Pondelok  12.3.2012 – Pondelok po 3. Pôstnej nedeli, Lk 4, 24-30

Liturgické čítania: lc.kbs.sk/
Ježiš chce pre svojich poslucháčov iba skutočné dobro. Ľudia v Nazarete mu však odpovedajú hnevom a dokonca nenávisťou. Pán ale neochvejne pokračuje vo svojej životnej ceste... Aj ja som možno v svojom živote okúsil nespravodlivé krivdy. Po Ježišovom vzore sa nimi nemám nechať odradiť, naopak – mám sa ďalej usilovať plniť Božiu vôľu.

Utorok  13.3.2012.  – Utorok po 3. Pôstnej nedeli, Mt 18, 21-35

Liturgické čítania: lc.kbs.sk/
Pán ukazuje pravý dôvod toho, prečo mám odpúšťať všetko stále znovu. Nejde o to, že by previnenia mojich blížnych proti mne boli iba maličkosťou (100 denárov je mzda – za asi 4 mesiace práce), ale preto, že Boh odpustil mne omnoho viac (10 000 talentov je 60 000 000 denárov!).

Streda  14.3.2012 – Streda po 3. Pôstnej nedeli, Mt 5, 17-19

Liturgické čítania: lc.kbs.sk/
Sú ľudia, ktorí si z kontextu Písma vyberú len určité miesta a iné prehliadajú. Kresťan sa má učiť poznávať celé Božie slovo v jeho jednote a plnosti. Často to nie je jednoduché a starobylý text nám je občas ťažko zrozumiteľný... Je to ale slovo, ktoré prináša život – a to by mi malo stáť za trochu úsilia a vytrvalosti!

Štvrtok 15.3.2012 – Štvrtok po 3. Pôstnej nedeli, Lk 11, 14-23

Liturgické čítania: lc.kbs.sk/
Vidím, že ani nesporné zázraky a znamenia nepohnú tvrdými srdcami mnohých ľudí. Zdá sa mi to divné? Vari v mojom živote neučinil Pán mnoho veľkých znamení? A ja na nich tak často zabúdam a ochabujem vo svojej viere, keď na mňa Ježiš dopustí nejakú skúšku!

Piatok 16.3.2012 – Piatok po 3. Pôstnej nedeli, Mk 12, 28b-34

Liturgické čítania: lc.kbs.sk/
V bežnom živote sa snažím o to, aby som dával prednosť podstatným veciam pred tými menej dôležitými. I v duchovnom živote by mala platiť táto zásada. Pán jasne hovorí, čo je v mojej viere, a tým i v celom mojom živote, najdôležitejšie.

Sobota 17.3.2012 – Sobota po 3. Pôstnej nedeli, Lk 18, 9-14

Liturgické čítania: lc.kbs.sk/
Nepreháňa to Ježiš  so svojím milosrdenstvom? A nie je navyše i nespravodlivý? Mýtnik je predsa ťažký hriešnik, zatiaľ čo farizej sa ničoho vážneho nedopustil! Problém je v tom, že ani „bezchybný“ farizej si spásu sám nezaslúži – i on nutne potrebuje Božie milosrdenstvo a pritom oň neprosí... Podobám sa skôr farizejovi s presvedčením, že „nič zlé nerobím“, alebo sa usilujem o pokorný (teda pravdivý) postoj mýtnika?