Ez 19-21, Ž 124

Ez19

 

XIX.   Žalospev nad kniežatami Júdu. - 1 Ty však začni žalospev nad kniežatami Izraela 2 a povedz:

 

            Čo to za levica bola tvoja mať,

            odpočívala medzi levmi,

            svoju mlaď prostred levov chovala,

3           jedno vyviedla zo svojich levíčat,

            vyrástlo v leva,

            naučilo sa koristiť korisť;

            ľudí zožierať.

4           O ňom sa dostala zvesť národom

            a chytili ho do svojej jamy,

            tak ho za krúžky nosné zaviedli

            do egyptskej krajiny.

5           Ona videla, že sa stratila

            nádej, zhynula;

            vzala jedno zo svojich levíčat,

            levom ho spravila,

6           vykračoval si medzi levmi,

            vzrástol na leva

            a naučil sa korisť koristiť,

            ľudí zožierať.

7           Korisť zanášal do svojej skrýše,

            mestá nivočil;

            krajina a čo bolo v nej, tŕpla od jeho revu.

8           Zišli sa proti nemu národy

            z okolitých krajov,

            vystreli proti nemu svoju sieť

            a do svojej jamy ho chytili,

9           dali ho do klietky za nosné krúžky,

            ku kráľovi Bábelu ho vzali,

            dali do tvrdze,

            by viac nebolo počuť jeho hlas

            ponad Izraelove površia.

 

10         Mať ti je ako vinič v tvojej krvi

            pri vode sadený,

            bol úrodný a aj listnatý

            od hojnej vody.

11         Potom z neho vyrástla mocná ratolesť,

            berla kráľovská,

            jeho vzrast sa vznášal ponad húšťavu,

            bolo ho vidieť pre jeho výšavu,

            pre mnohé vetvy.

12         V rozhorčenosti ho však vytrhli,

            hodili na zem;

            východný vietor mu vysušil

            poobkmásaný plod

            a jeho prepevná ratolesť vyschla,

            zhltol ju oheň.

13         Presadený je teraz do púšte,

            do pôdy suchej a žíznivej.

14         Potom vyšľahol oheň z konára,

            zhltol jeho vetvy, tiež aj ovocie.

            Nuž viac nemal pevnú ratolesť,

            kráľovskú berlu.

 

To je žalospev, áno, žalospevom sa stal.

 

 

Ez20

 

XX.     Hriechy otcov. - 1 I stalo sa v siedmom roku, desiateho v piatom mesiaci, že prišli niektorí spomedzi starcov Izraela vypytovať sa Pána a posadili sa predo mnou. 2 Vtedy Pán prehovoril ku mne takto: 3 „Syn človeka, prehovor k starcom Izraela a povedz im: Toto hovorí Pán, Jahve: Prišli ste sa ma vypytovať? Ako žijem, nedovolím, aby ste sa ma vypytovali - hovorí, Pán, Jahve. 4 Chceš ich súdiť? Chceš súdiť, syn človeka? Oznám im ohavnosti ich otcov 5 a povedz im: Toto hovorí Pán: Vtedy, keď som si vyvolil Izrael, semenu Jakubovho domu som zdvihol svoju ruku, dal som sa im poznať v egyptskej krajine a zdvihol som kvôli nim svoju ruku so slovami: Ja som Pán, váš Boh. 6 Vtedy som kvôli nim zdvihol svoju ruku, že ich vyvediem z egyptskej krajiny do krajiny, ktorú som im vyhľadal, ktorá oplýva mliekom a medom. Ona je skvostom všetkých krajín.

            7 I riekol som: Odhoďte každý ohavnosti svojich očí a nepoškvrňujte sa egyptskými modlami, ja som Pán, váš Boh. 8 Ale vzbúrili sa proti mne a nechceli ma počúvať, vôbec nepoodhadzovali ohavnosť svojich očí a neopustili egyptské modly. Vtedy som si zaumienil, že vylejem na nich svoju rozhorčenosť a ukojím na nich v egyptskej krajine svoj hnev. 9 Konal som však pre svoje meno, aby sa neznesvätilo v očiach národov, medzi ktorými boli, pred očami ktorých som sa im dal poznať, že ich vyvediem z egyptskej krajiny.

