2 Sam 13-15, Ž 47

 

2Sam13

 

 

 

 

 

XIII.   Amnon a Tamar. - 1 Potam sa stalo toto: Dávidov syn Absolón mal krásnu sestru menom Tamar a zamiloval sa do nej Dávidov syn Amnon. Amnon sa trápil, až ochorel pre svoju sestru Tamar. Bola pannou, preto sa Amnonovi zdalo nemožným niečo jej urobiť. 3 Amnon mal priateľa Jonadaba, syna Dávidovho brata Semu. A Jonadab bol veľmi chytrý človek. I spýtal sa ho: ”Prečo si ty, kráľov syn, deň čo deň biednejší? Nepovieš mi to?” Amnon mu odpovedal: ”Milujem Tamar, sestru svojho brata Absolóna.” 5 Jonadab mu vravel: ”Ľahni si do postele, akoby si bol chorý, a keď ťa príde pozrieť tvoj otec, povedz mu: Nech príde, prosím moja sestra Tamar a nech mi dá niečo jesť! Nech pripraví pokrm pred mojimi očami, aby som to videl a aby som prijal pokrm z jej ruky! 6 Amnon si teda ľahol a predstieral chorobu. Keď ho kráľ prišiel pozrieť, povedal Amnon kráľovi: ”Nech príde, prosím, moja sestra Tamar a nech mi pred mojimi očami pripraví dva koláče, z jej ruky chcem jesť.” 7 A Dávid poslal do domu po Tamar s odkazom: ”Choď do domu svojho brata Amnona a priprav mu pokrm!” 8 Tamar išla do domu svojho brata Amnona, ktorý ležal. Vzala cesto, zamiesila, pred jeho očami narobila koláčov a koláče upiekla. 9 Potom vzala pekáč a vysypala pred neho. Ale on sa zdráhal jesť. Amnon vravel: ”Pošlite odo mňa všetkých preč!” Keď všetci od neho odišli, 10 povedal Amnon Tamar: ”Dones mi jedlo do izbičky, chcem jesť z tvojej ruky! Tamar vzala koláče, ktoré pripravila, a zaniesla ich svojmu bratovi Amnonovi do izbičky. 11 Keď mu však podávala jesť, chytil ju a vravel jej: ”Poď, sestra moja, ľahni si ku mne!” 12 Ale ona mu povedala: ”Nie, brat môj, nezneucti ma! Veď sa v Izraeli takéto nesmie robiť! Nedopusť sa tej nehanebnosti! 13 Kdeže ja potom pôjdem so svojou hanbou? A ty budeš v Izraeli ako nejaký nehanebník. Ale hovor s kráľom, on ma neodoprie tebe.” 14 Lenže nechcel ani počúvať na jej hlas a keďže bol mocnejší než ona, znásilnil ju a ležal s ňou.

 

 

            15 Potom k nej Amnon pocítil veľký odpor. Odpor, ktorý k nej pociťoval, bol väčší ako láska, ktorou ju miloval. Preto jej Amnon rozkázal: ”Zober sa a choď!” 16 Odpovedala mu: ”Táto krivda, že ma posielaš preč, je, väčšia ako tá druhá, ktorú si mi urobil.” Ale nechcel ju počúvať. 17 I zavolal na mládenca, ktorý ho obsluhoval, a povedal mu: ”Vyžeň túto odo mňa von na ulicu a zapri za ňou dvere!” 18 Mala na sebe dlhú tuniku, lebo kráľovské dcéry sa oddávna, kým boli panny, takto obliekali. Jeho sluha ju vyhnal na ulicu a zaprel za ňou dvere. 19 Tamar si dala na hlavu popol, dlhú tuniku, ktorú mala na sebe, roztrhla, ruky si položila na hlavu, išla a nepretržite volala. Vtom ju oslovil jej brat Absolón: ”Bol azda s tebou tvoj brat Amnon? Tak buď teraz ticho, sestra. Je to tvoj brat, neber si túto vec k srdcu!” Tamar potom ostala opustená v dome svojho brata Absolóna.

 

 

            21 Keď sa kráľ Dávid o tom všetkom dopočul, veľmi sa rozhneval. (Ale nechcel zarmútiť dušu svojho syna Amnona, mal ho rád lebo bol jeho prvorodený.) 22 Absolón sa však nezhováral s Amnonom ani po zlom, ani po dobrom, lebo Absolón nenávidel Amnona za to, že potupil jeho sestru Tamar.

