Homília Benedikta XVI. počas vešpier na sviatok Obetovania Pána

papa in audiencia V.

  Vatikán (03. februára, RV) – Dňa 2. februára si Cirkev pripomenula Deň zasväteného života. Pri tejto príležitosti pápež Benedikt XVI. v Bazilike sv. Petra predsedal spoločnej modlitbe vešpier, na ktorej sa zišli stovky kňazov, rehoľníkov a rehoľníčok. Svätý Otec im v homílii povedal: 

"Drahí bratia a sestry,
V dnešný sviatok rozjímame nad Pánom Ježišom, ktorého Maria a Jozef vovádzajú do chrámu „aby ho obetovali Pánovi“ (Lk 2,22). V tejto evanjeliovej scéne sa zjavuje tajomstvo Syna Panny, zasväteného Otcovi, ktorý prišiel na svet, aby verne plnil jeho vôľu (porov. Žid 10,5-7). Simeon ho označuje ako „svetlo na osvietenie pohanov“ (Lk 2,32) a zvestuje prorockými slovami jeho najvyššiu obeť Bohu a jeho konečné víťazstvo (porov. Lk 2,32-35). Je to stretnutie dvoch zákonov, Starého a Nového. Ježíš vstupuje do starobylého chrámu. On, ktorý je novým Chrámem Božím, prichádza navštíviť svoj ľud, zavŕšiť poslušnosť zákonu a zahájiť posledné časy spásy.
Je zaujímané pozorovať zblízka tento vstup dieťaťa Ježiša do veľkolepého chrámu, do ktorého prichádzajú mnohí ľudia, zaujatí svojimi záväzkami: kňazi a leviti, ktorí sa striedajú v službe, početní zbožní pútnici, tužiaci stretnúť sa so svätým Bohom Izraela. Nikto z nich si však ničoho nevšimne. Ježíš je dieťaťa ako iné, prvorodeným synom dvoch veľmi jednoduchých rodičov. Ani kňazi nie sú schopní spozorovať znamenie novej a osobnej prítomnosti Mesiáša a Spasiteľa. Iba dvaja starí ľudia, Simeon a Anna odhaľujú veľkú novosť. Vedení Duchom svätým objavujú v tomto dieťati dovŕšenie svojho dlhého očakávania a bdenia. Obaja rozjímajú nad Božím svetlom, ktoré osvecuje svet a ich prorocký pohľad otvára budúcnosti - zvesti o Mesiáši: „Lumen ad revelationem gentium!“ (Lk 2,32). V prorockom postoji dvoch starých ľudí je celý Starý zákon, ktorý vyjadruje radosť zo stretnutia s Vykupiteľom. Simeon i Anna vytušia, že toto dieťa je tým dlho očakávaným.
Uvedenie Ježiša do chrámu je výstižným obrazom úplného darovania vlastného života všetkých mužov a žien, ktorí sú prostredníctvom plnenia evanjeliových rád povolaní reprodukovať v Cirkvi a vo svete „charakteristické rysy Ježišovej čistoty, chudoby a poslušnosti“ (Vita consacrata, 1). Preto bol dnešný sviatok zvolený ctihodným Jánom Pavlom II. ku každoročnému sláveniu Dňa zasvätených osôb. V tejto súvislosti srdečne pozdravujem mons. Joãoa Braz de Aviza, ktorého som pred nedávnom menoval prefektom Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, spolu so sekretárom a spolupracovníkmi. Srdečne pozdravujem prítomných generálnych predstavených a všetky zasvätené osoby.
Chcel by som ponúknuť tri krátke myšlienky k reflexii nad týmto sviatkom.
Po prvé: Evanjeliový obraz Obetovania Pána v chráme obsahuje základný symbol svetla; svetla, ktoré vychádza z Krista osvetľuje Máriu a Jozefa, Simona a Annu a skrze nich osvetľuje všetkých. Cirkevní otcovia spájali túto žiaru s duchovnou cestou. Zasvätený život vyjadruje tuto cestu zvláštnym spôsobom ako filocalia, lásku k božské kráse, odraz dobroty Boha (porov. Tamtiež, 19). Na Kristovej tvári žiari svetlo krásy. „Cirkev kontempluje premenenú Kristovu tvár, aby sa posilnila vo viere a neskôr neupadla do zmätkov pred jeho znetvorenou tvarou na kríži… ona snúbenica ktorá stojí pred snúbencom, má účasť na jeho tajomstve a je obklopená jeho žiarou… Svetlo vychádzajúce z vteleného Slova zakusujú jedinečným spôsobom ľudia povolaní k zasvätenému životu. Sľub zachovávania evanjeliových rád ich robí znamením a proroctvom pre spoločenstvo bratov i pre celý svet“ (tamtiež, 15).
