš z neba, z miesta, kde bývaš, a urob všetko, o čo bude cudzinec k tebe volať, aby poznali všetky národy zeme tvoje meno, aby si ťa ctili ako tvoj ľud, Izrael, a aby sa dozvedeli, že sa tento dom, ktorý som postavil, volá podľa tvojho mena.

            34 Ak vytiahne tvoj ľud do boja proti svojim nepriateľom, nech ich pošleš ktorýmkoľvek smerom, ale budú sa k tebe modliť smerom k tomuto mestu, ktoré si si vyvolil, a k domu, ktorý som postavil tvojmu menu, ty vyslyš z neba ich modlitbu a ich prosbu a vyslúž im právo! 36 Ak sa prehrešia proti tebe - veď niet človeka, ktorý by sa neprehrešil - a budeš sa na nich hnevať a vydáš ich nepriateľovi a premožitelia ich odvedú do zajatia, do krajiny či už ďalekej a či blízkej, 37 ale vstúpia do seba v krajine, v ktorej budú zajatí, obrátia sa a v krajine svojho zajatia sa budú modliť k tebe a budú hovoriť: „Zhrešili sme, nepravo a zločinne sme konali,“ 38 ak sa teda v krajine svojho zajatia, do ktorej ich odviedli, celým svojím srdcom a celou svojou dušou obrátia k tebe a budú sa modliť smerom k svojej krajine, ktorú si dal ich otcom, k mestu, ktoré si si vyvolil, a k domu, ktorý som postavil tvojmu menu, 39 ty z neba, z miesta, kde bývaš, vyslyš ich modlitbu a ich prosbu a vyslúž im právo! A odpusť svojmu ľudu, čím sa proti tebe prehrešil. 40 Nech sú teraz, môj Bože, tvoje oči otvorené a tvoje uši pozorné na modlitbu z tohoto miesta!

 

            41 Teraz však, Pane, Bože, vstaň a odpočiň si,

            ty a archa tvojej všemoci.

            Tvoji kňazi, Pane, Bože, nech sa odejú do spásy

            a tvoji svätí nech plesajú od šťastia!

            42 Pane, Bože, neodmietaj tvár svojho pomazaného!

            Spomeň si na milosrdenstvo,

            ktoré si prejavil svojmu služobníkovi Dávidovi!“


Pokoj v Bohu

Ž62 (61)

 

 

 

            1 Zbormajstrovi. Podľa Jedutuna: Dávidov žalm.

            2 Iba v Bohu spočiň, duša moja,

            lebo od neho mi prichádza spása.

            3 Iba on je moje útočište a moja spása,

            moja opora, nezakolíšem sa nikdy viac.

 

            4 Dokedy chcete napádať človeka, dokedy ho chcete všetci krušiť

            ako stenu, čo sa nakláňa, ako múr, čo sa váľa?

            5 Stroja sa zvrhnúť ho z popredného miesta,

            v klamaní majú záľubu,

            dobrorečia svojimi ústami, no v srdci zlorečia.

 

            6 Iba v Bohu spočiň duša moja,

            lebo len on mi dáva nádej,

            7 Iba on je moje útočište a moja spása,

            moja opora, nezakolíšem sa.

 

            8 V Bohu je moja spása i sláva;

            Boh je moja sila a v Bohu je moje útočište.

            9 Dúfajte v neho, ľudia, v každom čase,

            pred ním si srdce otvorte;

            Boh je naše útočište.

            10 Veď iba klam a mam sú potomci Adama,

            ľudia sú iba preludom.

            Keby si stali na váhu,

            dohromady sú ľahší ako para.

 

            11 Nespoliehajte sa na násilie

            a neprepadnite zbojstvu;

            ak vám pribúda bohatstva, neoddávajte mu srdce.

            12 Raz prehovoril Boh,

            počul som toto dvoje:

            že Boh je mocný

            13 a ty, Pane, milostivý;

            že ty každému odplácaš podľa jeho skutkov.