Est 7-9, Ž 77

Est7

 

VII.     1 Kráľ a Aman teda prišli, aby (jedli) a pili s kráľovnou. 2 Kráľ sa jej aj na druhý deň opýtal, keď sa rozohrial od vína: „Aká je tvoja prosba, Ester, aby som ti ju vyplnil? Čo chceš, aby sa ti stalo? Čo by si aj polovicu môjho kráľovstva pýtala; dostaneš.“ 3 Vtedy mu odpovedala: „Ó, kráľu, ak som našla milosť pred tvojimi očami a ak sa ti páči, daruj mi môj život, za ktorý prosím, a (daruj mi) môj národ, za ktorý ťa prosím. 4 Hľa, ja a môj národ sme vydaní (napospas), aby nás rozšliapali a zahrdúsili; máme zahynúť. Keby nás aspoň za otrokov a otrokyne predali; bolo by to znesiteľné nešťastie a s povzdychom by som sa odmlčala, ale nateraz máme takého nepriateľa, ktorého ukrutnosť ovplyvnila aj kráľa!“ 5 Kráľ Asuer sa vo svojej odpovedi opýtal: „Kto je to a aké má na to právo, že sa to opovažuje robiť?“ 6 Ester mu odpovedala: „Tento náš najhorší nepriateľ a neprajník je Aman.“ Keď Aman počul túto vec, hneď zmeravel, lebo nevedel zniesť kráľov a kráľovnej pohľad. 7 Rozhnevaný kráľ vstal a bral sa z miestnosti, kde bola hostina, do záhrady vysadenej stromami. Aj Aman vstal, aby požiadal kráľovnú Ester o (záchranu) svojho života. Pochopil totiž, že mu kráľ pripravuje nešťastie. 8 Keď sa (kráľ) vrátil zo záhrady vysadenej stromami a vošiel do miestnosti hostiny, našiel Amana zrúteného na pohovke, na ktorej spočívala Ester, a povedal: „Ešte aj kráľovnú chce znásilniť, a to v mojej prítomnosti v mojom dome!“ Len čo to slovo opustilo kráľove ústa, už mu zakryli tvár. 9 A Harbona, jeden z komorníkov, ktorí mali za úlohu obsluhovať kráľa, povedal: „Hľa, šibenica, čo pripravil pre Mardocheja, ktorý hovoril v prospech kráľa, vypína sa v Amanovom dome a je päťdesiat lakťov vysoká!“ Kráľ mu povedal: „Obeste ho na ňu!“ 10 Tak Amana obesili na šibenicu, ktorú dal zhotoviť pre Mardocheja, a kráľov hnev sa upokojil.

 

 

Est8

 

VIII.   1 V ten deň daroval kráľ Asuer kráľovnej Ester dom Amana, nepriateľa Židov, a Mardochej smel predstúpiť pred kráľovu tvár. Ester vyznala, že je to jej strýc. 2 Kráľ zobral svoj prsteň, ktorý rozkázal vziať Amanovi, a odovzdal ho Mardochejovi. Aj Ester ustanovila Mardocheja nad svojou domácnosťou.

