Benedikt XVI. s mladými na modlitbovom stretnutí Taizé

papa con taize

  Dnešný večerný program 35. modlitbového stretnutia Taizé sa preniesol z rímskych bazilík na Vatikánske námestie. Od poludnia sa na ňom zhromažďovalo 40-tisíc mladých z celej Európy, ku ktorým sa pridali ďalšie tisíce Rimanov a návštevníkov Večného mesta. O 18. hodine začalo modlitbové stretnutie, ktorému predsedal Svätý Otec. Po čítaniach, modlitbách a spevoch sa Benedikt XVI. takto všetkým prihovoril: 

 



Ďakujem, drahý brat Alojz, za Vaše vrúcne a srdečné slová. Drahí mladí, drahí pútnici nádeje, vitajte v Ríme! 

Prišli ste vo veľkom počte z celej Európy i z iných kontinentov, aby ste sa modlili pri hroboch sv. apoštolov Petra a Pavla. Práve v tomto meste vyliali svoju krv pre Krista. Viera, ktorá podnecovala týchto veľkých Ježišových apoštolov je tá istá, čo podnietila i vás na túto cestu. Počas roka, ktorý práve začne, ste si zaumienili oživovať pramene dôvery v Boha, aby ste ju prežívali v každodennom živote. Teším sa, že vaše stretnutie korešponduje s úmyslom Roka viery, ktorý začal v októbri. Po štvrtý krát sa európske stretnutie Taizé koná v Ríme. Pri tejto príležitosti by som rád zopakoval slová, ktoré môj predchodca Ján Pavol II. vyslovil počas vášho tretieho rímskeho stretnutia: „Pápež sa cíti byť hlboko zviazaný s vami na tejto púti nádeje na zemi... I ja som povolaný byť pútnikom nádeje v mene Krista“ (30. decembra 1987). 

Pred viac ako sedemdesiatimi rokmi brat Roger založil komunitu v Taizé. Neprestajne trvá a prichádzajú do nej milióny mladých z celého sveta v túžbe nájsť zmysel svojho života. Bratia ich vkladajú do svojich modlitieb a ponúkajú im možnosť zakúsiť osobný vzťah s Bohom. Brat Roger, aby povzbudil týchto mladých na ich ceste ku Kristovi, započal myšlienku „púte dôvery na zemi“.

Ako neúnavný svedok evanjelia pokoja a zmierenia, roznecovaný plameňom ekumenizmu svätosti, brat Roger pozýval všetkých, ktorí prišli do Taizé, aby sa stali tvorcami spoločenstva. Deň po jeho smrti som povedal: „Mali by sme načúvať zvnútra jeho duchovne žitému ekumenizmu a jeho svedectvom sa nechať viesť v ústrety ekumenizmu skutočne zvnútornenému a duchovnému.“ Idúc v jeho stopách, ste všetci nositeľmi tohto posolstva nádeje. Uisťujem vás o neodmysliteľnej úlohe Katolíckej cirkvi neprestajne hľadať cesty zmierenia, aby sa dosiahla viditeľná jednota kresťanov. Dnes večer chcem osobitne a srdečne pozdraviť všetkých pravoslávnych kresťanov a protestantov, ktorí sú uprostred vás. 



Kristus sa dnes na vás obracia otázkou, ktorú položil svojim učeníkom: „Za koho ma pokladáte?“ Peter, pri ktorého hrobe sa v tejto chvíli nachádzame, odpovedal: „Ty si Kristus, Syn živého Boha“ (Mt 16, 15-16). Celý jeho život sa stal konkrétnou odpoveďou na túto otázku. Kristus túži dostať od každého z vás odpoveď, ktorej pôvodcom nebude prinútenie alebo strach, ale vaša hlboká sloboda. Text Listu sv. apoštola Jána, ktorý sme práve počuli, nám veľmi jednoduchým syntetickým spôsobom pomáha porozumieť ako odpovedať: „aby sme verili v meno jeho Syna Ježiša Krista a milovali jeden druhého“ (1Jn 3,23). Mať vieru a milovať Boha! Čo je povznášajúcejšie? Čo je krajšie? 



