Ez 22-24

Ez22

 

XXII.  Vina a trest Jeruzalema. - Pán prehovoril ku mne takto: 2 „Ty, syn človeka, chceš súdiť (chceš súdiť) krvavé mesto? Nuž oznám mu všetky jeho zločiny! 3 A povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Mesto vylieva vo svojom omyle krv, aby prišiel jeho čas; a robí si modly, aby sa poškvrnilo. 4 Krvou, ktorú si vylievalo, si sa previnilo; a modlami, ktoré si urobilo, si sa poškvrnilo. Tak si približuješ svoje dni a prichádzaš ku svojim rokom, preto ťa urobím potupou národov, posmechom všetkých krajín. 5 Blízke i od teba vzdialené budú sa ti posmievať, máš poškvrnené meno, máš veľa nepokoja.

            6 Pozri, z kniežat Izraela sa každý spolieha na svoje rameno, chcú vylievať krv. 7 Otca a matku znevažujú v tebe, cudzincov znásilňujú uprostred teba, siroty a vdovy utláčajú v tebe. 8 Mne zasvätenými vecami si pohrdlo, soboty si znesvätilo. 9 Ľudia ohovárační sú v tebe, chcú vylievať krv; na vrchoch jedia v tebe, pášu zločin v tvojom strede. 10 V tebe odkrývajú otcovu hanbu, v tebe znásilňujú znečistenú krvou. 11 V tebe každý páše ohavnosť s manželkou svojho blížneho, každý zločinne poškvrňuje svoju nevestu a v tebe si každý znásilňuje sestru, dcéru svojho otca. 12 Dary prijímajú v tebe, aby vylievali krv, prijímalo si úroky a nadplatky, násilne si vykorisťovalo blížneho, na mňa si však zabudlo, hovorí Pán, Jahve. 13 Ale ja tlesnem dlaňami nad tvojou lúpežou, ktorú si páchalo, a nad krviprelievaním, ktoré je uprostred teba 14 Či ti srdce vydrží, či ti ruky ostanú pevné v dňoch, ktoré ti ja chystám? Ja, Pán, som to riekol a splním. 15 Rozhádžem ťa medzi národy, rozprášim ťa po krajinách a vyhubím z teba tvoju nečistotu. 16 A získam si ťa pred očami národov; vtedy budeš vedieť, že ja som Pán.“

            17 Pán prehovoril ku mne takto: 18 „Syn človeka, Izrael mi ostal troskou. Všetci sú kov, cín, železo a olovo vo vyhni, ostali troskou zo striebra. 19 Preto takto hovorí Pán, Jahve: Pretože ste všetci ostali troskou, hľa, ja vás zhromaždím do Jeruzalema. 20 Ako sa zhromažďuje striebro, kov, železo, olovo a cín do vyhne, aby naň pre vytopenie dúchali oheň: tak vás ja zhromaždím, poskladám a vytopím vo svojom hneve a rozhorčenosti. 21 Hej zhromaždím vás a rozdúcham na vás oheň svojho hnevu, že sa v ňom roztopíte. 22 Ako sa vo vyhni roztápa striebro, tak sa roztopíte v ňom a budete vedieť, že ja, Pán, som vylial na vás svoj hnev.“

            23 Pán prehovoril ku mne takto: 24 „Syn človeka, povedz jej: Ty si krajina nezvlažená dažďom a nepokropená v deň hnevu. 25 Jej kniežatá sú v nej ako revúci lev, ktorý trhá korisť. Zožierajú životy, berú poklady a cennosti a rozmnožujú v nej vdovy. 26 Jej kňazi znásilňujú môj zákon, znesväcujú mne zasvätené veci, nerobia rozdiel medzi svätým a nesvätým a neučia rozdielu medzi poškvrneným a čistým. Pred mojimi sobotami si zakrývajú oči, takže som znesvätený medzi nimi. 27 Jej úradníci sú v jej strede ako vlky, ktoré kmášu korisť, chcú vylievať krv, ničiť životy, aby sa mohli zmocniť koristi. 28 Jej proroci im to však zatierajú vakovkou, pretože vidia márnosť, veštia im luhaniny, vravia: „Toto hovoril Pán, Jahve,“ hoci Pán nehovoril. 29 Pospolitý ľud páše násilie, dopúšťa sa lúpeže, utláča bedárov a žobrákov a bezprávne znásilňuje cudzincov. 30 Keď som však hľadal medzi nimi niekoho, kto by vymuroval múr, postavil sa proti mne do trhliny za krajinu, aby som ju nezničil, nenašiel som. 31 Vylial som teda na ňu svoj hnev, ohňom svojej roztrpčenosti som ich zničil, ich cesty som im zvrátil na hlavu,“ hovorí Pán, Jahve.