 

 

            Absolónova pomsta. - 23 Po dvoch rokoch sa stalo, že boli strihačky u Absolóna v Bálhasore, ktorý je pri Efraime. Absolón pozval všetkých kráľových synov. Absolón išiel ku kráľovi a povedal: ”Hľa, u tvojho sluhu sú strihačky; nech príde, prosím, so svojím sluhom kráľ a jeho sluhovia.” 25 Kráľ odpovedal Absolónovi: ”Nie, synu, nepôjdeme všetci, aby sme ti neboli na ťarchu.” On naliehal naň, ale nechcel ísť a požehnal ho. 26 Absolón odpovedal: ”Keď nie, nech ide s nami môj brat Amnon!” Kráľ sa ho opýtal: ”Prečo má ísť s tebou?” 27 Ale Absolón naň naliehal, takže s ním pustil Amnona a všetkých kráľových synov. (Absolón pripravil kráľovskú hostinu.) 28 A Absolón rozkázal svojim sluhom: ”Dávajte pozor! Keď bude Amnonovo srdce veselé od vína a ja vám poviem: Zrazte Amnona - vtedy ho zabijete. Nebojte sa! Či som vám to nerozkázal ja? Buďte pevní a buďte udatnými mužmi!” 29 Absolónovi sluhovia urobili s Amnonom, ako im rozkázal Absolón. Nato všetci kráľovi synovia vyskočili, každý vysadol na svoju mulicu a ušli. 30 Kým ešte boli na ceste, došiel Dávidovi chýr: ”Absolón pobil všetkých kráľových synov, neostal z nich ani jeden.” 31 Nato kráľ vstal, roztrhol si rúcho, ležal na zemi a všetci jeho sluhovia stáli s roztrhnutým rúchom. 32 Vtom sa ozval Jonadab, syn Dávidovho brata Semu, a povedal: ”Nech nehovorí môj pán, že pobili všetkých mladíkov, kráľových synov. Zomrel iba sám Amnon, lebo (jeho) osud bol na Absolónovej tvári odo dňa, čo potupil jeho sestru Tamar. 33 Nuž nech si to môj kráľovský pán neberie k srdcu a nech nevraví: Všetci kráľovi synovia sú mŕtvi; mŕtvy je len Amnon.”

 

 

            34 Absolón však ušiel. Vtedy mládenec, ktorý držal stráž, zdvihol oči a hľa, veľký zástup išiel neobyčajnou cestou popri vrchu. 35 Nato Jonadab hovoril kráľovi: ”To idú kráľovi synovia! Stalo sa tak, ako hovoril tvoj sluha.” 36 Keď dohovoril, došli kráľovi synovia, pozdvihli hlas a plakali. Aj kráľ a všetci jeho sluhovia plakali veľmi veľkým plačom.

 

 

            37 Absolón utiekol a išiel k Amiudovmu synovi Tolmajovi, kráľovi Gesuru. (A Dávid) smútil za svojím synom celý čas. 38 Absolón teda utiekol. Išiel do Gesuru a bol tam tri roky. 39 Kráľ Dávid však prestal prenasledovať Absolóna, lebo sa zmieril s Amnonovou smrťou.

 

 

 

 

 

 

 

 

2Sam14

 

 

 

 

 

XIV.   Návrat Absolóna. - 1 Joab, syn Sarvie, sa dozvedel, že kráľovo srdce sa kloní k Absolónovi. Preto Joab poslal do Tekuy, dal odtiaľ priviesť múdru ženu a povedal jej: ”Predstieraj smútok, obleč sa do smútočných šiat a nepomaž sa olejom, aby si vyzerala ako žena, ktorá už dlhý čas smúti za mŕtvym! 3 Potom pôjdeš ku kráľovi a budeš mu takto hovoriť ” A Joab jej vložil do úst slová.

 

 

            4 Žena z Tekuy išla ku kráľovi, vrhla sa tvárou na zem, klaňala sa a povedala: ”Pomôž, kráľu!” 5 Kráľ sa jej spýtal: ”Čo ti je?” Odpovedala: ”Ach, som vdova, muž mi zomrel. 6 Tvoja služobnica mala dvoch synov. Tí dvaja sa povadili na poli a keďže nebolo nikoho, kto by bol medzi nimi zakročil, zrazil jeden toho druhého a usmrtil ho. 7 A hľa, povstal celý rod proti tvojej služobnici. Hovoria: ”Vydaj toho, čo si zabil brata, nech ho zabijeme za život jeho brata, ktorého zabil, a vyhladíme aj dediča!” Chcú vyhasiť uhlík, ktorý mi ostal, aby po mojom mužovi neostalo meno ani potomstvo na zemi.” 8 Nato kráľ povedal žene: ”Choď domov, ja vydám rozkaz v tvoj prospech.” 9 Ale žena z Tekuy povedala kráľovi: ”Môj kráľovský pane, na mne bude vina a na dome môjho otca, kráľ však a jeho dom je nevinný.” 10 Kráľ povedal: ”Ak ti, niekto niečo povie, doveď ho ku mne a viac sa ťa nedotkne!” 11 Odpovedala: ”Nech si kráľ spomenie na Pána, svojho Boha, aby pomstiteľov krvi, ktorí chcú zabíjať, nebolo priveľa a aby nezabili môjho syna!” Odpovedal: ”Ako žije Pán, tvojmu synovi nepadne ani vlások na zem!”

