Generálna audiencia Benedikta XVI.: Jednota kresťanov

Papa in audiencia II.

  Vatikán (19. januára, RV) – Generálna audiencia Benedikta XVI. bola dnes predpoludním v Aule Pavla VI. vo Vatikáne. Svätý Otec sa vo svojej katechéze zameral na práve prebiehajúci Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov. 


Drahí bratia a sestry,
slávime Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov, počas ktorého sú pozvaní zjednotiť sa v modlitbe všetci veriaci v Krista, aby tak svedčili o hlbokom vzťahu, ktorý jestvuje medzi ním a aby prosili o dar plného spoločenstva. Prozreteľnostný je fakt, že na ceste k vytváraniu jednoty je práve modlitba postavená do centra: toto nám pripomína, že jednota nemôže byť jednoducho výtvorom ľudského konania; jednota je predovšetkým darom od Boha, ktorý zahŕňa rast v spoločenstve s Otcom, Synom a Duchom Svätým. Druhý vatikánsky koncil hovorí: „Takéto spoločné modlitby sú dozaista veľmi účinným prostriedkom na získanie milosti a úprimným prejavom zväzkov, ktoré ešte spájajú katolíkov s oddelenými bratmi: «Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi (Mt 18, 20).» (Unitatis Redintegratio, 8).“ Cesta k viditeľnej jednote medzi kresťanmi spočíva v modlitbe, pretože v podstate jednotu „nevytvárame“ my, ale ju vytvára Boh, pochádza od neho z Trojičného mystéria, z jednoty Otca so Synom v láskyplnom dialógu, ktorým je Duch Svätý a naše ekumenické úsilie sa musí otvoriť Božiemu pôsobeniu, musí sa stať každodenným zvolávaním Božej pomoci. Cirkev je Jeho a nie naša.

Téma zvolená tento rok pre Týždeň modlitieb sa odvoláva na skúsenosť prvej kresťanskej komunity v Jeruzaleme, tak ako je opísaná v Skutkoch apoštolov: „Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách (Sk 2,42).“ Musíme vedieť, že už počas Turíc Duch Svätý zostúpil na osoby rôznych jazykov a kultúr: to znamená, že Cirkev objíma už od svojich začiatkov ľudí rôzneho pôvodu a napriek tomu práve počnúc týmito odlišnosťami Duch vytvára jediné telo. Turíce, ako začiatok Cirkvi označujú rozšírenie Zmluvy s Bohom na všetko stvorenstvo, na všetky národy a na všetky časy, aby celé stvorenstvo kráčalo k svojmu skutočnému cieľu: stať sa miestom jednoty a lásky. 

V citovanom úryvku zo Skutkov apoštolov štyri charakteristiky definujú prvú kresťanskú komunitu v Jeruzaleme ako miesto jednoty a lásky. Svätý Lukáš však nechce iba opísať nejaký fakt z minulosti. Ponúka nám tento obraz ako model, presnejšie ako normu pre súčasnú Cirkev, pretože tieto štyri charakteristiky musia vždy vytvárať život v Cirkvi. Prvou charakteristikou je byť zjednotení v počúvaní učenia apoštolov, ďalšou je bratské spoločenstvo, ďalej lámanie chleba a nakoniec modlitba. Ako som povedal, tieto štyri prvky reprezentujú ešte i dnes základy života každej kresťanskej komunity a tiež vytvárajú jediný pevný základ, na ktorom možno napredovať vo vytváraní viditeľnej jednoty Cirkvi.

Predovšetkým počúvanie učenia apoštolov, čiže počúvanie svedectva, ktoré vydali o poslaní, živote, smrti a vzkriesení Pána. Toto je to, čo Pavol jednoducho nazýva „evanjelium“. Prví kresťania prijali evanjelium z úst apoštolov, boli zjednotení v jeho počúvaní a jeho ohlasovaní, pretože evanjelium, ako tvrdí svätý Pavol: „...ono je Božou mocou na spásu každému, kto verí... (Rim 1,16).“

Ešte dnes komunita veriacich uznáva odvolanie sa na učenia apoštolov za normu vlastnej viery: každé úsilie pre vytvorenie jednoty medzi kresťanmi vedie cez prehĺbenie vernosti pokladu viery – depositum fidei – odovzdaného nám apoštolmi. Pevnosť vo viere je základom nášho spoločenstva, je základom jednoty kresťanov.