 

 

Ez23

 

XXIII.            Dve sestry: Samária a Jeruzalem. - 1 Pán prehovoril ku mne takto: 2 „Syn človeka, boli dve ženy, dcéry jednej matky. 3 Smilnili v Egypte, vo svojej mladosti smilnili. Tam im ohmatávali prsia, tam im stláčali panenské prsníky. 4 A ich mená: staršia Oola a jej sestra Ooliba. Patrili mne a porodili synov a dcéry. Ich mená však boli Samária Oola a Jeruzalem Ooliba.

            5 Oola sa mi spreneverila, zahorela k svojim milovníkom Asýrom, ktorí sa k nej blížili 6 poobliekaní do purpuru; k miestodržiteľom a vojvodcom, samým to žiadúcim mladíkom, k jazdcom, čo sa nosia na koňoch. 7 Tiahlo ju k nim jej smilstvo, ku všetkým tým vyberaným synom Asýrov, a poškvrnila sa všetkými, ku ktorým zahorela, i všetkými ich modlami. 8 Ale ani svoje egyptské necudnosti neopustila, veď oni s ňou súložili v jej mladosti, oni stláčali jej panenské prsia a zahrňovali ju svojím smilstvom. 9 Preto som ju vydal do ruky asýrskych synov, ku ktorým zahorela. 10 Oni odhalili jej hanbu, jej synov a dcéry zajali a ju zabili mečom, takže sa stala povestnou pred ženami. Takto na nej splnili súdy.

            11 Jej sestra Ooliba to videla a zahorela ešte horšie než tamtá, jej smilstvo bolo horšie ako sestrino. 12 Zahorela k synom Asýrov, k miestodržiteľom a vojvodcom, ktorí sa k nej blížili poobliekaní do purpuru; k jazdcom, čo sa nosia na koňoch, k samým to žiadúcim mladíkom. 13 Vtedy som videl, že sa poškvrnila, jednou cestou kráčali obe. 14 Ona však stupňovala svoju necudnosť. Uvidela mužov maľovaných na múre, obrazy Chaldejcov, maľovaných na červeno, 15 opásaných okolo bedier pásom, s otočeným turbanom na hlavách, že každý vyzeral ako veliteľ; obrazy synov Bábelu, Chaldejsko je ich rodnou krajinou. 16 Len čo ich jej oči zazreli, zahorela k nim a poslala k nim do Chaldejska svojich poslov. 17 Synovia Bábelu teda prišli k nej užívať lásku a poškvrnili ju svojou necudnosťou; poškvrnila sa s nimi, potom sa im však odcudzila jej duša. 18 Odhalila svoje smilstvo, odhalila svoju hanbu; vtedy sa mi odcudzila jej duša, ako sa mi odcudzila duša jej sestry. 19 Rozmnožovala svoju necudnosť, lebo sa rozpamätala na dni svojej mladosti, keď smilnila v egyptskej krajine. 20 Zahorela k ich rozkošníkom, ktorých telo je ako telo oslov a ich výron je ako výron žrebcov. 21 Vyhľadala si zločin svojej mladosti, keď ti Egypťania chytali prsia, stláčali tvoje mladistvé prsníky.