            Predošlý kráľovský výnos zrušujú novším výnosom. - 3 Ale ona sa tým neuspokojila. Padla k nohám kráľa, plakala, hovorila mu a prosila, aby rozkázal zrušiť zlobu Amana z Agagovho rodu a všetky jeho hrozné úklady, ktoré vymyslel proti Židom. 4 Keď vztiahol oproti nej ruku so zlatou berlou podľa zvyku, ktorým dal najavo znamenie svojej priazne, ona vstala, postavila sa pred neho 5 a povedala: „Ak sa kráľovi páči a ak som našla milosť v jeho očiach a moja žiadosť nenarazí u neho na odpor, prosím, aby predošlý Amanov výnos, ktorým ten úkladník a nepriateľ Židov nariadil vyhubiť ich po všetkých krajinách kráľovstva, dostal opravu novým písomným nariadením. 6 Lebo ako by som sa mohla pozerať na vraždenie a vyhubenie svojho národa?“ 7 Kráľ Asuer povedal kráľovnej Ester a Židovi Mardochejovi: „Amanov dom som postúpil Ester a jeho samého som dal zavesiť na šibenicu, lebo sa opovážil násilne napadnúť Židov. 8 Píšte teda Židom v kráľovom mene, ako sa vám páči, a spis potvrďte pečaťou môjho prsteňa!“ Taká bola totiž obyčaj, že listinám, ktoré vydali v kráľovom mene a potvrdili ich pečaťou jeho prsteňa, nesmel sa nik sprotiviť. 9 Zvolaní kráľovskí pisári a opisovači - bolo to v čase tretieho mesiaca, ktorý sa volal sivan, na jeho dvadsiaty tretí deň - napísali listinu, ako si prial Mardochej, Židom, správcom, miestodržiteľom a vladárom, ktorí stáli na čele stodvadsiatich siedmich krajín od Indie až po Etiópiu, do každej krajiny zvlášť, každému národu zvlášť, podľa toho, akú reč kto mal a aké písmo používal, aj Židom tak, ako vedel každý čítať a rozumel. 10 Listiny vydané v kráľovom mene potvrdili pečaťou jeho prsteňa a odoslali ich rýchlymi poslami. Oni sa rozbehli po všetkých krajinách, aby predošlé listiny novými posolstvami predišli. 11 Kráľ im rozkázal, aby vyhľadali Židov po všetkých mestách. Mali ich zhromaždiť a prikázal im, aby si bránili životy. Tak smeli všetkých svojich nepriateľov aj ich manželky, deti a všetku (čeľaď) ich domov zabíjať, zničiť ich a majetok rozchvátiť ako korisť. 12 A pre všetky krajiny určili jediný deň na túto pomstu. Bol to trinásty deň dvanásteho mesiaca adara. 13 Obsahom listu bolo, že vo všetkých krajinách a národoch, ktoré podliehajú vláde kráľa Asuera, majú byť Židia pripravení pomstiť sa na svojich nepriateľoch. 14 Rýchli posli sa rozišli a zaniesli oznamy, len čo kráľovský rozkaz vyvesili v Súzach. 15 Keď Mardochej odchádzal z paláca od kráľa, skvel sa v kráľovskom rúchu z modrého a blankytného purpuru, na hlave mal zlatý veniec a odetý bol hodvábnym purpurovo-červeným plášťom. A celé mesto plesalo a radovalo sa. 16 Židom sa zdalo, akoby im nastávalo nové svetlo, nová radosť, pocta a bezhraničná radosť. 17 Po všetkých národoch, mestách a krajinách, kamkoľvek došiel kráľovský rozkaz, (nastalo) nesmierne plesanie, hodovanie a hostiny a (nálada) sviatočného dňa. (Dialo sa to) v takej miere, že mnohí z cudzích národov a iného vierovyznania pridali sa k ich náboženstvu a obradom. Všetci boli preniknutí náramným strachom pred menom Žid.

 

 

Est9

 

