Ez 31-33, Ž 126

Ez31

 

XXXI.            Pyšný céder sa vyvalí. - 1 V jedenástom roku, prvý deň tretieho mesiaca, prehovoril Pán ku mne takto: 2 „Syn človeka, povedz faraónovi, kráľovi Egypta, a jeho zástupu: „Komu sa podobáš svojou veľkosťou?“

 

3           Pozri, cédrom na Libanone je

            krásnovetvým, korunu má tienistú,

            vzrast má vysoký,

            vrcholec mu čneje z húšťavy.

4           Od vôd vzrastá, výšku mu dala priepasť,

            ktorá mu pôdu obkľúčila prúdmi

            a svoje toky vyliala na všetky stromy poľa.

5           Preto vzrastom prevýšil

            všetky stromy na poli,

            vetvy sa mu rozrástli,

            konáre sa roztiahli

            od hojnej vody.

6           Na konároch, keď ich roztiahol,

            hniezdili všetky vtáky neba,

            pod jeho vetvami rodili

            všetky poľné zvieratá,

            v jeho tôni bývali

            rôzne početné kmene.

7           Prekrásny bol svojou veľkosťou,

            ratolesti keď si roztiahol,

            veď mal korene

            v hojnej vode.

8           Cédre v Božej záhrade

            sa mu nevyrovnali,

            cyprusy sa nepodobali jeho konárom,

            platan nemal vetvy ako on,

            nijaký strom v Božej záhrade

            mu nebol krásou podobný.

9           Krásnym som ho urobil,

            bohatým na konáre,

            že mu závideli všetky stromy Edenu,

            čo sú v Božej záhrade.

 

            10 Preto takto hovorí Pán, Jahve: Pretože je na vzrast vysoký, svojím vrcholcom sa vzpína až medzi oblaky a pre výšku sa mu vzdúva srdce: 11 dal som ho do ruky mocnému národu, nech s nim nakladá; pre jeho zločin som ho odohnal. 12 Vyťali ho cudzinci, najsilnejšie národy, a pohodili ho. Na vrchy a do všetkých dolín padali jeho konáre, dolámali sa mu vetvy do všetkých riečíšť zeme, z jeho tieňa odišli všetky národy, odvrhnú ho. 13 Na jeho vývrate bývali všetky vtáky neba a na jeho vetvách boli všetky zvieratá poľa, 14 aby sa nijaký strom pri vode nevyvyšoval pre svoj vzrast a aby sa svojím vrcholcom nevypínal medzi oblaky. Pre svoju výšku nech sa nespolieha na seba nič, čo pije vodu, pretože všetci budú vydaní na smrť, do podzemia, medzi ľudských synov, k tým, čo zostupujú do jamy.

 

15         Toto hovorí Pán, Jahve:

            V deň, keď do podsvetia zostúpil,

            smútok som nariadil,

            more som do neho zahalil

            a jeho toky som zahatil,

            že množstvo vody tiecť prestalo.

            Libanon som odial do čierna

            a stromy na poli vyschli preň.

 

            16 Rachotom jeho pádu som podesil národy, keď som ich strčil do podsvetia k tým, čo zostupujú do jamy. A v podsvetí sa potešili všetky stromy Edenu, vyberané a najlepšie z Libanonu, všetky, čo pijú vodu. 17 Lebo ja tie zostúpili s ním do podsvetia k tým, čo ich prebodol meč, aj jeho pomocníci, ktorí spočívali v jeho tôni medzi národmi.         18 Tak, komuže si sa podobal vznešenosťou a veľkosťou medzi stromami Edenu? Zrútil si sa so stromami Edenu do podsvetia. Medzi neobrezancami ležíš s tými, čo ich prebodol meč. To je faraón a celý jeho zástup, hovorí Pán, Jahve.

 

 

Ez32

 

XXXII. Žalospev o faraónovi. - 1 V dvanástom roku, dvanásty mesiac, prvý deň mesiaca, prehovoril Pán ku mne takto: 2 „Syn človeka, začni žalospev o faraónovi, kráľovi Egypta, a povedz mu:

 

            Levíča národov, zhynul si.

            Býval si ako morský krokodíl,

            brázdil si svoje rieky,

            nohami si vodu mútieval,

            brodil si v ich riekach.