            22 Preto Ooliba, toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, ja popudím proti tebe tvojich milovníkov, ktorým sa ti odcudzila duša, privediem ich proti tebe zo všetkých strán. 23 Synov Babylonu a všetkých Chaldejcov, príslušníkov Pekodu, Soy a Koy, všetkých asýrskych synov s nimi, všetko to žiadúcich mladíkov, miestodržiteľov a vojvodcov, veliteľov a vznešených, ktorí všetci jazdia na koňoch. 24 A prídu vyzbrojení proti tebe; s vozmi, kolesami a zástupmi ľudí; štít, brnenie a prilbu namieria vôkol proti tebe, im oddám súd a budú ťa súdiť podľa svojich práv. 25 Namierim proti tebe svoju žiarlivosť že budú zlostne zaobchádzať s tebou, odrežú ti nos a uši a tvoj dorast padne pod mečom. Oni ti zajmú synov a dcéry a tvoj dorast spáli oheň. 26 Povyzliekajú ťa zo šiat a zoberú ti ozdobné predmety. 27 Takto vyhubím z teba tvoje výčiny a tvoje smilstvo od egyptskej krajiny; už si k nim nepozdvihneš oči a viac si nespomenieš na Egypt. 28 Lebo toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, vydám ťa do ruky, ktorú nenávidíš, do ruky, ktorej sa ti odcudzila duša! 29 Nenávistne budú s tebou nakladať, zoberú všetok tvoj zisk, nechajú ťa nahú a holú a zjaví sa hanba tvojej necudnosti, tvoje výčiny a tvoje smilstvá. 30 Toto ti urobili, lebo si pachtila po národoch, poškvrnila si sa ich modlami. 31 Kráčala si cestou svojej sestry, preto ti dám do ruky jej kalich. 32 Toto hovorí Pán, Jahve:

 

            Kalich svojej sestry budeš piť,

            hlboký a široký,

            na hanbu a na posmech ti bude,

            mnoho vojde do neho.

33         Opojením, žalosťou sa preplníš.

            Je to kalich hrôzy, zdesenia,

            kalich tvojej sestry Samárie.

34         Piť ho budeš až do dna,

            jeho črepy budeš hrýzť,

            svoje prsia roztrháš;

            lebo som hovoril ja;“

            výrok Pána, Jahveho.

 

            35 Preto takto hovorí Pán, Jahve: „Pretože si ma zabudla a zahodila si si ma za chrbát, nes aj ty svoju vinu a svoje necudnosti!“

            36 Pán mi povedal: „Syn človeka, chceš súdiť Oolu a Oolibu? Rozpovedz im ich ohavnosti: 37 že cudzoložili a krv majú na rukách. Cudzoložili so svojimi modlami a aj synov, ktorých porodili mne, zaháňali im na pokrm. 38 I toto spáchali proti mne: poškvrnili v ten deň moju svätyňu a znesvätili moje soboty. 39 Lebo keď zabili svojich synov pre svoje modly, v ten istý deň prišli do mojej svätyne poškvrniť ju. Áno, toto robili v mojom dome. 40 Dokonca posielali po chlapov, ktorí prichádzali zďaleka, prichádzali vtedy, keď poslali po nich posla. Kvôli nim si sa kúpala, maľovala si si oči a krášlila si sa skvostmi. 41 Sedela si na nádhernom lôžku, pred tebou bol prikrytý stôl a položila si naň moje kadidlo a môj olej. 42 Pri nej a pri chlapoch sa ozývalo hulákanie, viac ako keď sa z púšte privedie množstvo ožranov, a dávali im na ruky náramnice a na hlavy ozdobné koruny. 43 Vtedy som riekol: Či necudzoložili takto? Páchali výčiny necudnej ženy. 44 Vchádzajú k nej ako k žene neviestke. Tak vchádzali k hriešnym ženám Oole a Oolibe. 45 Ale spravodliví mužovia ich budú súdiť podľa práva cudzoložníc a podľa práva krviprelievačov, lebo cudzoložnicami sú a krv majú na rukách. 46 Vskutku toto hovorí Pán, Jahve: Priviesť proti nim zástup a vydať ich týraniu a lúpeži! 47 Zástup nech ich ukameňuje a nech ich postína mečom: ich synov a dcéry nech pozabíjajú a ich domy nech spália ohňom. 48 Takto odstránim z krajiny zločin, všetky ženy budú mať výstrahu a nebudú hrešiť ako vy. 49 Vaše zločiny naložia na vás, ponesiete svoje hriechy s modlami a budete vedieť, že ja som Pán, Jahve.“

 

 

Ez24

 