IX.      Židia vo svojej obrane zabíjajú svojich protivníkov. Konajú slávnosť. - Teda v dvanástom mesiaci, o ktorom sme už vyššie povedali, že sa volal adar, na jeho trinásty deň, na ktorý nepriatelia pripravovali vyvraždenie všetkých Židov, lebo si dychtivo žiadali ich krv, nastal obrat. Židia sa dostali navrch a začali sa pomstiť na svojich nepriateľoch. 2 Zhromaždili sa po jednotlivých mestách, mestečkách a miestach aby sa oborili na svojich nepriateľov a na tých, čo ich prenasledovali. Nik sa neosmelil odporovať im, lebo všetky národy prenikol strach pred ich veľkou mocou. 3 Lebo všetci vladári, správcovia a miestodržitelia po krajinách a akákoľvek vrchnosť bola ustanovená po jednotlivých miestach nad (verejnými) záležitosťami, všetci podporovali Židov zo strachu pred Mardochejom. 4 Vedeli (o ňom), že je v (kráľovskom) paláci na poprednom mieste a má veľkú moc. Denne rástla sláva jeho mena a letela z úst do úst u všetkých ľudí. 5 Tak spôsobili Židia svojim nepriateľom veľkú porážku. Povraždili ich, a tak sa im odplatili za to, čo sa oni chystali urobiť im, 6 takže aj v Súzach zabili päťsto mužov okrem desiatich synov Amana, nepriateľa Židov z Agagovho rodu. A toto sú ich mená: 7 Farzandata, Delfon, Esfata, 8 Forata, Adalia, Aridata, 9 Fermesta, Arizaj, Aridaj, Jezata. 10 Aj keď ich pozabíjali, koristi z ich majetku sa ani nedotkli. 11 A zoznam mužov, ktorých zabili v Súzach, ihneď predložili kráľovi. 12 On povedal kráľovnej Ester: „V meste Súzy pozabíjali Židia päťsto mužov a okrem nich aj desiatich Amanových synov. Čo myslíš, koľkých zabijú po všetkých ostatných krajinách? Čo si ešte praješ a čo chceš odo mňa, aby sa na môj rozkaz stalo?“ 13 Ona mu odpovedala: „Ak sa kráľovi páči, nech dostanú Židia dovolenie, aby mohli aj zajtra robiť v Súzach, ako si počínali dnes, a nech desať Amanových synov povešajú na šibeniciach.“ 14 Kráľ nariadil, aby sa tak stalo. V Súzach ihneď vyvesili nariadenie a desať Amanových synov povešali. Na štrnásty den mesiaca adar sa Židia (opäť) zhromaždili a pobili v Súzach tristo mužov. Ale ani ich majetok nerozchvátili. 16 Aj po všetkých (ostatných) krajinách, ktoré podliehali kráľovej vláde, Židia sa postavili (na obranu) svojich životov a pozabíjali svojich nepriateľov a tých, čo ich prenasledovali. Počet zabitých dosiahol sedemdesiatpäťtisíc mužov, ale nik sa nedotkol ani najmenšej veci z ich majetku. 17 Na trinásty deň mesiaca adar začali po všetkých (krajoch) zabíjať ľudí a na štrnásty deň prestali so zabíjaním a ustanovili ho za sviatočný, aby sa v ten deň v budúcnosti oddali hodovaniu, radosti a hostinám. 18 Ale Židia; ktorí zabíjali v meste Súzy na trinásty deň, zabíjali aj na štrnásty deň, a tak až na pätnásty deň prestali zabíjať. Preto ten deň ustanovili za sviatočný, aby hodovali a radovali sa. 19 Kým Židia, ktorí bývali v neohradených mestečkách a po dedinách, ustanovili si štrnásty deň mesiaca adar na hodovanie a zábavu, aby v ten deň plesali a navzájom si posielali podiely z hodových pokrmov.