3           Toto hovorí Pán, Jahve:

            Rozostriem na teba svoju sieť

            v zástupe početných národov

            a svojou sieťou ťa vytiahnem,

4           na zem ťa vyhodím,

            šmarím ťa na pole,

            nebeským vtáčatám dám bývať na tebe

            a tebou nasýtim zver celého sveta.

5           Telo ti na vrch pohodím

            a tvojou mŕtvolou zaplním doliny.

6           Zem napojím tvojím výtokom

            - tvojou krvou - až po vrchy,

            riečištia sa z teba zaplnia.

7           Keď zhasneš, zahalím nebesá,

            ich hviezdy zatemním,

            slnko zahalím oblakmi

            a mesiac nevydá svetlo.

8           A všetky svietidlá na nebi

            zatemním pre teba,

            na tvoju zem však dopustím tmu

            - hovorí Pán, Jahve.

 

            9 I popudím srdce mnohých národov, keď zavediem tvojich zajatcov medzi národy, do krajín, ktoré nepoznáš. 10 A podesím pre teba mnohé národy, ich králi sa strašne zhrozia pre teba, keď budem mihať svojím mečom pred ich tvárami; v deň tvojho pádu sa bude každý razom chvieť o svoj život.

            11 Lebo toto hovorí Pán, Jahve: Meč babylonského kráľa príde na teba. 12 Mečmi silákov porazím tvoj zástup; sú to všetko najsilnejšie národy, nuž znivočia pýchu Egypta a vyhynie celý jeho zástup. 13 Aj všetky jeho zvieratá vyhubím z početných vôd, takže ich ľudská noha viac nepomúti, ani paprčky zvierat ich nerozbúria. 14 Vtedy dám ich vodám ustáť sa a ich riekam dám tiecť ako oleju, hovorí Pán, Jahve. 15 Keď urobím egyptskú krajinu pustou a zem bude prázdna, bez svojej náplne, keď porazím všetkých, čo v nej bývajú, vtedy budú vedieť, že ja som Pán. 16 Toto je žalospev, nech ho spievajú; dcéry národov ho majú spievať; nad Egyptom a nad celým jeho zástupom ho majú spievať,“ hovorí Pán, Jahve.

            Faraón v podsvetí. - 17 V dvanástom roku, v prvom mesiaci, pätnásty deň mesiaca, prehovoril Pán ku mne takto: 18 „Syn človeka, kvíľ nad zástupom Egypta a strhni ho - jeho a dcéry mocných národov - do podzemia s tými, čo zostúpili do jamy. 19 Od koho si krajší? Zostúp a daj sa uložiť s neobrezanými! 20 Padnú medzi tých, ktorých prebodol meč. Meč je pripravený. Pritiahni ho i celý jeho zástup. 21 Najmocnejší z hrdinov i s jeho pomocníkmi budú k nemu hovoriť zo stredu podsvetia. Zostúpili, ležia neobrezaní, prebodnutí mečom.

            22 Tam je Asýr a celé jeho zhromaždenie, jeho hroby sú vôkol neho. To všetko sú prebodnutí, padli pod mečom, 23 a dali im hrob na dne jamy; jeho zástup je však okolo jeho hrobu. Prebodnutí sú, padli pod mečom všetci, ktorí v krajine živých šírili strach.

            24 Tam je Elam a celý jeho zástup je okolo jeho hrobu. Prebodnutí sú, padli pod mečom všetci, čo zostúpili do podsvetia neobrezaní, čo v krajine živých šírili strach. Nuž nesú svoju potupu s tými, čo zostúpili do jamy. 25 Uprostred prebodnutých mu dali lôžko s celým jeho zástupom, jeho hroby sú vôkol neho, všetci sú neobrezaní, prebodnutí mečom, pretože sa z nich šíril strach v krajine živých; nesú teda svoju potupu s tými, čo zostúpili do jamy, sú položení uprostred prebodnutých.

