Evanjelista Lukáš je výraznou postavou novozákonných spisov

lukáš

 Evanjelista Lukáš je v úvodoch jednotlivých vydaní Nového zákona charakterizovaný ako autor tretieho evanjelia a Skutkov apoštolov, ako ten, ktorý bol pôvodne pohanským lekárom a jeho evanjelium nesie prvky katolíckosti, mariológie a požiadavky kresťanského života. Jeden z úvodov končí poznámkou: "Špecifickú Lukášovu teológiu možno však pochopiť iba globálnym štúdiom jeho evanjelia a Skutkov apoštolov." 

Preto vám ponúkame niekoľko poznámok k sv. Lukášovi.

Lukášove evanjelium je prvým dielom dvojdielneho spisu. V novozákonnom spise je od Skutkov apoštolov oddelené Jánovým evanjeliom. Dnes je možné povedať, že Lukášovo evanjelium a Skutky apoštolské boli koncipované a vytvorené ako jedno literárne dielo. Oba spisy majú vo svoj úvod určený Teofilovi, ktorý je zrejme kresťan a zároveň úvod Skutkov apoštolov zrhňuje predchádzajúcu knihu.

Lukášovo evanjelium spolu so Skutkami apoštolov zaberajú 1/4 novozákonného kánonu. Je to základné dielo pre historiografiu ranného kresťanstva ako aj pre dejiny kresťanskej teológie. Lukáš, ktorého literárnym remeslom je rozprávanie, nezaprie v sebe talentovaného rozprávača. Jeho dielo je plné krátkych, presne definovaných príbehov, ktoré vovádzajú čitateľa do dohatej obrazotvornosti. Len v jeho evanjeliu nachádzame podobenstvo o bohatom hlupákovi (12, 16-21), o Lazárovi a boháčovi (16, 19-31), o milosrdnom Samaritánovi (10,30-35) či najznámejšie o márnotratnom synovi (15, 11-32). To isté však platí aj o Skutkoch apoštolov, kde nachádzame príbehy o Ananiášovi a Zafire (5,1-11) o Šimonovi čarodejníkovi (8,9-24), o Petrovom prepustení z väznice (12,6-17), o Pavlovom stroskotaní (27, 1-44). Každé z nich predstavuje majstrovské rozprávačské dielko. Lukáš všetky dieto príbehy vkladá do jedného rozprávania a na malom mieste 52 kapitol ponúka čitateľovi vnímanie pohybu dejín. Originálnym spôsobom prepája udalosti prvotnej cirkvi s udalosťami Ježiša i  s celými dejinami Božieho ľudu.

Úvod Lukášovho evanjelia nám prezrádza Lukášove pohnútky. Lukáš sa obracia na kresťanské publikum. Teofil už spoznal kresťanstvo, prečo ešte potrebuje druhú verziu spisu? Lukáš hovorí, že píše preto, aby svojho čitateľa utvrdil v spoľahlivosti poznania tých udalostí, ktoré sa naplnili medzi nami. Lukášove rozprávanie sa teda výslovne chce zaoberať naplnením Božích prísľubov až do súčastnosti - "medzi nami".

Podobne ako Pavol, i Lukáš chce hájiť Božie slovo a Božie dielo v dejinách a to spôsobom usporiadaného rozprávania o Bohu, ktorý naplňa prisľúbenia vyvolenému ľudu a potom rozšíri svoje požehnania aj na pohanov. Boh ukázal svoju vernosť Židom, a preto je Božie slovo dôveryhodné aj pre pohanov.

Lukáš je historik - apologéta mimoriadneho významu. Rozhodne sa napísať pokračovanie biblického príbehu nielen preto, aby hájil kresťanské hnutie, ale pretovšetkým preto, aby hájil Božie konanie vo svete. 

 

Rozvíjanie i hájenie našej viery Boh očakáva aj od nás - zvlášť v tomto Roku viery. Poznanie spisov sv Lukáša je určite tou správnou voľbou.

 

 

zdroj textu: Sväté Písmo, SVV, Trnava 2009

                     Sacra pagina s. Luca, Luke T. Johnson, Kostelní Vydří 2005

                     Una cominita legge il vangelo di Luca, S.Fausti, EDB 2003

foto:             symbol sv. Lukáša, chiesa  s. Giustina, Padova