2 Sam 16-18

2Sam16

 

XVI.   Siba a Semei. - 1 Keď Dávid zašiel trocha za kopec, išiel mu naproti Mifibosetov sluha Siba s párom osedlaných oslov, na ktorých bolo dvesto chlebov, sto hrozienkových koláčov, sto fíg a mech vína. 2 Kráľ sa opýtal Sibu: ”Čo s týmto chceš?” Siba odpovedal: ”Osly sú pre kráľovskú rodinu na jazdenie, chlieb a figy sú jedlo pre služobníkov a víno bude nápoj pre tých, čo ustanú na púšti.” 3 Kráľ sa spýtal: ”Kde je syn tvojho pána?” Siba odpovedal Dávidovi: ”Sedí v Jeruzaleme, lebo hovorí: ”Dnes mi Izraelov dom vráti kráľovstvo môjho otca.” 4 A kráľ povedal Sibovi: ”Všetko, čo mal Mifiboset, je tvoje.” Siba odpovedal: ”Klaniam sa! Našiel som milosť v očiach svojho kráľovského pána.”

            5 Keď kráľ došiel až k Bahurim; práve vychádzal odtiaľ muž z príbuzenstva Šaulovho domu, Gérov syn menom Semei. Kadiaľ išiel, tade preklínal 6 a hádzal kamene do Dávida a do sluhov kráľa Dávida, hoci mu všetok ľud a všetci hrdinovia išli po pravej i ľavej strane.

            7 Semei hovoril takto, keď preklínal: ”Von, von, krvavý muž, muž beliálov! 8 Pán vrátil na teba všetku krv Šaulovho domu, miesto ktorého kraľuješ, a kráľovstvo dal do ruky tvojho syna Absolóna. Teraz si v nešťastí, lebo si krvavý muž.” 9 Nato Abisai, syn Sarvie, vravel kráľovi: ”Čo má tento zdochnutý pes preklínať môjho kráľovského pána?! Prejdem a zrazím mu hlavu!” 10 Ale Dávid povedal: ”Nestarajte sa do toho, synovia Sarvie! Nech preklína! Lebo ak mu Pán povedal: ”Preklínaj Dávida!”, kto mu povie: ”Prečo to robíš?!” 10 Potom povedal Dávid Abisaiovi a všetkým svojim sluhom: ”Hľa, môj syn, ktorý vyšiel z mojich útrob, číha mi na život, nuž o čo skôr to môže tento Benjamínec! Nechajte ho preklínať, lebo mu to Pán prikázal! 12 Azda zhliadne na moju biedu a odplatí mi dobrým za dnešné preklínanie.” 13 Potom išiel kráľ a jeho sluhovia po ceste, Semei však išiel vedľa neho po úbočí vrchu, neprestajne preklínal, hádzal doň kamene a metal prach. 14 Kráľ a všetok ľud, ktorý bol s ním, došiel unavený (k Jordánu), a tam sa občerstvil.

            Absolón v Jeruzaleme. - 15 Absolón a všetci izraelskí mužovia došli do Jeruzalema. Aj Achitofel bol s nimi. 16 Keď prišiel Dávidov priateľ Arachita Chusai k Absolónovi, vravel Chusai Absolónovi: ”Nech žije kráľ! Nech žije kráľ!” 17 Absolón povedal Chusaimu: ”Toto je tvoja láska k priateľovi? Prečo si nešiel so svojím priateľom?” 18 Chusai povedal Absolónovi:” Nie! Patrím tomu a s tým chcem ostať, koho si vyvolil Pán, tento ľud a všetci Izraeliti. 19 A po druhé: Komuže ja budem slúžiť? Či nie jeho synovi. Ako som slúžil tvojmu otcovi, tak budem slúžiť tebe.”

            20 Potom povedal Absolón Achitofelovi: ”Predložte svoju radu! Čo máme robiť?” 21 Achitofel povedal Absolónovi: ”Vojdi k vedľajším ženám svojho otca, ktoré zanechal strážiť palác! Keď celý Izrael uvidí, že si sa zošklivil svojmu otcovi, dostanú smelosť všetci, čo sú s tebou.” 22 Nato postavili Absolónovi na streche stan a Absolón vošiel pred očami celého Izraela k vedľajším ženám svojho otca. 23 Achitofelova rada, ktorú v tie dni dával, bola totiž, ako keď sa niekto dopytuje Boha: tak platila Achitofelova rada aj u Dávida, aj u Absolóna.