Druhý element je bratské spoločenstvo. V časoch prvej kresťanskej komunity, ako aj v týchto dnešných časoch, toto je to najzjavnejšie vyjadrenie jednoty medzi Pánovými učeníkmi predovšetkým pre vonkajší svet. Čítame v Skutkoch apoštolov, že prví kresťania mali všetko spoločné a kto mal nejaký majetok, predal ho a rozdelil sa s chudobnými (porov. Sk 2,44-45). Toto rozdeľovanie vlastného majetku našlo v dejinách Cirkvi vždy nové spôsoby vyjadrenia. Jednou z nich, tou mimoriadnou, sú bratské a priateľské vzťahy vytvorené kresťanmi rôznych vyznaní. Dejiny ekumenického hnutia sú poznačené ťažkosťami a neistotou, ale sú to dejiny bratstva, spolupráce a ľudského a duchovného zdieľania, ktoré mimoriadnym spôsobom zmenili vzťahy medzi veriacimi v Pána Ježiša: všetci s úsilím pokračujeme na tejto ceste. Druhý prvok, teda spoločenstvo, je predovšetkým spoločenstvo s Bohom skrze vieru. Avšak zo spoločenstva s Bohom pramení spoločenstvo medzi nami navzájom. A toto sa nevyhnutne vyjadruje tým konkrétnym spôsobom, o ktorom hovoria Skutky apoštolov, teda v zdieľaní. Nikto v kresťanskej komunite nesmie mať hlad, nesmie byť chudobný: toto je základná povinnosť. Spoločenstvo s Bohom, realizované ako bratské spoločenstvo, sa vyjadruje konkrétne v sociálnej sfére, v kresťanskej láske a v spravodlivosti.

Tretí element: v živote prvej komunity v Jeruzaleme mimoriadnym okamihom bolo vždy lámanie chleba, v ktorom sa sám Pán stáva prítomným, v jedinečnej obete na kríži, vo svojom úplnom darovaní sa za život svojich priateľov: „toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás...toto je kalich mojej krvi...ktorá sa vylieva za vás“„Cirkev žije z Eucharistie, táto pravda nevyjadruje iba každodennú skúsenosť viery, ale synteticky vyjadruje mystérium Cirkvi (Ján Pavol II., Encyklika Ecclesia de Eucharistia, 1).“ Spoločenstvo na Kristovej obete je vrcholom našej jednoty s Bohom znázorňuje aj plnosť jednoty Kristových učeníkov, čiže plné spoločenstvo. Počas tohto týždňa modlitieb je obzvlášť živý smútok pre nemožnosť tejto jednoty pri stole Eucharistie, čo je znakom toho, že sme ešte ďaleko od realizácie tej jednoty, za ktorú sa Kristus modlil. Táto bolestná skúsenosť, ktorá udáva našim modlitbám aj dimenziu pokánia, sa musí stať motívom k ešte väčšiemu úsiliu zo strany všetkých, aby – po odstránení prekážok k plnému spoločenstvu – prišiel ten deň, v ktorý bude možné zjednotiť sa okolo Pánovho stola, lámať spolu eucharistický chlieb a piť z toho istého kalichu.

A nakoniec modlitba – alebo ako hovorí svätý Lukáš: modlitby – sú štvrtou charakteristikou prvotnej Cirkvi v Jeruzaleme opísanou v knihe Skutkov apoštolov. Modlitba je odjakživa neustálym postojom Kristových učeníkov, ktorý sprevádza ich každodenný život v poslušnosti Božej vôli, ako nám dosvedčujú aj slová svätého apoštola Pavla, ktorý píše Solúnčanom vo svojom prvom liste: „Ustavične sa radujte! Bez prestania sa modlite, pri všetkom vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi pre vás! (1 Sol 5,16-18; porov. Ef 6,18).“ Kresťanská modlitba, čiže účasť na Ježišovej modlitbe, je vyjadrením par excellence synovskej oddanosti, ako nám dosvedčujú slová modlitby Otče náš, ktorá je modlitbou rodiny – „nás“ Božích detí, bratov a sestier – ktorá hovorí k spoločnému Otcovi. Vložiť sa do postoja modlitby znamená tiež otvoriť sa bratstvu. Iba ako „my“ môžeme hovoriť „Otče náš“. Otvorme sa teda bratstvu, ktoré je odvodené od skutočnosti, že sme „synmi jediného nebeského Otca, otvorení odpusteniu a zmiereniu.“

Drahí bratia a sestry,
ako Pánovi učeníci máme spoločnú zodpovednosť voči svetu, musíme vykonať spoločnú službu. Ako prvá kresťanská komunita v Jeruzaleme vychádzajúc z toho, čo už máme spoločné, musíme ponúknuť pevné svedectvo – duchovne podložené a podporované rozumom – o jedinom Bohu, ktorý sa zjavil a hovorí k nám v Kristovi, aby sme sa stali nositeľmi posolstva, ktoré orientuje a osvetľuje cestu človeka našich čias, častokrát bez jasných a platných oporných bodov. Je teda dôležité každým dňom rásť vo vzájomnej láske snažiac sa o prekonanie bariér existujúcich medzi kresťanmi; cítiť, že existuje skutočná vnútorná jednota medzi všetkými nasledovníkmi Pána; spolupracujúc ako je to možné na stále otvorených otázkach; a predovšetkým byť si vedomý, že na tejto ceste nám Pán musí pomáhať, musí nám veľa pomáhať, pretože bez neho my sami – bez „zostania v Ňom“ (porov. Jn 15,5), nemôžeme nič vykonať.

Drahí priatelia, 
v modlitbe sa zjednoťme – obzvlášť v tomto týždni – so všetkými, ktorí vyznávajú svoju vieru v Ježiša Krista Božieho Syna: zotrvávajme na modlitbách, buďme ľuďmi modlitby, vyprosujme od Boha dar jednoty, aby sa naplnil v celom svete jeho obraz spásy a zmierenia.

 

 

zdroj: www.radiovaticana.org