Počas týchto dní v Ríme môžete nechať vo vašich srdciach rásť toto „áno“ Kristovi. Využite dlhé chvíle ticha, ktoré zaujímajú vo vašej spoločnej modlitbe ústredné miesto, po počúvaní Božieho slova. Toto Slovo, ako hovorí Druhý Petrov list je „ako lampa, ktorá svieti v temnom mieste“, a vy robíte dobre, že na ňu hľadíte, „kým nesvitne deň a nevzíde vo vašich srdciach zornica“ (1,19). Vy ste pochopili: ak má zornica vzísť vo vašich srdciach, znamená to, že tam nie je vždy prítomná. Niekedy vo vás zlo a utrpenie nevinných vyvolávajú pochybnosti a nepokoj. Tieto pochybnosti z vás však nerobia neveriacich! Ježiš nezavrhol človeka z evanjelia, ktorý volal: „Verím; pomôž mojej neviere! (Mk 9,24). 



Aby ste v tomto boji netratili dôveru, Boh vás nikdy nenechá samých a osamotených. Všetkých nás poteší a posilní v spoločenstve Cirkvi. Počas vášho pobytu v Ríme zažívate, vďaka veľkodušnému prijatiu zo strany mnohých farností a rehoľných komunít, novú skúsenosť Cirkvi. Po návrate domov, do vašej vlasti, vás pozývam k objavovaniu skutočnosti, že Boh vás robí spoluzodpovednými za jeho Cirkev v celej rôznorodosti povolaní. Toto spoločenstvo, ktoré je Kristovým Telom, vás potrebuje a vy v ňom máte svoje miesto. Na základe vašich darov a talentov, ako i vlastnej originality, vás Duch Svätý formuje a umožňuje vám žiť tajomstvo spoločenstva, ktorým je Cirkev, aby ste tak niesli dobrú zvesť evanjelia dnešnému svetu.

Vo vašich komunitných modlitbách patrí, okrem ticha, dôležité miesto i spevu. Piesne z Taizé znejú v týchto dňoch v rímskych bazilikách. Pieseň je podporou a ničím neporovnateľným vyjadrením modlitby. Spievajúc Kristovi sa zároveň otvárate tajomstvu jeho nádeje. Nebojte sa predbehnúť ranné zore, aby ste chválili Boha. Nebudete sklamaní. 

Drahí mladí priatelia, Kristus vás neoddeľuje od sveta. Posiela vás tam, kde chýba svetlo, aby ste ho priniesli iným. Áno, všetci ste povolaní stať sa malými svetlami pre tých, čo vás obklopujú. Vašou pozornosťou, spravodlivejším rozdeľovaním dobier tejto zeme, s nasadením za spravodlivosť a novú ľudskú spolupatričnosť pomôžete tým, čo sú okolo vás lepšie porozumieť tomu, ako nás evanjelium vedie k Bohu a zároveň k iným. Takto svojou vierou prispejete k rozmnoženiu dôvery na zemi. Buďte plní nádeje. Nech Boh požehná vás, vaše rodiny i priateľov!

 

 

Brat Alojz Benediktovi XVI.: Naša komunita chce ísť v jednote s Vami

 

Počas sobotnej modlitby Taizé na Námestí sv. Petra vo Vatikáne, konanej za účasti pápeža Benedikta XVI., ho za všetkých účastníkov 35. európskeho stretnutia mladých, pozdravil predstavený komunity Taizé brat Alojz.



Svätý Otče, dnes dosiahla naša Púť dôvery na zemi významný míľnik. Prišli sme z celej Európy a ďalších kontinentov, patríme do rôznych denominácií. Čo nás spája, je silnejšie ako to, čo nás rozdeľuje: spája nás jeden krst a to isté Božie slovo. Dnes večer sme prišli k vám na oslavu tejto jednoty – pravej, aj keď nie ešte naplno zavŕšenej, ktorá sa hľadiac spoločne ku Kristovi prehlbuje. 



Brat Roger zanechal ako dedičstvo našej komunite starosť o ohlasovanie evanjelia, a to najmä mladým ľuďom. Bol si naozaj vedomý toho, že rozdelenie medzi kresťanmi je prekážkou pre odovzdávanie viery. On otvoril cesty k zmiereniu, s ktorých objavovaním a skúmaním sme ešte neskončili. Mnohí sú inšpirovaní jeho svedectvom, ktorí by chceli anticipovať zmierenie vo svojom živote, žiť už zmierení. Zmierení kresťania sa môžu stať svedkami pokoja a vzájomného prijatia sa, nositeľmi novej solidarity medzi všetkými ľuďmi. Hľadanie osobného vzťahu s Bohom je základom tohto kroku. Tento ekumenizmus modlitby nepodporuje jednoduchú toleranciu. Podporuje vzájomné počúvanie a skutočný dialóg. 