 

 

2Sam17

 

XVII.  1 Vtedy Achitofel povedal Absolónovi: ”Vyberiem si dvanásťtisíc mužov a zoberiem sa (ešte) tejto noci prenasledovať Dávida. 2 Napadnem ho - veď je ustatý a skleslý - a podesím ho, takže sa všetok ľud, ktorý je s ním, rozuteká. Potom osamelého kráľa zabijem 3 a privediem späť k tebe celé mužstvo, ako sa vracia jediný muž. Veď ty hľadáš jedného človeka, potom bude celý ľud v pokoji.” 4 Absolónovi sa reč páčila, aj všetkým starším Izraela.

            5 Absolón však povedal: ”Zavolajte aj Arachitu Chusaiho, chceme počuť aj to, čo má on na ústach.” 6 Chusai prišiel k Absolónovi a Absolón mu povedal: ”Takto hovorí Achitofel. Máme previesť jeho návrh? Ak nie, hovor ty!” 7 A Chusai povedal Absolónovi: ”Nie je dobrá rada, ktorú dal Achitofel v tomto prípade.” 8 A Chusai hovoril (ďalej): ”Ty vieš, že tvoj otec a jeho ľudia sú hrdinovia a že majú rozhorčenú dušu ako mláďat zbavená medvedica na poli. Veď tvoj otec je bojovník, ktorý nenechá svojich ľudí spať! 9 Isto sa teraz schoval v niektorej trhline alebo na nejakom (inom) mieste a ak hneď na začiatku niekto padne, ten, kto o tom počuje, bude hovoriť: ”Ľud, ktorý ide za Absolónom, utrpel veľkú porážku.” 10 Vtedy by iste ochabol aj taký, kto je zmužilý, ktorého srdce je ako srdce leva. Veď celý Izrael vie, že tvoj otec je hrdina a že tí, čo sú s ním, sú smelí ľudia. 11 Radím teda: Nech sa k tebe zhromaždí celý Izrael od Danu až po Bersabe ako piesok pri mori a ty budeš tiahnuť v ich strede. 12 A keď dorazíme k nemu na niektorom mieste, kde ho nájdeme, napadneme ho, ako padá rosa na pôdu a neostane ani on a ani jediný z celého jeho mužstva. 13 A ak sa utiahne do niektorého mesta, obtiahne celý Izrael okolo toho mesta povrazy a stiahneme ho do riek že tam neostane ani kamienka.” 14 Vtedy Absolón a všetci izraelskí mužovia hovorili: ”Rada Arachitu Chusaiho je lepšia ako Achitofelova rada.” Pán totiž prikázal znemožniť dobrú Achitofelovu radu, lebo Pán chcel Absolóna vrhnúť do nešťastia.

            Dávid v Zajordánsku. - 15 Nato Chusai povedal kňazovi Sadokovi a Abiatarovi: ”Takto a takto radil Achitofel Absolónovi a starším Izraela, toto a toto som radil ja. 16 Teraz teda pošlite rýchlo a oznámte Dávidovi: ”Neostaň cez noc pri brodoch na rovine, ale prejdi hneď, aby nezničili kráľa a ľud, ktorý je s ním!” 17 Jonatán a Achimás stáli pri prameni RogeI. I prišla slúžka a podala im správu, oni to zas mali ísť oznámiť Dávidovi. Nemohli sa totiž ukázať a vojsť do mesta. 18 Ale videl ich akýsi chlapec a oznámil to Absolónovi. Obaja rýchlo odišli a vošli v Bahurime do domu človeka, ktorý mal na dvore studňu, a spustili sa do nej. 19 Žena vzala prikrývku, rozostrela ju nad studňu a nasypala na ňu zrna, takže nebolo nič poznať. Absolónovi sluhovia prišli k žene do domu a pýtali sa: ”Kde je Achimás a Jonatán Žena im odpovedala: ”Odišli odtiaľto k vode.” Hľadali (ich), ale nenašli a vrátili sa do Jeruzalema.