            26 Tam je Mosoch a Tubal a celý jeho zástup, jeho hroby sú vôkol neho, všetci sú neobrezaní, prebodnutí mečom, pretože šírili strach v krajine živých. 27 A neležia s hrdinami, ktorí padli odpradávna, ktorí zostúpili do podsvetia s celým svojím vojenským výstrojom a ktorí si meče položili pod hlavy. Ale ich zločin je na ich kostiach, pretože boli postrachom hrdinov v krajine živých. 28 Nuž aj ty budeš zdrvený medzi neobrezanými a budeš ležať s tými, ktorých prebodol meč.

            29 Tam je Edom, jeho králi a všetky jeho kniežatá, ktorých s ich hrdinstvom dali dovedna s prebodnutými mečom; ležia s neobrezanými a s tými, čo zostúpili do jamy.

            30 Tam sú všetci vládcovia severu a všetci Sidonci, ktorí zahanbení zostúpili s prebodnutými i napriek strachu z ich hrdinstva. I ležia neobrezaní s tými, ktorých prebodol meč, a nesú svoju potupu s tými, čo zostúpili do jamy.

            31 Týchto uvidí faraón a poteší sa i celé jeho vojsko; faraóna a celý jeho zástup prebodnú mečom - hovorí Pán, Jahve. 32 Pretože šíril strach v krajine živých, položia ho - faraóna a celý jeho zástup - uprostred neobrezaných s tými, ktorých prebodol meč.“

 

 

 

 

 

Budúca spása hl. 33 - 48

Nová zmluva a vzkriesenie národa hl. 33 - 39

Ez33

 

XXXIII. Prorok strážca. - 1 Pán prehovoril ku mne takto: „Syn človeka, hovor k synom svojho ľudu a povedz im: 2 Keď na krajinu privediem meč, vtedy si ľud krajiny vyberie zo svojho lona nejakého muža a ustanoví ho za strážcu. 3 Keď uzrie prichádzať meč proti krajine, zatrúbi na trúbu a bude varovať ľud. 4 Ak ktokoľvek, kto počuje zvuk trúby, neprijme výstrahu, takže príde meč a zasiahne ho, jeho krv bude na jeho hlave. 5 Počul zvuk trúby, no neprijal výstrahu, jeho krv bude na ňom. Keby bol prijal výstrahu, bol by si zachránil život. 6 Ale keď strážca uvidí prichádzať meč, a nezatrúbi na trúbu, takže ľud nedostane výstrahu, a potom príde meč a zasiahne niekoho spomedzi nich; i ten bol zasiahnutý pre svoju vinu, ale jeho krv budem požadovať zo strážcovej ruky.

            7 Nuž, syn človeka, teba som dal za strážcu Izraelovho domu. Keď počuješ slovo z mojich úst, varuj ich z mojej strany! 8 Ak vtedy, keď poviem bezbožnému: „Bezbožník, určite zomrieš!“, nebudeš hovoriť, aby si bezbožníka vystríhal pred jeho cestou, ten bezbožník zomrie pre svoju vinu, ale jeho krv budem požadovať z tvojej ruky. 9 Ale ak si ho ty upozornil pred jeho cestou, aby sa z nej vrátil, a nevrátil sa zo svojej cesty, on zomrie, no ty si si zachránil dušu.

            Boh odpustí. - 10 A ty, syn človeka, povedz Izraelovmu domu: Takto ste hovorili: „Naše zločiny a naše hriechy sú na nás a my v nich hynieme, ako teda môžeme žiť?“ 11 Povedz im: Ako žijem, hovorí Pán, Jahve, nemám záľubu v tom, aby zomrel bezbožný, ale aby sa bezbožný vrátil zo svojej cesty a žil. Vráťte, vráťte sa zo svojich zlých ciest, prečože by ste mali zomrieť, Izraelov dom?! 12 A ty, syn človeka, povedz domu svojho ľudu: Spravodlivosť spravodlivca ho nezachráni v deň, keď zhreší, bezbožný sa však nezrúti pre svoju bezbožnosť v deň, keď sa odvráti od svojej bezbožnosti; spravodlivec však nebude môcť žiť zo svojej spravodlivosti v deň, keď zhreší. 13 Keď poviem spravodlivému: Určite budeš žiť a on sa bude spoliehať na svoju spravodlivosť a spácha zločin, jeho spravodlivosť vôbec nezostane v pamäti; pre svoj zločin, ktorý spáchal, pre ten zomrie. 14 A keď poviem bezbožnému: „Určite zomrieš“ a odvráti sa od svojho hriechu a bude konať právne a spravodlivo, 15 vráti záloh, nahradí korisť, bude kráčať podľa príkazov života, aby nespáchal zločin, istotne bude žiť, nezomrie. 16 Jeho hriechy, ktoré popáchal, nebudú sa mu vôbec pripomínať; konal podľa práva a spravodlivo, istotne bude žiť.