XXIV.            Zánik Jeruzalema. Podobenstvo o hrdzavom hrnci. - 1 V deviatom roku, v desiatom mesiaci, desiaty deň mesiaca, prehovoril Pán ku mne takto: 2 „Syn človeka, napíš si meno dňa, totiž tohto dňa; babylonský kráľ sa práve tento deň vzoprie proti Jeruzalemu. 3 Potom prednes odbojnému domu podobenstvo a povedz im: Toto hovorí Pán, Jahve: Postav hrniec; postav, a nalej doň vody! 4 Pozbieraj doň jeho kúsky, rozličné dobré kúsky zo stehna a lopatky, naplň ho vyberanými kosťami! 5 Vezmi vyberané barančatá, naklaď podeň hŕbu dreva, nechaj vrieť jeho kúsky, i kosti nech sa v ňom uvaria!

            6 Preto takto hovorí Pán, Jahve: Beda krvavému mestu, hrncu, na ktorom je hrdza a z ktorého hrdza nezíde. Kus za kusom ho vyprázdni, nemusí naň padnúť žreb. 7 Veď je v ňom krv, na holý kameň ju položilo, nevylialo ju na zem, aby ju zakrylo zemou. 8 Aby som priviedol hnev, aby som sa ukrutne pomstil, dal som jeho krv na holý kameň, aby sa nezakryla.

            9 Preto takt o hovorí Pán Jahve: Beda krvavému mestu; aj ja urobím veľkú vatru. Naklaď dreva, zapáľ oheň, dovar mäso, uvar miešaninu, kosti však nech zhoria! 11 Potom ho polož prázdny na jeho uhlie, nech sa rozohreje a jeho kov nech sa rozpáli, aby sa mu vnútri pustila nečistota a stratila sa jeho hrdza.

            12 Veľmi som sa ustával, no nakopená hrdza nezišla z neho v ohni. 13 V tvojej nečistote je zločin. Pretože som ťa čistil, no neočistil si sa od svojej špiny, ani sa už neočistíš, kým neukojím na tebe svoj hnev. 14 Ja, Pán, som hovoril; príde a urobím. Nepopustím, nebudem šetriť a nezľutujem sa: Podľa tvojich ciest a podľa tvojich výčinov ťa budem súdiť,“ hovorí Pán, Jahve.

            Zajatci sa zhrozia nad pádom Jeruzalema. - 15 Pán prehovoril ku mne takto: 16 „Syn človeka, pozri, ja ti odnímem, čo je milé tvojim očiam, ale nenariekaj a neplač; slzy nech ti netečú! 17 Vzdychaj tíško, nárek za mŕtvymi neusporiadaj, uviaž si turban, obuj si obuv na nohy, pery si nezahaľuj a nejedz smútočný chlieb!“

            18 Hovoril som teda k ľudu za rána. Večer potom mi zomrela žena a ráno som robil, ako mi bolo rozkázané. 19 Ľud mi povedal: „Nepovieš nám, čo to pre nás znamená, že takto robíš?“ 20 Odpovedal som im: „Pán ku mne prehovoril takto: 21 Povedz Izraelovmu domu: Toto hovorí Pán, Jahve: Veruže znesvätím svoju svätyňu, pýchu vášho mocnárstva, žiadosť vašich očí a túžbu vašej duše! A vaši synovia a dcéry, ktorých ste zanechali, padnú pod mečom. 22 Vtedy budete robiť, ako robím ja, pery si nebudete zahaľovať a nebudete jesť smútočný chlieb. 23 Svoje turbany budete mať na hlavách a obuv na nohách, nebudete plakať ani nariekať, ale budete hynúť pre svoje hriechy a druh k druhovi vzdychať. 24 Ezechiel vám však bude znamením, robte všetko, ako robí on, keď to príde. A budete vedieť, že ja som Pán, Jahve.

            25 Ty však, syn človeka, v ten deň, keď im odnímem ich pevnosť, ich okrasnú radosť, žiadosť ich očí a túžbu ich duše, ich synov a ich dcéry; 26 v ten deň, keď príde utečenec, aby ti to oznámil, 27 v ten deň sa ti otvoria ústa v prítomnosti utečenca. Budeš hovoriť a viac neonemieš a budeš im znamením. Tak sa dozvedia, že ja som Pán.“