Benedikt XVI. pokrstil 20 novorodencov v Sixtínskej kaplnke

sixtínska kaplnka krst

 V dnešnú nedeľu, ktorá je sviatkom Krstu Krista Pána, pápež Benedikt XVI. pokrstil v Sixtínskej kaplnke 20 novorodencov, deti zamestnancov Vatikánu. Ide už o dlhoročnú tradíciu, symbolicky spojenú s touto nedeľou. Vo svojej homílii počas svätej omše, ktorá začala o 9.45 hod. povedal:

Drahí bratia a sestry, 
radosť, ktorá vzišla z Vianoc, dnes, na slávnosť Krstu Pána, dosahuje svoje naplnenie. My, tu zhromaždení, máme pre radosť ešte ďalší dôvod. Vo sviatosti krstu, ktorú o chvíľu vyslúžim týmto novorodencom, sa prejavuje živá a účinná prítomnosť Ducha Svätého. On, obohacujúc Cirkev novými deťmi, ju oživuje a zväčšuje a preto máme dôvod radovať sa. Osobitne pozdravujem vás, drahí rodičia, krstní otcovia a matky, ktorí dnes svedčíte o svojej viere, žiadajúc krst pre tieto deti, aby sa znovuzrodili do života v Kristovi a stali sa súčasťou spoločenstva veriacich.

Evanjeliové rozprávanie sv. Lukáša o Ježišovom krste, ktoré sme počuli, predstavuje cestu poníženosti a pokory, ktorú si slobodne zvolil Boží Syn, aby sa stal Otcovým obrazom, a zároveň, aby sa stal poslušný jeho vôli, ktorou je úplná láska k človeku, až po obetu na kríži. Už dospelý Ježiš, začína svoje verejné účinkovanie príchodom k rieke Jordán, aby od Jána prijal krst, ktorý je znakom pokánia a obrátenia. Deje sa niečo, čo sa našim očiam môže zdať paradoxné. Potrebuje Ježiš pokánie a obrátenie? Isteže nie. A práve on, ktorý je bez hriechu, sa postaví medzi hriešnikov, aby sa dal pokrstiť, aby vykonal toto gesto pokánia. Boží Svätý sa pripája k zástupu tých, čo cítia potrebu odpustenia a prosia Boha o dar obrátenia, teda o milosť vrátiť sa k nemu celým srdcom, aby sa stali úplne jeho. Ježiš sa chce postaviť na stranu hriešnikov, byť s nimi solidárny, vyjadrujúc tak Božiu blízkosť. Ježiš prejavuje spolupatričnosť s nami, s našou námahou obrátiť sa, zanechať sebectvo, hriechy, aby nám povedal, že ak ho prijmeme do života, je schopný pozdvihnúť nás a priviesť k Bohu Otcovi. Táto Ježišova solidárnosť nie je – takpovediac – iba jednoduchým prejavom mysle a vôle. Ježiš sa skutočne ponoril do nášho ľudského stavu, prežíval ho úplne okrem hriechu a dokáže pochopiť našu slabosť a krehkosť. Preto má súcit a vyberá si podiel „trpieť s“ ľuďmi a kajať sa spolu s nimi. Toto je Božie dielo, ktoré chce Ježiš uskutočniť: Božie poslanie starať sa o toho, čo je zranený, liečiť toho, čo je chorý, vziať na seba hriech sveta.

Čo sa stalo vo chvíli, keď sa Ježiš nechal Jánom pokrstiť? Pred týmto pokorným skutkom lásky Božieho Syna sa otvára nebo a viditeľným spôsobom sa v podobe holubice zjavuje Duch Svätý a zároveň hlas z neba vyjadruje Otcovu radosť a nazýva Jednorodeného syna milovaným. Ide o skutočné zjavenie sa Najsvätejšej Trojice, ktorá svedčí o Ježišovom Božstve, o tom, že je prisľúbený Mesiáš, ten, ktorého poslal Boh, aby spasil svoj ľud (porov. Iz 40,2). Napĺňa sa Izaiášovo proroctvo, ktoré sme počuli v Prvom čítaní. Pán Boh prichádza v sile, aby zničil dielo hriechu a jeho rameno vykonáva vládu, aby vzal moc Zlému. Pamätajme však na to, že toto rameno je ramenom vystretým na kríži a že Kristova moc je mocou toho, kto trpí za nás. Toto je Božia moc, odlišná od moci, ktorá je vo svete. Takto prichádza Boh s mocou, aby zničil hriech. 
Ježiš skutočne koná ako dobrý pastier, ktorý pasie stádo, zjednocuje ho, aby sa neroztratilo (porov. Iz 40,10-11) a ponúka svoj vlastný život, aby mali život. Práve skrze jeho vykupiteľskú smrť je človek oslobodený od nadvlády hriechu a je zmierený s Otcom. Skrze jeho zmŕtvychvstanie je človek zachránený od večnej smrti a stáva sa víťazom nad Zhubcom. 