            21 Keď (tí) odišli, vyliezli zo studne, išli a podali kráľovi Dávidovi správu. Povedali Dávidovi: ”Vstaňte a prejdite rýchlo cez vodu, lebo takto radil proti vám Achitofel! 22 Nato Dávid a všetok ľud, ktorý bol s ním, vstal a prešiel cez Jordán. Kým sa ráno rozvidnilo, nechýbal ani jeden, ktorý by nebol prešiel cez Jordán.

            23 Keď Achitofel videl, že nekonajú podľa jeho rady, osedlal osla, zobral sa a šiel domov do svojho mesta, porobil v dome poriadky a obesil sa. Tam zomrel a pochovali ho v otcovskom hrobe.

            24 Dávid prišiel do Mahanaimu, Absolón (on a všetci muži Izraela s ním) prešiel cez Jordán. 25 Absolón postavil nad vojsko Amasu namiesto Joaba. Amasa bol synom muža menom Jetra Izmaelitu, ktorý mal pomer s Izaiho dcérou Abigalou, sestrou Joabovej matky Sarvie. 26 Izraeliti a Absolón táborili v krajine Galaád.

            27 Keď Dávid prišiel do Mahanaimu, Sóbi, syn Naása z Raby Amončanov, Machir, syn Amiela z Lodabaru, a Galaádčan Berzelai z Rogelimu 28 doniesli prikrývky, čaše, hlinené nádoby, pšenicu, jačmeň, múku, pražené zrno, fazuľu, šošovicu, 29 med, maslo, ovce a kravský syr, aby mal čo jesť Dávid a ľud, ktorý bol s ním. Lebo si hovorili: ”Ľud na púšti vyhladol, ustal a dostal smäd.”

 

 

2Sam18

 

XVIII.            Potlačenie vzbury. - 1 Dávid konal prehliadku vojska, ktoré bolo s ním, a ustanovil nad ním plukovníkov a stotníkov. 2 Tretinu vojska odovzdal Dávid do ruky Joaba, tretinu do ruky Joabovho brata Abisaiho, syna Sarvie, a tretinu do ruky Gétejca Etaiho. Kráľ hovoril ľudu: ”Aj ja pôjdem s vami.” 3 Ale ľud vravel: ”Nesmieš ísť! Lebo ak budeme musieť utekať, nás si nevšimnú. A ak polovica z nás umrie, nás si nevšimnú. Ale ty si ako desaťtisíc z nás, preto bude lepšie keď nám ostaneš v meste na pomoc.” Kráľ im povedal: ”Urobím, ako uznáte za dobré.” Potom sa kráľ postavil k bráne a celé vojsko vytiahlo po stovkách a tisíckach. 5 A kráľ prikázal Joabovi, Abisaimu a Etaimu: ”Buďte mierni k chlapcovi, k Absolónovi.” A všetok ľud počul, ako prikazoval kráľ všetkým vojvodcom o Absolónovi.

            6 Vojsko vytiahlo proti Izraelitom do poľa a bitka bola v Efraimskom lese. 7 Tam utrpel izraelský ľud porážku od Dávidových sluhov. Bola to tam v ten deň veľká porážka, dvadsaťtisíc mužov. 8 Bitka sa tam rozprestierala na celý kraj a v ten deň viac z ľudu pohltil les, ako pohltil meč. Absolón sa náhodou dostal pred oči Dávidových sluhov. Absolón jazdil na mulici a keď mulica prišla pod húštinu veľkého duba, zachytil sa hlavou na dub, takže visel medzi nebom a medzi zemou; mulica, ktorú mal pod sebou, prešla. 10 Akýsi muž to videl a oznámil Joabovi. Povedal: ”Hľa, videl som Absolóna visieť na dube!” 11 Joab povedal mužovi, ktorý mu to oznámil: ”Keď si ho videl, prečo si ho tam nepribodol k zemi? Mojou vecou by bolo dať ti desať strieborných a jeden opasok.” 12 Ale ten človek povedal Joabovi: ”Ani keby som si bol mohol ťažkať na dlaniach tisíc strieborných, nevystrel by som ruku na kráľovho syna. Lebo sme počuli ako kráľ prikazoval tebe, Abisaimu a Etaimu: ”Zachovajte mi chlapca Absolóna!” 13 Aj keby som bol konal proti svojmu životu zákerne, kráľovi nemožno nič zatajiť, a ty by si stál stranou.” 14 Joab odpovedal: ”Nie tak! Ja (ho) prebodnem pred tebou.” Vtom vzal do ruky tri kopije a vrazil ich do Absolónovho srdca. A keďže bol ešte na dube živý, 15 prišli traja mládenci, Joabovi zbrojnoši, dobili Absolóna a usmrtili ho. 16 Potom Joab zatrúbil na trúbu a ľud prestal prenasledovať Izraelitov, lebo Joab zadržal ľud. 17 Absolóna vzali, hodili ho v lese do veľkej jamy a nakopili naň veľkú hŕbu skál. Celý Izrael však utekal, každý do svojho stanu.