 

 

            12 Vtedy žena vravela: ”Môže tvoja služobnica povedať svojmu pánovi slovo?” Odpovedal: ”Vrav!” 13 Žena povedala: ”Prečo si myslíš niečo podobné proti ľudu Božiemu? A keď kráľ vypovedal to slovo, je to priam hriech, lebo kráľ nedovoľuje, aby sa vrátil jeho vyhnanec! 14 Lebo isto zomrieme a sme ako voda vyliata na zem, ktorú nemožno pozbierať. Ale Boh neberie život a myslí na to, aby vyhnanca neodohnal od seba. 15 Nuž teraz som prišla, aby som toto povedala svojmu kráľovskému pánovi. Lebo ľudia ma nastrašili. Preto si tvoja služobnica myslela: Budem hovoriť s kráľom, azda kráľ vypočuje reč svojej slúžky. 16 Lebo kráľ vyslyší a vyslobodí svoju slúžku z ruky človeka, ktorý chce z Božieho dedičstva vyhubiť naraz mňa i môjho syna. 17 Tvoja služobnica si povedala: Nech mi slovo kráľa, môjho pána, slúži na uspokojenie. Veď je môj kráľovský pán ako Boží anjel, počúva dobré i zlé. A Pán, tvoj Boh, nech je s tebou!”

 

 

            18 Vtedy kráľ povedal žene: ”Nezataj predo mnou nič, čo sa ťa spýtam!” Žena odpovedala: ”Nech hovorí môj kráľovský pán!” 19 A kráľ povedal: ”Nie je s tebou v tomto celom Joabova ruka?” Žena vravela: ”Ako žiješ, môj kráľovský pane, nik nemôže uhnúť ani napravo, ani naľavo od ničoho, čo vravel môj kráľovský pán. Lebo tvoj sluha Joab ma poveril a on dal do úst tvojej slúžky všetky tieto slová. 20 Tvoj sluha Joab to urobil, aby dal veci iný výzor. Ale môj pán je taký múdry, ako je múdry Boží anjel, a vie všetko, čo je na zemi.”

 

 

            21 Potom kráľ hovoril Joabovi: ”Hľa, splním túto vec! Nuž choď a doveď naspäť chlapca Absolóna!” 22 Joab padol tvárou na zem, holdoval a žehnal kráľovi. A Joab povedal: ”Dnes poznal tvoj sluha, že som našiel milosť v tvojich očiach, môj kráľovský pane, pretože kráľ splnil túto prosbu svojho sluhu.” 23 Potom Joab vstal, išiel do Gesuru a priviedol Absolóna do Jeruzalema. 24 Vtedy kráľ povedal: ”Nech sa vráti do svojho domu, ale moju tvár neuvidí!” Absolón sa teda vrátil do svojho domu, ale kráľovu tvár nevidel.

 

 

            25 V celom Izraeli však nebolo takého krásneho muža, ako bol Absolón. Veľmi ho vychvaľovali. Od chodidla nohy až po temä nebolo na ňom chyby. 26 A keď sa ostrihal - strihal sa na konci každého roku, musel sa strihať, lebo mu boli ťažké vlasy -, vlasy z jeho hlavy vážili dvesto šeklov podľa kráľovskej váhy. 27 Absolónovi sa narodili traja synovia a jedna dcéra, volala sa Tamar. Bola to žena pekného vzhľadu. 28 Absolón býval v Jeruzaleme dva roky a kráľovu tvár nevidel.