            10 Vyviedol som ich teda z egyptskej krajiny a zaviedol som ich na púšť. 11 Potom som im dal svoje príkazy, oboznámil som ich so svojimi právami, ktoré má človek zachovávať a podľa nich žiť. 12 Dal som im svoje soboty, aby boli znamením medzi mnou a medzi nimi; nech vedia, že ja, Pán, som to, ktorý ich posväcujem. 13 Ale Izraelov dom sa vzbúril proti mne na púšti, nekráčali podľa mojich príkazov a opovrhli mojimi právami, ktoré má človek zachovávať a podľa nich žiť. I moje soboty veľmi znesvätili. Vtedy som si zaumienil, že na púšti vylejem na nich svoju rozhorčenosť a vyničím ich. 14 Konal som však pre svoje meno, aby sa neznesvätilo v očiach národov, pred očami ktorých som ich vyviedol. 15 Zdvihol som teda kvôli nim na pustatine svoju ruku, že ich nevovediem do krajiny, ktorú som im dal, ktorá oplýva mliekom a medom a je skvostom všetkých krajín. 16 Pretože opovrhli mojimi právami, nekráčali podľa mojich príkazov a znesvätili moje soboty, veď srdce im išlo za ich modlami. 17 Ale oko sa mi zľutovalo nad nimi, nevyhubil som ich a nevyničil som ich na púšti.

            18 I riekol som ich synom na púšti: Nechoďte za zvykmi svojich otcov a ich obyčaje nezachovávajte, nepoškvrňujte sa ich modlami! 19 Ja som Pán, váš Boh, podľa mojich príkazov kráčajte a moje práva zachovávajte a konajte podľa nich! 20 Zasväcujte moje soboty, nech sú znamením medzi mnou a medzi vami, aby ste vedeli, že ja som Pán, váš Boh. 21 Ale synovia sa vzbúrili proti mne, nekráčali podľa mojich príkazov, nezachovávali moje práva a nekonali podľa nich, hoci má človek podľa nich robiť a podľa nich žiť, a moje soboty znesväcovali. Vtedy som si zaumienil, že vylejem na nich svoju rozhorčenosť a vyplním na nich svoj hnev na púšti. 22 Jednako som si odvrátil ruku a konal som pre svoje meno, aby sa neznesvätilo v očiach národov, pred ktorými som ich vyviedol. 23 Opäť som si zdvihol kvôli nim ruku na púšti, že ich rozhádžem medzi národy a rozsejem po krajinách, 24 pretože nekonali podľa mojich práv, opovrhli mojimi príkazmi, znesväcovali moje soboty a očami lipli na modlách svojich otcov. 25 Nuž aj ja som im dal nedobré príkazy a práva, ktoré im neslúžili k životu. 26 Poškvrňoval som ich ich darmi, tým, že nechali prechádzať (cez oheň) všetko, čo otvára lono, aby som ich naplnil hrôzou, aby vedeli, že ja som Pán.

            27 Preto syn človeka, hovor k Izraelovmu domu a povedz im: Toto hovorí Pán, Jahve: Aj tým sa mi rúhali vaši otcovia, že boli ku mne vierolomní. 28 Voviedol som ich do krajiny, pre ktorú som zdvihol svoju ruku, že im ju dám, no kde len uvideli vyvýšený kopec alebo košatý strom, už tam prinášali svoje obety, dávali tam svoje popudzujúce dary, kládli tam svoje voňavé žertvy a vylievali tam svoje nápoje. 29 (I spýtal som sa ich: Čo je to za výšina, na ktorú chodíte? Nuž nazvali ju až po tento deň Výšinou.)

            30 Preto povedz Izraelovmu domu: Toto hovorí Pán, Jahve: Poškvrňujete sa cestičkami svojich otcov a smilníte s ich ohavnosťami. 31 Aj keď prinášate svoje dary, keď preháňate svojich synov cez oheň: poškvrňujete sa pre všetky svoje modly až podnes. A ja sa vám mám dať vypytovať, dom Izraelov? Ako žijem, hovorí Pán, Jahve, nedám sa vám vypytovať.

            32 A určite sa nestane to, čo vám prichádza na myseľ, keď vravíte: Budeme ako národy, ako kmene krajín, budeme slúžiť drevu a kameňu. 33 Ako žijem, hovorí Pán, Jahve, budem nad vami kraľovať pevnou rukou, vystretým ramenom a kypiacim hnevom. 34 Pevnou rukou, vystretým ramenom a kypiacim hnevom vás vyvediem spomedzi národov, pozbieram vás z krajín, v ktorých ste rozhádzaní. 35 Potom vás zavediem na púšť národov a budem sa tam s vami súdiť z tváre do tváre. 36 Ako som sa súdil s vašimi otcami na púšti egyptskej krajiny, tak sa budem súdiť s vami, hovorí Pán, Jahve. 37 Vtedy vás preženiem pod palicou a privediem vás do záväzkov zmluvy. 38 Oddelím od vás vzbúrencov a odvrátených odo mňa, vyvediem ich z krajiny, kde bývali, ale na izraelskú pôdu nevkročia. Tak sa dozviete, že ja som Pán.