            18 Absolón si ešte zaživa vzal a postavil pomník v kráľovskom údolí, lebo si povedal: ”Nemám syna, ktorý by udržal pamiatku môjho mena.” Preto nazval pomník svojím menom a volajú ho podnes Absolónov pomník.

            Dávidov žiaľ za Absolónom. - 19 Sadokov syn Achimás povedal: ”Pobehnem a oznámim kráľovi, že ho Pán vysúdil z ruky jeho nepriateľov.” 20 Ale Joab mu vravel: ”Dnes nebudeš ty zvestovateľom! Podaj správu v iný deň, ale dnes neoznamuj, lebo zomrel kráľov syn!” 21 Potom Joab povedal Kušitovi: ”Choď, oznám kráľovi, čo si videl!” Kušita sa uklonil pred Joabom a odbehol. 22 Lenže Sadokov syn Achimás povedal ešte raz Joabovi: ”Nech sa stane čokoľvek, pobežím aj ja za Kušitom.” Ale Joab vravel: ”Prečo chceš bežať ty, syn môj? Nečaká ťa odmena za zvesť.” 23 (Odpovedal): ”Nech je akokoľvek, pobežím.” I povedal mu: ”Bež!” Achimás bežal smerom k rovine a predbehol Kušitu.

            24 Dávid sedel medzi dvoma bránami. Pozorovateľ však vyšiel na strechu nad bránou, na múr, a keď zdvihol oči, videl, že beží osamelý muž. Pozorovateľ zavolal a oznámil to kráľovi. Kráľ povedal: ”Keď je sám, má (dobrú) zvesť v ústach.” Ten sa však ustavične približoval. 26 Vtom pozorovateľ zazrel iného bežca a pozorovateľ zavolal strážcovi brány: ”Hľa, osamelý bežec!” Kráľ vravel: ”Je to blahozvesť.” 27 Pozorovateľ povedal: ”Zdá sa mi, že prvý beží, ako beží Sadokov syn Achimás.” A kráľ odpovedal: ”Je to dobrý muž a prichádza s dobrým chýrom.”

            28 Vtom Achimás zavolal kráľovi: ”Buď pozdravený!” Vrhol sa pred kráľom tvárou na zem a hovoril: ”Nech je zvelebený Pán, tvoj Boh, lebo vydal mužov, ktorí zdvihli ruku na môjho kráľovského pána.” 29 Kráľ sa spýtal: ”Vodí sa mladíkovi Absolónovi dobre?” Achimás odpovedal: ”Videl som veľký zhluk, keď kráľov sluha Joab poslal tvojho sluhu, ale nevedel som, čo sa deje.” 30 Kráľ povedal: ”Odstúp a staň si sem!” Odstúpil a ostal stáť. 31 Vtom prichádzal Kušita. A Kušita povedal: ”Blahozvesť počuje môj kráľovský pán: Že ťa dnes Pán vysúdil z ruky všetkých, ktorí sa postavili proti tebe.” 32 Kráľ sa opýtal Kušitu: ”Vodí sa mladíkovi Absolónovi dobre?” Kušita odpovedal: ”Nech pochodia ako ten mladík všetci nepriatelia môjho kráľovského pána a všetci, čo zločinne povstali proti tebe!”