Na druhom mieste, evanjeliový obraz zjavuje proroctvo, dar Ducha svätého. Simeon a Anna uvažujú o dieťati Ježišovi, vytušia jeho údel smrti a vzkriesenia pre spásu všetkých národov a zvestujú toto tajomstvo ako skutočnosť univerzálnej spásy. Zasvätený život je povolaný k tomuto prorockému svedectvu, ktoré sa spája s dvoma rozmermi: kontemplatívnym a aktívnym. Zasväteným osobám je totiž dané zjavovať primát Boha, nadšenie pre evanjelium – uskutočňované ako forma života a radostnú zvesť chudobným a posledným tejto zeme. „Na základe tohto primátu nič nemôže mať prednosť pred osobnou láskou ku Kristovi a k chudobným, v ktorých žije On. Skutočné proroctvo pochádza od Boha, z
priateľského vzťahu ku nemu, zo starostlivého načúvania jeho hlasu v rôznych udalostiach dejín“ (Tamtiež,84). Takýmto spôsobom sa zasvätený život denne ukazuje na cestách ľudstva, zjavuje evanjelium a
kráľovstvo, ktoré je už prítomné a pôsobí. 
Na treťom mieste evanjeliový obraz uvedenia Ježiša do chráme ukazuje múdrosť Simona a Anny. Múdrosť života celkom zasväteného hľadaniu Božej tváre, jeho znamení, jeho vôle; života oddaného načúvaniu a hlásaniu jeho Slova. „Faciem tuam, Domine, requiram. Pane, ja hľadám tvoju tvár (Ž 26,8). Zasvätený život je vo svete a v Cirkvi viditeľným znamením tohto hľadania Pánovej tváre a ciest, ktoré k Nemu vedú (porov. Ján 14,8). Zasvätená osoba teda dosvedčuje radostný a
súčasne činnostný záväzok usilovného a múdreho hľadania božej vôle“ (Kongregácia pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, Inštrukcia Služba autority a poslušnosť, Faciem tuam Domine requiram, 2008, 1). 
Drahí bratia a sestry, buďte usilovnými poslucháčmi Slova, pretože každá múdrosť sa rodí z Pánovho Slova! Buďte skúmateľmi Slova prostredníctvom lectio divina, pretože zasvätený život „sa rodí z načúvania Božieho Slova a prijíma evanjelium ako normu svojho života. Život v nasledovaní Krista čistého, chudobného a poslušného je tak akousi živou „exegézou“ Božieho Slova. Duch svätý, moc, ktorou bola napísaná Biblia, je tým, ktorý osvecuje novým svetlom Božie Slovo v zakladateľoch a zakladateľkách. Z neho vyviera každá charizma a každá rehoľa chce byť jeho vyjadrením, čím dáva počiatok a smer kresťanskému životu vyznačujúcemu sa evanjeliovou radikálnosťou“ ( porov. Verbum Domini, 83).
Osobitne v rozvinutých spoločnostiach dneška žijeme v situácii, ktorú charakterizuje radikálna pluralita, postupné vytlačovanie náboženstva z verejnej sféry a relativizmus postihujúci základné hodnoty. To si žiada, aby naše kresťanské svedectvo bolo jasné a dôsledné a aby naše výchovné pôsobenie bolo stále pozornejšie a štedrejšie. Najmä vaše apoštolské pôsobenie, drahí bratia a sestry, musí byť životným záväzkom, ktorý s vytrvalým nadšením čerpá z Múdrosti, ktorá je pravdou i krásou, „jasom pravdy“. Kiež dokážete múdrosťou svojich životov a dôverou v nevyčerpateľné možnosti skutočnej výchovy orientovať inteligenciu i srdce mužov a žien našej doby k „správnemu životu evanjelia“.
Myslím teraz, s osobitnou náklonnosťou, na zasvätené osoby vo všetkých kútoch zeme a zverujem ich blahoslavenej Panne Márii:O Mária, Matka Cirkvi, 
zverujem ti celý zasvätený život, 
aby si mu získala plnosť Božského svetla:
nech žije v načúvaní Božieho Slova,
v pokore nasledovania Ježiša, tvojho Syna a nášho Pána,
v prívetivom postoji voči vnuknutiam Ducha svätého,
v každodennej radosti Magnificatu, 
aby Cirkev bola budovaná svätosťou života 
týchto tvojich synov a dcér, 
v prikázaní lásky. Amen

Preložil Peter Dufka 

( TK KBS, RV pd; pz ) 20110203026  

zdroj foto: www.radiovaticana.org