            39 Vy však, dom Izraelov - toto hovorí Pán, Jahve -, choďte všetci za svojimi modlami a slúžte im. Ale potom ma budete počúvať a neznesvätíte viac moje sväté meno svojimi darmi a svojimi modlami. 40 Na svojej svätej hore, na vysokom vrchu Izraela - hovorí Pán, Jahve -, tam mi bude slúžiť celý Izraelov dom, všetci v krajine; tam budem v nich mať zaľúbenie a tam budem požadovať vaše obety a prvotiny vašich darov zo všetkého, čo zasvätíte. 41 Prijmem vás blahosklonne ako ľúbeznú vôňu, keď vás vyvediem spomedzi národov a pozbieram vás z krajín, do ktorých ste rozhádzaní, a pred očami národov ukážem, že som medzi vami svätý. 42 Vtedy budete vedieť, že ja som Pán, keď vás zavediem na izraelskú pôdu, do krajiny, pre ktorú som zdvihol svoju ruku, že ju dám vašim otcom. 43 A tam sa rozpamätáte na svoje cesty a na svoje výčiny, ktorými ste sa poškvrnili, a sami sebe sa budete hnusiť pre rozličné zločiny, ktoré ste popáchali. 44 Vtedy budete vedieť, že ja som Pán, keď pre svoje meno budem s vami nakladať nie podľa vašich zlých ciest ani podľa vašich hriešnych výčinov, dom Izraela,“ hovorí Pán, Jahve.

 

 

Ez21

 

XXI.   Lesný požiar. - 1 Pán prehovoril ku mne takto: 2 „Syn človeka, obráť si tvár smerom na juh a káž proti juhu, prorokuj proti lesu južného poľa 3 a povedz južnému lesu: Čuj slovo Pána; toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, zapálim v tebe oheň a pohltí v tebe každý zelený strom a každý suchý strom; blčiaci plameň nevyhasne a zhorí v ňom každá tvár od juhu na sever. 4 Vtedy uvidí každé telo, že ja, Pán, som ho zapálil, i nevyhasne.“ 5 Nato som povedal: „Ach, Pane, Jahve, títo vravia o mne: Či tento nehovorí v hádankách?“

            Meč Pánov. - 6(1) Pán prehovoril ku mne takto: 7 „Syn človeka, obráť si tvár proti Jeruzalemu, káž proti svätyni a prorokuj proti krajine Izraela. 8 Povedz krajine Izraela: Toto hovorí Pán: Pozri, som proti tebe, vytiahnem z pošvy svoj meč a vyhubím z teba spravodlivých i hriešnych. 9 Pretože chcem z teba vyhubiť spravodlivých i hriešnych, preto vyjde môj meč zo svojej pošvy proti každému telu od juhu až na sever. 10 A každé telo bude vedieť, že ja, Pán, som vytiahol svoj meč z pošvy a už sa nevráti.!

            11 Ty však, syn človeka, vzdychaj, až ti budú boky prašťať; s horkosťou vzdychaj pred ich očami! 12 A ak sa ťa spýtajú: Prečo ty vzdycháš? Odpovedz im: Pre zvesť, ktorá príde. Vtedy ochabne každé srdce, sklesnú všetky ruky a omdlie každý duch a každé koleno sa roztečie ako voda. Áno, príde, splní sa, hovorí Pán, Jahve.

            13 Potom prehovoril Pán ku mne takto: 14 „Syn človeka, prorokuj a povedz: Toto hovorí Pán:

 

            Meč, meč, ostrý a brúsený!

            Naostrený je, by žertvy zabíjal,

            nabrúsený je, by blýskal bleskami.

            (Bohatstvo zahynie, žezlom pohrdnú,)

            každú silu znevážia.

16         Dal som ho vybrúsiť, nech ho chytia do päste,

            je to ostrený meč a je brúsený,

            aby ho dali do rúk vrahovi.