Drahí bratia a sestry, čo sa udeje v krste, ktorý o chvíľu vyslúžim vašim deťom? Stane sa toto: Budú navždy spojení s Ježišom hlbokým spôsobom, ponorení do tajomstva tejto jeho moci, teda tajomstva jeho smrti, ktorá je prameňom života, aby mali účasť na jeho zmŕtvychvstaní, aby sa znovuzrodili do nového života. Tento zázrak sa dnes uskutoční vo vašich deťoch. Prijmúc krst sa znovuzrodia ako Božie deti, účastné na synovskom vzťahu, aký ma Ježiš s Otcom, schopné obrátiť sa k Bohu a nazývať ho s úplnou otvorenosťou a dôverou: „Abba Otče“. Aj nad vašimi deťmi sa otvára nebo a zaznieva Boží hlas: Toto sú moje milované deti, v ktorých mám zaľúbenie.Začlenené do tohto vzťahu a oslobodené od dedičného hriechu stanú sa živými údmi jediného tela, ktorým je Cirkev a budú môcť žiť v plnosti svoje povolanie k svätosti, spôsobom, ktorý im umožní dosiahnuť dedičstvo večného života, ktoré sme získali Ježišovým zmŕtvychvstaním.

Drahí rodičia, žiadosťou o krst pre vaše deti vyjadrujete a svedčíte o svojej viere, o radosti z toho, že ste kresťanmi a že patríte do Cirkvi. Táto radosť pramení z vedomia, že ste získali veľký Boží dar, vieru. Dar, ktorý si nik z nás nezaslúžil, ale je nám úplne darovaný, a na ktorý sme odpovedali našim „áno“. Táto radosť pramení z poznania, že sme Božími deťmi, zverenými do jeho rúk, že sa cítime prijatí v milujúcom náručí rovnakým spôsobom, ako keď matka drží a objíma svoje dieťa. Táto radosť, ktorá poznačuje cestu každého kresťana, sa zakladá na osobnom vzťahu s Ježišom. Tento vzťah riadi celé ľudské bytie. On je zmyslom nášho života. Je to on, na ktorého sa oplatí vždy upierať svoj pohľad, aby sme boli osvietení jeho pravdou, a tak mohli žiť v plnosti. Cesta viery, ktorá pre tieto deti dnes začína, sa zakladá na istote, skúsenosti, že neexistuje nič väčšie ako poznanie Krista, a na svedectve o priateľstve s ním medzi inými. Iba toto priateľstvo skutočne otvára veľký potenciál ľudskej prirodzenosti. Tak môžeme zakúsiť to, čo je dobré a čo oslobodzuje (porov. Homília na začiatku pontifikátu, 24. apríl 2005). Ten, kto má túto skúsenosť, sa svojej viery nevzdá za nič na svete.

Dôležitou úlohou vás, drahí krstní otcovia a krstné mamy, je podporovať rodičov pri výchove, pripojiť sa k nim pri odovzdávaní právd viery a svedectve o evanjeliových hodnotách a pomáhať, aby tieto deti rástli v stále hlbšom priateľstve s Pánom. Pokúste sa im neprestajne ukazovať váš dobrý príklad prostredníctvom konania v duchu kresťanských čností. Nie je ľahké otvorene manifestovať svoju vieru a správať sa podľa nej bez kompromisov, zvlášť v kontexte, v akom žijeme, pred spoločnosťou, ktorá považuje tých, čo veria v Ježiša za nemoderných a nereálnych. V tejto mentalite môže i medzi kresťanmi nastať situácia, že vzťah s Ježišom budú považovať za niečo obmedzujúce, niečo, čo hatí vlastnú osobnú realizáciu. „Na Boha sa hľadí ako na obmedzenie našej slobody, ako zábranu, čo treba odstrániť, aby človek mohol byť úplne sám sebou“ (L´infanzia di Gesù, 101). To však nie je pravda! Táto predstava ukazuje, že vzťah s Bohom absolútne nie je pochopený, pretože na ceste viery si postupne uvedomujeme, ako Ježiš koná oslobodzujúcou Božou láskou, ktorá nás vyvádza z egoizmu, aby sme sa stali sebou samými, a tak nás privádza k plnému životu v spoločenstve s Bohom a otvorenými voči druhým. «Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom» (1 Jn 4,16). Tieto slová Prvého Jánovho listu mimoriadne jasne vyjadrujú jadro kresťanskej viery: kresťanský obraz Boha, a v jeho dôsledku, aj obraz človeka a jeho životnej cesty“. (Enc. Deus caritas est, 1).

Voda, ktorou budú deti poznačené v mene Otca i Syna i Ducha Svätého, ich ponorí to „prameňa“ života, ktorým je Boh sám, a urobí ich jeho skutočnými deťmi. Toto semienko teologálnych čností – viery, nádeje a lásky -, ktoré do ich sŕdc vloží Boh mocou Ducha Svätého, musí byť vyživované Božím slovom a sviatosťami, aby mohli rásť a dozrieť tak, aby z každého z nich učinili pravým Pánovým svedkom. Keď zvolávame na týchto maličkých Ducha Svätého, zverujeme ich do ochrany Panny Márie. Nech ich ona vždy chráni svojou materinskou prítomnosťou a nech ich sprevádza v každej chvíli ich života. Amen. 

zdroj: www.radiovaticana.org