            Ustanovenie výročnej slávnosti Purim. - 20 Mardochej toto všetko opísal a takto zostavený spis zaslal Židom, ktorí bývali po všetkých kráľovských krajinách, tak tým, čo bývali nablízku, ako aj tým, čo boli ďaleko, 21 aby štrnásty a pätnásty deň mesiaca adar zaradili medzi sviatky a aby tie (dni) oslávili každý rok so sviatočnou okázalosťou. 22 Lebo v tie dni sa Židia vypomstili na svojich nepriateľoch a ich žiaľ a zármutok sa im obrátili na veselosť a radosť. (Písal im), aby tie dni boli (chvíľou) hodovania a radosti, pričom si majú navzájom posielať isté podiely z pokrmov a mali poskytnúť dar aj chudobným. 23 Tak Židia prijali za sviatočný zvyk všetko, čo toho dňa začali konať a čo im Mardochej svojím listom rozkázal robiť. 24 Lebo Amadatov syn Aman, pôvodom z Agaga, nepriateľ a neprajník Židov, mal zlý úmysel proti nim, chcel ich dať zabiť a vyhubiť: vrhol pur, čo v našom jazyku znamená lós. 25 No Ester predstúpila pred kráľa a požiadala ho, aby kráľovským rozhodnutím zmaril jeho úsilia, a (dosiahla), že nešťastie, ktoré zamýšľal proti Židom, padlo späť na jeho hlavu. A tak nakoniec aj jeho, aj jeho synov obesili na šibenicu. 26 A od toho času menujú tie dni Purim, čiže dni lósom (určené), lebo pur znamená: Lós bol hodený do osudia. - A všetko, ako sa stalo, tvorí obsah tohoto listu, to jest tohoto knižného zvitku: 27 čo mali totiž vytrpieť, ale čo sa potom zmenilo, a preto Židia zaviazali seba i svojich potomkov a všetkých, ktorí sa budú chcieť pridať k ich náboženstvu, aby sa nikomu nedovolilo prežívať tieto dni bez sviatočnej okázalosti, ako (o tých dňoch) svedčí tento spis a ako to žiadajú pevne stanovené sviatočné dni v rokoch nepretržite nasledujúce po sebe. 28 To sú dni, ktoré nikdy nezruší zabudnutie, ale sláviť ich budú všetky pokolenia vo všetkých krajinách po celom svete: nebude mesta, kde by dni Purim, čiže dni lósov, neslávili Židia a ich potomstvo. 29 Kráľovná Ester, Abihailova dcéra, a Žid Mardoochej napísali aj druhý list, aby so všetkým dôrazom potvrdili sviatočnú (povahu) tohoto dňa pre budúce časy. 30 A rozposlali ho všetkým Židom ktorí prebývali v stodvadsiatich siedmich krajinách kráľa Asuera, (pričom im priali), aby boli zdraví a aby prijali pravdu, 31 aby zachovávali Dni lósov a na svoj čas ich s radosťou slávili tak, ako to ustanovili Mardochej a Ester. A oni sa zaviazali, že ich budú zachovávať sami aj ich potomstvo pôstmi, nárekom a vôbec tak, ako Dni lósov zachovávať treba, 32 teda so všetkým, ako je to zhrnuté v rozprave tohoto spisu, ktorý má meno po Ester.

 

Spomienka na diela Pánove

Ž77 (76)

 

 

 

 

 

            1 Zbormajstrovi. Na nápev Idithuna. Asafov žalm.

            2 Hlasne volám k Pánovi,

            k Bohu volám a on ma počuje.

            3 Boha hľadám v deň svojho súženia,

            vystieram svoje ruky za noci

            neúnavne.

            Moja duša sa nechce dať potešiť,

            4 na Boha myslím a vzdychám,

            uvažujem a klesám na duchu.

 

            5 Viečka mi držíš v bdelosti,

            som rozrušený a nevládzem hovoriť.

            6 Premýšľam o dňoch minulých

            a dávne roky mám na mysli.

            7 Za noci rozjímam vo svojom srdci,

            premýšľam a v duchu sa pýtam:

 

            8 Vari Boh zavrhuje naveky

            a viac sa nezmiluje?

            9 Vari je navždy koniec jeho dobrote,

            prestalo jeho slovo z pokolenia na pokolenie?

            10 Či Boh zabúda na zmilovanie,

            či pre hnev zdržiava svoje zľutovanie?

 

            11 Vtedy som si povedal: „To je tá bolesť moja,

            že sa pravica Najvyššieho odvrátila odo mňa.“

            12 Pamätám, Pane, na tvoje skutky,

            pamätám na dávne zázraky.

            13 O všetkých tvojich dielach rozmýšľam

            a uvažujem o tvojich činoch.

 

            14 Bože, tvoja cesta je svätá.

            Ktorý boh je taký veľký, ako je náš Boh?

            15 Ty si Boh, ty konáš zázraky,

            národom si dal poznať svoju moc.

            Svojím ramenom si vyslobodil svoj ľud,

            synov Jakubových a Jozefových.

 

            17 Bože, uzreli ťa vody,

            uzreli ťa vody a rozbúrili sa

            i zvírili sa hlbiny.

            18 Oblaky vychrlili prúdy vôd,

            v mračnách hrom zadunel

            a zôkol-vôkol tvoje šípy šľahali.

            19 Ako hrmot kolies zaburácal tvoj hrom,

            blýskavica ožiarila zemekruh,

            zem sa zachvela a zatriasla.

 

            20 Tvoja cesta vedie cez more a cez veľké vody tvoje chodníky,

            ale tvoje stopy nikde nebadať.

            21 Ako ovce si viedol svoj ľud

            rukou Mojžiša a Árona.