17         Volaj, krič, syn človeka,

            lebo to sa stane s mojím národom

            a so všetkými kniežatami Izraela;

            meču sú vydaní s mojím národom,

            udieraj si preto na stehno!

18         Áno, je to skúška; a čo,

            keď už ani opovrhnutého žezla nebude?

            - hovorí Pán, Jahve.

19         Ale ty, syn človeka, prorokuj,

            tlieskaj si rukou o ruku,

            nech sa zdvojnásobí, strojnásobí meč,

            veď je to meč vražedný;

            veľký vražedný meč, čo ich obchádza,

20         aby plašil srdce, množil záhubu.

            Proti všetkým jeho bránam dám brúsený meč,

            robený, ach, na blýskanie, brúsený na zabíjanie!

21         Obráť sa nazad, vpravo, napred, naľavo,

            kde len budú tvoje ostria určené!

22         Ja tiež budem tlieskať ruku o ruku

            a utíšim svoj hnev; ja, Pán, som to riekol.“

 

            23 Potom Pán prehovoril ku mne takto: 24 „Ty však, syn človeka, predlož si dve cesty, ktorými príde meč babylonského kráľa. Nech obe vychádzajú z jednej krajiny. Na začiatku cesty urob smerový stĺp, urob ho k mestu! 25 Urob cestu, aby meč prišiel do Raby Amonových synov a do Júdska, do opevneného Jeruzalema. 26 Lebo babylonský kráľ stojí na rázcestí, na križovatke oboch ciest, chce dostať veštby: natriasa šípy, vypytuje sa bôžikov, pozerá pečeň. 27 V pravici má žreb: „Jeruzalem;“ chce postaviť barany, otvoriť ústa na krik, povýšiť hlas na volanie, postaviť barany proti bránam, nakopiť násyp, postaviť val. 28 Im sa to však vidí klamná veštba. Hroznou prísahou sa zaviazali, on im však pripomenie ich hriech, chce sa ich zmocniť.

            29 Preto takto hovorí Pán, Jahve: Pretože ste pripomenuli svoju vinu. keď sa odhalil váš zločin a objavil váš hriech: pre všetky vaše výčiny - keďže ste ich pripomenuli - chytia vás do päste. 30 Ty však, rúhač, zločinec, knieža Izraela, ktorého deň prichádza v čase, keď bude koniec hriechu, 31 toto hovorí Pán, Jahve: Odstráň tiaru, odlož korunu! To už nie je to. Nízke sa povýši a vysoké sa zníži. 32 Trosky, trosky, trosky z neho urobím. A nebude ho, kým nepríde ten, ktorému patrí právo, jemu (ho) dám.

            33 A ty, syn človeka, prorokuj a povedz: Toto hovorí Pán, Jahve, proti Amonovým synom a proti ich nadutosti. Povedz:

 

            Meč, meč vytasený zabíjať,

            vybrúsený ničiť, blyští sa!

34         Videli ti márnosť, veštili ti klam,

            aby ho dali na krk zločinným rúhačom,

            ktorým prišiel deň

            v čase, keď bude koniec zločinu.

35         Späť do pošvy! V mieste, kde ťa stvorili,

            v mieste, kde máš pôvod, budem ťa súdiť.

36         Vylejem na teba svoj hnev,

            vo svojom prudkom ohni dýchnem na teba,

            potom ťa dám do rúk zbesilých ľudí,

            ktorí kujú záhubu.

37         Ohňu budeš pokrmom,

            tvoja krv potečie po zemi,

            nebudú na teba spomínať,

            lebo ja, Pán, som to povedal.“


Naša pomoc v mene Pánovom

Ž124 (123)

 

 

 

            1 Dávidova pútnická pieseň.

            Keby sa nás Pán nebol ujal,

            nech to povie Izrael,

            2 keby sa nás Pán nebol ujal,

            keď ľudia povstali proti nám,

            3 vari by nás živých boli prehltli,

            keď proti nám blčala ich zúrivosť.

            4 Vari by nás bola voda zaliala

            a riava sa prevalila cez nás.

            5 Vari by sa boli prevalili cez nás

            rozbúrené vody.

 

            6 Nech je velebený Pán,

            že nás nevydal ich zubom za korisť.

            7 Naša duša unikla ako vtáča

            zo siete poľovníkov.

            Slučka sa roztrhla

            a my sme na slobode.

 

            8 Naša pomoc v mene Pánovom,

            ktorý stvoril nebo i zem.