Ez 10-12

Ez10

 

X.        Vypálenie mesta. - 1 Potom som zazrel, že na oblohe, ktorá bola nad hlavou cherubov, ukázalo sa nad nimi čosi ako kameň zafír, čo sa na výzor podobalo trónu. 2 I riekol mužovi, oblečenému do plátna: „Choď medzi kolesá pod cherubínmi a vezmi spomedzi cherubínov plné priehrštie žeravého uhlia a rozsyp to na mesto!“ Odišiel teda pred mojimi očami. 3 Cherubíni však stáli napravo od domu, keď ten muž vstúpil, a oblak zaplňoval vnútorné nádvorie. 4 Vtom sa Pánova sláva zdvihla sponad cherubínov na prah domu, dom sa zaplnil oblakom a nádvorie bolo plné lesku Pánovej slávy. 5 A šelest krídel cherubov bolo počuť až na vonkajšie nádvorie podobne hlasu všemohúceho Boha, keď .hovorí. 6 A keď rozkázal človekovi oblečenému do plátna: „Vezmi oheň spomedzi krútňavy, spomedzi cherubínov!“, on išiel a zastal pri kolese. 7 Vtedy cherub vystrel ruku spomedzi cherubov k ohňu, ktorý bol medzi cherubmi, nabral a dal do priehrštia tomu, čo bol oblečený do plátna. On vzal a odišiel. 8 A na cheruboch pod ich krídlami sa zjavila podoba ľudskej ruky. 9 Pozeral som a hľa, pri cheruboch boli štyri kolesá, po jednom kolese pri každom cherubovi, výzor kolies však bol ako lesk drahokamu tarzis. 10 Čo do výzoru mali všetky štyri rovnakú podobu, akoby bolo koleso v kolese. 11 Keď išli, išli na štyri strany, pri pohybe sa neobracali, ale ktorým smerom sa obrátilo predné, išli za ním, neobrátili sa pri pohybe. 12 A celé ich telo, ich chrbty, krídla aj kolesá boli dookola plné očí (pri svojich štyroch kolesách). 13 Kolesá však boli pred mojimi ušami nazvané Krútňava. 14 Každý mal štyri tváre: prvá tvár, tvár cheruba, druhá tvár, tvár človeka, tretia tvár leva a štvrtá tvár orla. 15 Vtom sa cherubi zdvihli: bola to tá živá bytosť, ktorú som videl pri rieke Chobar. 16 Keď cherubi išli, išli popri nich aj kolesá, a keď si cherubi zdvihli krídla, aby sa vzniesli zo zeme, kolesá sa neobrátili od ich boku. 17 Keď tí zastali, zastali, keď sa vzniesli, vzniesli sa s nimi, pretože v nich bol duch živej bytosti. 18 Tu Pánova sláva opustila prah domu a zastala nad cherubmi. 19 Nato si cherubi zdvihli krídla a pred mojimi očami sa pri odchode vzniesli zo zeme, podobne s nimi aj kolesá, a zastali pri vchode východnej brány Pánovho domu a odhora nad nimi bola sláva Izraelovho Boha. 20 To bola živá bytosť, ktorú som videl pod Izraelovým Bohom pri rieke Chobar a dozvedel som sa, že sú to cherubi. 21 Po štyri tváre mal každý a každý štyri krídla, pod krídlami však mali čosi ako ľudské ruky. 22 A čo do podoby ich tvárí, boli to tváre, ktoré som videl pri rieke Chobar (ich tváre aj ich samých). Každý šiel smerom svojej tváre.