Modliac sa tu dnes večer nesmieme zabudnúť, že posledný list písaný bratom Rogerom, tesne pred jeho násilnou smrťou, bol určený pre vás, Svätý Otče, aby Vám povedal, že naša komunita chce ísť v jednote s Vami. Ani nemôžeme zabudnúť na Vašu neoceniteľnú podpora po tejto tragickej smrti, boli ste pre nás povzbudením, pohnúť sa vpred. Potom by som ešte vyjadriť hlbokú náklonnosť našich sŕdc voči Vám a Vašej službe. Pre ukončenie by som rád predložil svedectvo veľkého počtu mladých Afričanov, s ktorými sme sa stretli minulý mesiac v Kigali, v Rwande. Prišli z 35 krajín, medzi nimi Kongo, Severné Kivu, aby zažili púť zmierenia a pokoja. Veľká vitalita týchto mladých kresťanov je prísľubom pre budúcnosť Cirkvi. Títo mladí Afričania, ktorí chceli, aby sme zobrali so sebou ako znamenie ich nádeje, semienka ciroku, aby rástli v Európe. Dovoľte mi, aby som, Svätý Otče, aby som Vám z nich odovzdal v malom typickom rwandskom tradičné koši, nazvanom «agaseke». Tieto semienka nádeje pochádzajúce z Afriky by snáď mohli byť zasadené a rásť vo Vatikánskych záhradách.

 

 

Historické detaily o vplyve Druhého vatikánskeho koncilu na vznik Taizé

 

Niekoľko zaujímavých a menej známych historických detailov o vplyve Druhého vatikánskeho koncilu na vznik Taizé, ako aj o vzťahu brata Rogera a pápeža Jána XXIII. priniesol denník provincie Bergamo L'Eco di Bergamo. V rozhovore s názvom „Roncalli zakladateľ Taizé“ začína súčasný predstavený komunity brat Alojz odpoveďou na otázku, čo je „Púť dôvery na zemi“, ktorú začal brat Roger Schutz pred 30 rokmi pod pôvodným názvom „Koncil mladých”: „Ponuka pre mladých, ktorí sa pýtajú na zmysel života, pozvanie objaviť a prijať Krista, ktorý je kvasom pokoja a ohňom zmierenia v cirkvách a vnútri ľudskej rodiny, pozvanie mladých všetkých kontinentov, aby spojili svoje skúsenosti, očakávania, nápady v prospech nového rozvoja súčasnosti. Nechceme vytvoriť hnutie Taizé, ale poslať mladých do farností, kde je potrebná jednota všetkých generácií v miestnom spoločenstve.“ 


Brat Alojz ďalej približuje vplyv Jána XXIII. a Druhého vatikánskeho koncilu na Taizé spomienkou: „Na žiadosť kardinála Gerliera, vtedajšieho arcibiskupa Lionu, pápež Ján XXIII. prijal na audiencii brata Rogera a brata Maxa už krátko po svojom zvolení. Medzi pápežom a priorom Taizé sa hneď vytvoril blízky srdečný vzťah. Kardinál Marty, arcibiskup Paríža, ktorý dobre poznal tento vzťah vzájomnej dôvery, raz poznamenal, že práve vďaka tomu, že Ján XXIII. osobne poznal bratov z Taizé, našiel odvahu pozvať ich ako pozorovateľov nekatolíkov na Druhý vatikánsky koncil.“ 


Čo sa brata Rogera na koncile najviac dotklo?

„Okrem mnohých iných vecí vyhlásenie z januára 1959 a slová Jána XXIII: «Nerobme proces s históriou, zodpovednosť je spoločná,nesnažme sa vedieťkto sa mýlil a kto  pravdupovedzme len: zmierme sa.» Brat Roger citoval tieto slová  do konca života.“


V tomto kontexte brat Roger hovorieval, že zakladateľom Taizé je Ján XXIII.?

„V istom zmysle je to pravda. Niečo podobné povedal aj Giuseppe Roncallimladší brat pápežaktorý bol v Taizé dvakrát«To, čvychádzaz Taizé, je môj brat pápež, ktorý to začal.»“ 


Taizé bolo pápežom Jánom XXIII. nazvané „malou jarou Cirkvi“. Dnes vidieť ovocie…

„Nechceme urobiť z Taizé akési hnutie, toto je len miesto našej rehoľnej komunity. Prajem si, aby duch zmierenia nikdy neprestal vanúť. Prekážky jednoty kresťanov nie sú len teologické, ale aj kultúrne a často aj psychologické. Ale keď kresťania spoločne vyznávajú Krista, evanjelium žiari nanovo pre tých, ktorí chcú veriť.



zdroj: www.radiovaticana.org