 

 

            29 Preto Absolón poslal po Joaba, chcel ho poslať ku kráľovi, ale nechcel k nemu prísť. Poslal poň aj druhý raz, a nechcel prísť. 30 Vtedy povedal sluhom: ”Pozrite Joabov ostredok pri mojom! Má tam jačmeň, choďte, podpáľte ho!” A Absolónovi sluhovia roľu podpálili. (Joabovi sluhovia prišli s roztrhnutým rúchom a vraveli: ”Absolónovi sluhovia podpálili ostredok.”) 31 Nato sa Joab vybral a išiel k Absolónovi do domu a spýtal sa ho: ”Prečo podpálili tvoji sluhovia môj ostredok?” 32 Absolón odpovedal Joabovi: ”Hľa, poslal som po teba s odkazom: Príď sem, chcem ťa poslať ku kráľovi s odkazom: Načo som prišiel z Gesuru? Lepšie by mi bolo, keby som bol ešte tam! - Ale teraz chcem vidieť kráľovu tvár a ak je na mne vina, nech ma zabije!” 33 Joab išiel ku kráľovi a oznámil mu to. On zavolal Absolóna, ktorý prišiel ku kráľovi a uklonil sa pred kráľom až po zem. A kráľ Absolóna pobozkal.

 

 

 

 

 

 

 

 

2Sam15

 

 

 

 

 

XV.     Absolónova zrada. - 1 Po tomto si Absolón zaobstaral voz, kone a päťdesiat mužov, ktorí bežali pred ním.

 

 

            2 Absolón vstával včasráno a postavil sa vedľa cesty do brány. Každého, kto mal nejaký spor a prichádzal ku kráľovi po rozhodnutie, zavolal Absolón k sebe a vravel: ”Z ktorého si mesta?” On odpovedal: ”Tvoj sluha je z toho a toho izraelského kmeňa.” 3 Nato mu Absolón povedal: ”Pozri tvoja vec je dobrá a spravodlivá, ale od kráľa tu niet nikoho, kto by ťa vypočul.” 4 A Absolón hovoril: ”Keby som bol ja ustanovený za sudcu v krajine, prišiel by ku mne každý, kto má spor a pravotu, a ja by som mu zjednal právo.” 5 A keď sa niekto približoval a chcel sa mu pokloniť, vystrel ruku, chytil ho a pobozkal. 6 Podobne sa Absolón správal ku všetkým Izraelitom, ktorí prichádzali ku kráľovi po rozhodnutie. Tak Absolón ukradol srdce izraelských mužov.

 

 

            7 Po uplynutí štyridsiatich rokov povedal Absolón kráľovi: ”Pôjdem a splním v Hebrone sľub, ktorý som urobil Pánovi. 8 Lebo keď býval tvoj sluha v Gesure v Aramejsku, urobil takýto sľub: Ak mi Pán popraje vrátiť sa do Jeruzalema, preukážem Pánovi úctu.” 9 Kráľ mu odpovedal: ”Choď v pokoji!” On vstal a išiel do Hebronu. 10 Potom Absolón poslal vyzvedačov ku všetkým izraelským kmeňom s odkazom: ”Keď počujete zvuk trúby, vyhláste: Absolón je kráľom v Hebrone!” 11 Z Jeruzalema išlo s Absolónom dvesto mužov, ktorí boli povolaní a išli dobromyseľne, nevedeli o ničom. 12 Absolón dal zavolať aj Dávidovho poradcu, gilonského Achitofela, z jeho mesta, z Gila, keď prinášal obety. Tak sprisahanie silnelo a ľud išiel v čoraz väčšom počte s Absolónom.

 

 

            Dávidov útek z Jeruzalema. - 13 Tu prišiel k Dávidovi posol so zvesťou: ”Srdce Izraelitov sa pridalo k Absolónovi.” 14 Vtedy povedal Dávid všetkým svojim sluhom ktorí boli s ním v Jeruzaleme: ”Poďte, ujdeme, lebo pred Absolónom niet pre nás záchrany. Poďte rýchlo, lebo sa bude ponáhľať, dochytí nás, privalí na nás nešťastie a mesto porazí ostrím meča.” 15 Kráľovi sluhovia povedali kráľovi: ”Všetko, ako si praješ, náš kráľovský pán! Sme tvoji sluhovia!” 16 Kráľ odišiel a za ním celý jeho dom. Desať svojich vedľajších žien kráľ zanechal strážiť dom. 17 Kráľ odišiel a všetok ľud za ním. Pri poslednom dome zastali. 18 Všetko jeho mužstvo prešlo popri ňom; všetci Kereťania, všetci Feleťania a všetci Gétejci, šesťsto mužov, ktorí prišli za ním z Gétu, prešli popred kráľa.