 

 

Ez11

 

XI.      Trest vodcov Júdu. - 1 Potom ma duch zdvihol a zaviedol k východnej bráne Pánovho domu, ktorá hľadí na východ, a hľa, pri vchode do brány bolo dvadsaťpäť mužov. Medzi nimi som videl Jezoniáša, syna Azurovho, a Feltiáša, syna Banaiášovho, kniežatá ľudu. 2 I riekol mi: „Syn človeka, toto sú mužovia, ktorí zamýšľajú zlo a dávajú zlé rady v tomto meste. 3 Oni hovoria: „Či domy neboli postavené nedávno? Ono je hrniec a my sme mäso.“ 4 Preto prorokuj proti nim, prorokuj, syn človeka!“ 5 Vtom dopadol na mňa Pánov duch a povedal mi: „Hovor: Toto hovorí Pán: Takto hovoríte, dom Izraelov, ale ja poznám, čo vám vystupuje do ducha. 6 Mnohých ste povraždili v tomto meste a jeho ulice ste zaplnili zabitými. 7 Nuž takto hovorí Pán, Jahve: Vami pozabíjaní, ktorých ste v ňom naukladali, sú to mäso a ono je hrniec, vás však z neho vyvediem. 8 Bojíte sa meča, nuž privediem na vás meč, hovorí Pán, Jahve. 9 I vyvediem vás z jeho stredu, dám vás do ruky cudzincov a podrobím vás súdu. 10 Pod mečom padnete, na hranici Izraela vás budem súdiť i dozviete sa, že ja som Pán. 11 Ono vám nebude hrncom a vy nebudete v ňom mäsom na hranici Izraela vás budem súdiť. 12 I budete vedieť, že ja som Pán podľa ktorého zákonov ste nechodili a moje právo ste nezachováva, ba konali ste podľa práva národov, ktoré sú okolo vás.“

            13 A kým som prorokoval, stalo sa, že Feltiáš, syn Banaiášov, zomrel. Vtedy som padol na tvár, volal som veľkým hlasom a povedal som: Ach Pane, robíš koniec zvyškom Izraela?“

            Milosť pre zvyšky. - 14 Potom prehovoril Pán ku mne takto: 15 „Syn človeka, tvoji bratia, (tvoji bratia), mužovia z tvojho príbuzenstva a celý Izraelov dom spolu sú tí, o ktorých hovoria obyvatelia Jeruzalema: „Ďaleko sú od Pána, nám sa dostala krajina do vlastníctva.“ 16 Preto povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Áno, vzdialil som ich medzi národy, áno roztratil som ich po krajinách a máličko som im bol svätyňou v krajinách, do ktorých išli. 17 Preto povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Pozbieram vás spomedzi národov, zhromaždím vás z krajín, po ktorých ste roztratení a dám vám izraelskú zem. 18 Vojdú ta a odstránia z nej všetku jej ošklivosť a všetku jej ohavnosť. 19 Vtedy im dám jednotné srdce a jednotného ducha vložím do ich vnútra. Odstránim z ich tela srdce kamenné a dám im srdce z mäsa, 20 aby kráčali podľa mojich príkazov, zachovávali moje práva a konali podľa nich. Aby boli mojím národom a ja aby som bol Bohom.

            21 Ale tým, ktorých srdce ide za ošklivosťami a ohavnosťami, uvalím na hlavu ich konanie,“ hovorí Pán, Jahve.

            Koniec videnia. - 22 Nato si cherubíni zdvihli krídla a kolesá zároveň, Pánova sláva však bola na nich odhora. 23 Potom sa Pánova sláva vzniesla sponad stredu mesta a zastala nad vrchom, ktorý je východne od mesta. 24 Vtedy ma uchopil duch a zaviedol ma vo videní, v Pánovom duchu, do Chaldejska k zajatcom. Potom sa videnie, ktoré som videl, vzdialilo odo mňa. 25 I rozpovedal som zajatcom všetky Pánove slová, ktoré mi zjavil.