            17 Ale synovia tvojho ľudu povedali: „Pánovo počínanie nie je správne,“ hoci ich počínanie je nesprávne. 18 Ak sa spravodlivý odvráti od svojej spravodlivosti a spácha zločin, tak preto zomrie. 19 A ak sa bezbožník odvráti od svojej bezbožnosti a bude konať podľa práva a spravodlivosti, ten preto bude žiť. 20 A vy ste povedali: „Pánovo počínanie nie je správne.“ Každého z vás, Izraelov dom, budem súdiť podľa jeho ciest.“

            Výstraha tým, čo ostali v Palestíne. - 21 V dvanástom roku, piaty deň desiateho mesiaca nášho zajatia, prišiel ku mne utečenec z Jeruzalema so zvesťou: „Mesto padlo!“ 22 Večer pred príchodom utečenca sa však vzniesla nado mňa Pánova ruka a otvoril mi ústa prv, než ráno prišiel ku mne; otvoril mi ústa, takže som už nebol nemý. 23 Vtedy Pán prehovoril ku mne takto: 24 „Syn človeka, obyvatelia tých zrúcanín v krajine Izraela hovoria takto: „Abrahám bol len jeden a dostal krajinu, nás je však mnoho, nám sa dostala krajina do vlastníctva.“ 25 Preto im povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Jedávate, s krvou, oči dvíhate k svojim modlám, vylievate krv, a chcete vládnuť krajinou? 26 Spoliehate sa na svoje meče, páchate ohavnosť, každý z vás poškvrňuje manželku svojho blížneho, a chcete vládnuť krajinou?

            27 Takto im povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Ako žijem, tí, čo sú v zrúcaninách, padnú pod mečom; toho, čo je na poli, dám za pokrm zverine; a tí, čo sú na hradiskách a v jaskyniach, pomrú na mor. 28 A krajinu urobím pustou, pominie sa jej hrdá moc a vrchy Izraela budú opustené, pretože nik po nich neprejde. 29 Budú teda vedieť, že ja som Pán, keď urobím krajinu pustou a opustenou pre všelijaké ich ohavnosti, ktoré popáchali.

            30 Ty však, syn človeka: Synovia tvojho ľudu si hovoria o tebe popri múroch a vo dverách domov; druh druhovi a muž mužovi vraví: „Poďteže, čujme, čo to za slovo, ktoré vyšlo od Pána.“ 31 I prichádzajú k tebe, ako prichádza ľud; môj ľud sa posadí pred teba a počúva tvoje slová, ale nekonajú podľa nich, pretože v ústach majú lož, podľa nej konajú, srdce im ide za ziskom. 32 Ty si im však ako ľúbostný spevák, ktorý má pekný hlas a dobre vyhráva, počúvajú tvoje slová, ale nekonajú podľa nich. 33 Až keď sa to splní - veruže sa, splní -, budú vedieť, že bol prorok medzi nimi.“


V Bohu je radosť a nádej

Ž126 (125)

 

 

 

            1 Pútnická pieseň.

            Keď Pán privádzal späť sionských zajatcov,

            boli sme ako vo snách.

            2 Ústa sme mali plné radosti

            a jazyk plný plesania.

            Vtedy sa hovorilo medzi pohanmi:

            „Veľké veci urobil s nimi Pán.“

            3 Veľké veci urobil s nami Pán

            a máme z toho radosť.

 

            4 Zmeň, Pane, naše zajatie

            ako potoky na juhu krajiny.

            5 Tí, čo sejú v slzách,

            s jasotom budú žať.

 

            6 Keď odchádzali, idúcky plakali

            a osivo niesli na siatie.

            No keď sa vrátia, vrátia sa s jasotom

            a svoje snopy prinesú.