 

 

            19 Vtedy hovoril kráľ Gétejcovi Etaimu: ”Prečo ideš s nami aj ty? Vráť sa, ostaň s kráľom! Veď si cudzinec a ubehlík zo svojho domova! 20 Včera si prišiel a dnes ťa mám nechať blúdiť s nami? Ja pôjdem (ta), kam pôjdem; vráť sa a vezmi naspäť so sebou aj svojich bratov! Milosrdenstvo a spravodlivosť!” 21 Ale Etai sa ozval a povedal kráľovi: ”Ako žije Pán a ako žije môj kráľovský pán, na tom mieste, kde bude môj kráľovský pán - či na život a či na smrť -, tam bude aj tvoj sluha.” 22 A Dávid povedal Etaimu: ”Choď prejdi!” Gétejec Etai teda prešiel, aj celé jeho mužstvo a celá rodina, ktorá bola s ním. 23 Celá krajina hlasito plakala, kým všetok ľud prechádzal. Kráľ stál pri potoku Kedron a všetok ľud prešiel popri ňom smerom na rovinu.

 

 

            24 Bol tu aj Sadok a s ním všetci leviti, ktorí niesli Božiu archu zmluvy. Božiu archu položili a Abiatar priniesol obetu, kým nevyšiel všetok ľud z mesta. 25 Vtedy kráľ povedal Sadokovi: ”Zanes Božiu archu späť do mesta! Ak som našiel milosť v Pánových očiach, privedie ma späť a dá mi uvidieť ju aj svoj príbytok. 26 Ale ak povie: ”Nepáčiš sa mi,” tu som, nech urobí, ako sa páči jemu!” 27 Potom kráľ povedal kňazovi Sadokovi: ”Videc, ty sa vráť v pokoji do mesta! Tvoj syn Achimás a Abiatarov syn Jonatán, vaši dvaja synovia nech sú s vami! 28 Pozrite, ja budem vyčkávať pri brodoch na rovine, kým nepríde od vás odkaz, ktorý mi podá správu. 29 Sadok a Abiatar potom zaniesli Božiu archu späť do Jeruzalema a ostali tam.

 

 

            30 Dávid však vystupoval na Olivovú horu a stále plakal. Hlavu mal zahalenú a išiel bosý. A z ľudu všetci, ktorí boli s ním, mali zahalenú hlavu, kráčali nahor a stále plakali. 31 Keď Dávidovi zvestovali: ”Achitofel je medzi sprisahancami s Absolónom, Dávid povedal: ”Urob, Pane, hlúpou Achitofelovu radu!”

 

            32 Keď Dávid došiel na hrebeň, kde sa klaniavali Bohu, hľa, išiel mu v ústrety Arachita Chusai s roztrhnutým odevom a so zemou na hlave. 33 Dávid mu povedal: ”Ak pôjdeš so mnou, budeš mi na ťarchu! 34 Ale ak sa vrátiš do mesta a povieš Absolónovi: ”Som tvoj sluha, kráľu; bol som sluhom tvojho otca, ale odteraz som tvojím sluhom,” tak mi môžeš zmariť Achitofelovu radu. 35 Veď tam budú s tebou kňazi Sadok a Abiatar. Všetko, čo počuješ v kráľovom dome, oznámiš kňazom Sadokovi a Abiatarovi. 36 S nimi sú tam ich dvaja synovia, Sadokov Achimás a Abiatarov Jonatán. Po nich mi odkážte všetko, čo počujete!” 37 Takto prišiel Dávidov priateľ Chusai do mesta, keď Absolón vtiahol do Jeruzalema.


Pán - kráľ všetkých národov

Ž47 (46)

 

 

            1 Zbormajstrovi. Žalm Koreho synov.

            2 Tlieskajte rukami, všetky národy,

            jasajte Bohu hlasom radostným.

            3 Lebo Pán je Najvyšší a hrozný,

            nad celou zemou veľký kráľ.

 

            4 Podmaňuje nám národy

            a pohanov nám kladie pod nohy.

            5 On pre nás vybral dedičstvo

            slávu Jakuba, ktorého má rád.

            6 Za jasotu vystupuje Boh,

            Pán vystupuje za hlaholu poľnice.

 

            7 Spievajte Bohu, spievajte,

            spievajte nášmu kráľovi, spievajte.

            8 Pretože Boh je kráľom celej zeme;

            spievajte mu chválospev.

 

            9 Boh kraľuje nad národmi,

            Boh sedí na svojom svätom tróne.

            10 Kniežatá národov sa spolčujú

            s národom Boha Abrahámovho.

            Veď Bohu patria mocní zeme,

            tak veľmi je vyvýšený.

 

 

 

Vďaka za záchranu národa