 

 

 

 

 

Dva nové úkony 12,1-20

Ez12

 

 

 

 

A. Odchod do zajatia

 

XII.     1 Pán prehovoril ku mne takto: 2 „Syn človeka, bývaš uprostred odbojného domu, ktorí majú oči na videnie, no nevidia, uši na počúvanie, no nepočujú, pretože sú odbojný dom. 3 Ty však, syn človeka, zhotuj si zajatecký výstroj a sťahuj sa vo dne pred ich očami. Presťahuješ sa pred ich očami zo svojho miesta na miesto iné, azda uvidia, hoci sú odbojný dom. 4 Svoj výstroj, výstroj zajatca, vynesieš vo dne pred ich očami, sám však vyjdeš pred ich očami večer, ako odchádza zajatec. 5 Pred ich očami si prebor múr a vyjdi tadiaľ. 6 Pred ich očami nes na pleci, vyjdi za tmy, tvár si zakry a nesmieš vidieť zem, lebo som ťa urobil znamením Izraelovho domu.“ 7 Urobil som teda podľa rozkazu, vyniesol som vo dne svoj výstroj, podobný zajateckému výstroju a večer som si rukou preboril múr; za tmy som vyšiel a niesol som to pred ich očami.

            8 Potom ráno prehovoril Pán ku mne takto: 9 „Syn človeka, či ti dom Izraela, dom odbojný, nehovoril: „Čože ty robíš?“ 10 Povedz im: Toto hovorí Pán, Jahve: Kniežaťu v Jeruzaleme patrí tento výrok a celému Izraelovmu domu, ktorý je uprostred neho. 11 Povedz: Ja som vaším znamením. Ako som robil ja, tak sa naloží s nimi; do vyhnanstva, do zajatia pôjdu. 12 A knieža, ktorý je medzi nimi, pôjde s naloženými plecami, vyjde za tmy a prelomí múr, aby tadiaľ vyšiel, zakryje si tvár, aby okom nevidel zem. 13 Ale roztiahnem proti nemu svoju sieť, chytí sa do môjho osídla. Zavediem ho do Babylonu, do chaldejskej krajiny, vidieť ju však nebude a tam zomrie. 14 Všetkých však, ktorí sú okolo neho, jeho pomocníkov a všetky jeho oddiely rozsejem na všetky vetry a vytasím za nimi meč. 15 I budú vedieť, že ja som Pán, keď ich roztratím medzi národy a rozsejem po krajinách. 16 A ponechám z nich niekoľko mužov za mečom, po hlade a po more, aby porozprávali všetky svoje ohavnosti národom, medzi ktoré pôjdu, nech sa dozvedia, že ja som Pán.“

 

B. Obliehanie

 

            17 Pán prehovoril ku mne takto: 18 „Syn človeka, jedz svoj chlieb s trasením, s chvením a s úzkosťou pi svoju vodu! 19 A povedz ľudu krajiny: Toto vraví Pán, Jahve, o obyvateľoch Jeruzalema v izraelskej krajine: Svoj chlieb budú jesť s úzkosťou a svoju vodu piť s hrôzou, aby zem spustla, stratila svoju hojnosť pre zločin všetkých jej obyvateľov. 20 Obývané mestá sa vyprázdnia a zem bude pustá. Dozviete sa teda, že ja som Pán.“

 

 

O prorokoch a proroctvách 12,21 - 14,11

 

            Pravé proroctvá sa splnia. - 21 Pán prehovoril ku mne takto: 22 „Syn človeka, čože to máte v izraelskej krajine za porekadlo? Vraj: „Dni sa preťahujú a hynie každé videnie.“ 23 Preto povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Urobím koniec tomuto porekadlu, nebudú ho viac užívať v Izraeli. Ba povedz im: Blížia sa dni aj slovo každého videnia. 24 Lebo uprostred Izraelovho domu nebude viac daromného videnia ani pochlebníckeho veštenia. 25 Lebo ja, Pán, budem hovoriť. Aké slovo budem hovoriť, to sa splní, nebude sa viac odkladať; lebo, odbojný dom, vo vašich dňoch budem hovoriť slovo a splním ho,“ hovorí Pán, Jahve.

            26 Pán prehovoril ku mne takto: 27 „Syn človeka, pozri, Izraelov dom hovorí: „Videnie, ktoré tento vidí, je na dlhé dni, on prorokuje na ďaleké časy.“ 28 Preto im povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: „ Nebude sa už odďaľovať nijaké moje slovo. Slovo, ktoré budem hovoriť, sa splní, hovorí Pán, Jahve.