Benedikt XVI. si uctil Nepoškvrnenú na Španielskom námestí

papa di rosso

 V sobotu 8. decembra na slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie krátko po 16.00 hod. prišiel Svätý Otec autom na Španielske námestie, kde po biblickom čítaní z Knihy Zjavenia sv. Jána predniesol príhovor, po ktorom nasledovali mariánske litánie a požehnanie. 



„Drahí bratia a sestry! Je stále osobitou radosťou zísť sa tu na Španielskom námestí, na slávnosť Panny Márie Nepoškvrnenej. Byť spolu – Rimania, pútnici a návštevníci – pri nohách sochy našej duchovnej matky, nám umožňuje uvedomiť si naše spojenie vo viere. Toto by som chcel zdôrazniť v tomto Roku viery, ktorý prežíva celá Cirkev. Pozdravujem vás s veľkou srdečnosťou a rád by som sa s vami podelil o niekoľko jednoduchých myšlienok, ponúknutých evanjeliom tohto sviatku: evanjeliom o Zvestovaní. Predovšetkým stále sa nás dotýka a vedie nás k zamysleniu skutočnosť, že rozhodujúci moment pre budúcnosť ľudstva, okamih, keď sa Boh stal človekom, je obklopený veľkým mlčaním. Stretnutie medzi Božím poslom a Nepoškvrnenou Pannou sa deje úplne nebadane: nikto o tom nevie, nikto o tom nehovorí. Je to udalosť, ktorá, keby sa stala v našej dobe, by nezanechala stopy v novinách a časopisoch, pretože je mystériom, ktoré sa deje v tichu. To, čo je naozaj veľké, sa často deje bez povšimnutia a pokojné ticho je plodnejšie než frenetický rozruch, ktorý charakterizuje naše mestá, ktorý ale – v náležitých proporciách – bol už vo veľkých mestách ako vtedajší Jeruzalem. Táto naša neustála aktivita nás robí neschopnými zastaviť sa, byť v kľude, pokojne počúvať ticho, v ktorom Pán necháva zachytiť svoj diskrétny hlas. Mária v ten deň, keď prijala anjelovu zvesť, bola úplne uzobraná a zároveň otvorená načúvaniu Bohu. V nej niet žiadnej prekážky, niet zábrany, niet ničoho, čo by ju oddeľovalo od Boha. To je zmysel jej bytia bez dedičného hriechu: jej vzťah s Bohom je oslobodený od najmenšieho narušenia, neexistuje tu žiadne rozdelenie, nie je tu ani tieň sebectva, ale dokonalá harmónia: jej ľudské srdce je dokonale «vložené» do veľkého srdca Boha. 



Takže, drahí bratia a sestry, naša prítomnosť tu, pri tomto monumente Panny Márie v centre Ríma, nám v prvom rade pripomína, že Boží hlas nie je rozpoznateľný v hluku a nepokoji; jeho plán s naším osobným a spoločenským životom nie je postrehnuteľný, keď zostaneme na povrchu, ale keď zostúpime hlbšie, kde sily, ktoré pôsobia, nie sú ekonomické alebo politické, ale morálne a duchovné. Toto je miesto, kam nás pozýva Mária, aby sme sa naladili na pôsobenie Boha. 



Potom je tu druhá vec, ešte dôležitejšia, o ktorej nám na tomto mieste Nepoškvrnená hovorí, a to je to, že záchrana sveta nie je dielom človeka – vedy, technológie a ideológie – ale je milosťou. Čo to slovo znamená? Milosť znamená lásku vo svojej čistote a kráse, je to Boh sám, ako sa zjavil v dejinách spásy vyrozprávaných v Biblii a plne v Ježišovi Kristovi. Mária je nazvaná «milosti plná» (Lk 1,28) a táto identita nám pripomína primát Boha v našom živote a v dejinách sveta, pripomína nám, že moc Božej lásky je silnejšia ako zlo, môže vyplniť prázdnotu, ktorú spôsobuje sebectvo v histórii jednotlivcov, rodín, národov a sveta. Tieto medzery sa môžu stať peklom, kde je ľudský život ako keby zatlačený na dno, k ničote, stráca zmysel a svetlo. Falošné lieky, ktoré ponúka svet na vyplnenie týchto medzier – symbolizované drogami – v skutočnosti túto priepasť ešte zväčšujú. Len láska nás môže zachrániť od tohto pádu, ale nie hocijaká láska, láska, ktorá má v sebe čistotu milosti – Boha, ktorý mení a obnovuje a ktorý tak môže dať do toxikovaných pľúc nový kyslík, čistý vzduch, novú životnú energiu. Mária nám hovorí, že nech by človek padol akokoľvek hlboko, nikdy to nie je príliš nízko pre Boha, ktorý zostúpil do podsvetia; nech by naše srdce zišlo na scestie, Boh je vždy «väčší ako naše srdce» (1Jn 3,20). Aj jemný závan milosti môže rozptýliť najčernejšie mraky, môže urobiť život krásnym a zmysluplným aj v najťažších situáciách. 



A odtiaľto vyplýva tretia vec, o ktorej nám hovorí Mária Immacolata: hovorí o radosti, skutočnej radosti, ktorá vychádza zo srdca vyslobodeného z moci hriechu. Hriech so sebou prináša negatívny smútok, ktorý spôsobuje, že sa uzatvárame do seba. Milosť prináša pravú radosť, ktorá nezávisí na vlastnení vecí, ale má svoje korene vo vnútri, v srdci človeka a nič ani nikto mu ju nemôže vziať. Kresťanstvo je v podstate «evanjeliom», «radostnou zvesťou», zatiaľ čo si niektorí myslia, že je prekážkou k radosti, pretože ho vnímajú ako sériu zákazov a pravidiel. V skutočnosti je kresťanstvo ohlasovaním víťazstva milosti nad hriechom, života nad smrťou. A pokiaľ ide o nejaké odriekanie a disciplínu mysle, srdca a správania, je to preto, že v človeku je jedovatý koreň sebectva, ktoré ubližuje jemu a ostatným. Musíme sa teda učiť hovoriť nie hlasu sebectva a hovoriť áno autentickej láske. Máriina radosť je úplná, pretože v jej srdci nie je žiaden tieň hriechu. Táto radosť súvisí s prítomnosťou Ježiša v jej živote: Ježiš počatý v jej lone, potom dieťa zverené do jej materskej starostlivosti, a potom dospievajúci, mladý i zrelý muž; Ježiš, ktorého videla odchádzať z domu, nasledovala ho vo viere až po kríž a vzkriesenie: Ježiš je Máriinou radosťou a radosťou Cirkvi. 



Nech nás Mária Nepoškvrnená učí v tomto čase Adventu načúvať hlasu Boha, ktorý hovorí v tichu; prijať jeho milosť, ktorá nás oslobodzuje od hriechu a egoizmu, aby sme tak zakúsili pravú radosť. Mária, plná milosti, oroduj za nás!“ 



zdroj: www.radiovaticana.org