Iz 1-3

 

 

 

ČASŤ PRVÁ HL 1 - 37

Úvodná reč 1,1-31

Iz1

 

  I.       Nadpis knihy. - 1 Videnie Izaiáša, syna Amosovho, ktoré videl o Júdsku a Jeruzaleme v dňoch Oziáša, Joatama, Achaza a Ezechiáša, kráľov Júdska.

 

 

 

 

Nevernosť a hriešnosť národa

2           Čujte, nebesá, počúvaj, zem,

            lebo Pán hovorí:

            „Synov som vychoval a vyvýšil,

            oni sa mi však spreneverili.

3           Vôl si pozná gazdu

            a osol jasle svojho pána;

            Izrael nepozná,

            môj ľud nepochopí.“

4           Beda hriešnemu národu,

            ľudu s ťažkou vinou,

            plemenu zločincov,

            synom skazeným.

            Opustili Pána,

            zhrdli Svätým Izraela,

            odcudzili sa.

5           Kde vás ešte udrieť, keď sa ďalej búrite:

            celá hlava je nezdravá a celé srdce choré.

6           Od päty po temä nič na ňom celého:

            puchlina a jazva a rana čerstvá,

            nevytlačená, neobviazaná

            a nezmäkčená olejom.

7           Vaša krajina je púšťou,

            vaše mestá vypálené ohňom.

            Vaša pôda? - pred očami

            vám ju zožierajú cudzinci,

            je púšťou, skazená od cudzincov.

8           Dcéra Sion zostala

            ako búdka vo vinici,

            sťa kolibka na uhorkovisku,

            ako obliehané mesto.

9           Keby nám Pán zástupov

            nebol ponechal zvyšok,

            boli by sme ako Sodoma,

            Gomore by sme sa podobali.

 

 

 

 

Bohoslužby bez spravodlivosti

10         Čujte slovo Pánovo,

            kniežatá sodomské,

            počúvaj zákon nášho Boha,

            ľud gomorský!

11         „Načo mi množstvo vašich obetí? -

            hovorí Pán.

            Nasýtený som zápalmi baranov

            a tukom kŕmnych teliec;

            v krvi býčkov, baránkov a capov

            nemám zaľúbenie.

12         Keď prichádzate vidieť moju tvár,

            ktože to žiada od vás

            rozšliapavať mi nádvoria?

13         Neprinášajte viac márnu obetu,

            ona je mi dymom ošklivým.

            Novmesiac a sobota a slávne zhromaždenia?

            Neznesiem hriech a slávnosť!

14         Vaše novmesiace a sviatky

            nenávidí moja duša,

            stali sa mi bremenom,

            zunoval som znášať ich.

15         Aj keď rozprestierate dlane,

            odvrátim oči od vás;

            a keď aj hromadíte modlitby,

            ja ich nevyslyším,

            veď vaše ruky sú plné krvi.

 

 

 

 

Výzva k pokániu

16         Obmyte, očistite sa,

            odstráňte mi spred očí

            zlobu svojich skutkov,

            prestaňte robiť zlo!

17         Učte sa robiť dobro,

            domáhajte sa práva,

            pomôžte utláčanému,

            vymôžte právo sirote,

            obhajujte vdovu!

18         Poďte, pravoťme sa! - hovorí Pán.

            Ak budú vaše hriechy sťa šarlát,

            budú obielené ako sneh,

            ak sa budú červenať sťa purpur,

            budú ako vlna (biele).

19         Ak budete povoľní a budete poslúchať,

            dobro zeme budete požívať.

20         Ak sa však zdráhate a protivíte,

            meč vás pohltí,

            lebo hovorili ústa Pánove.“

 

 

 

 

Súd nad Jeruzalemom

 

 

 

a) Obvinenie

21         Ako sa len stalo neviestkou

            mesto verné,

            plné spravodlivosti, pravda v ňom bývala,

            teraz však vrahovia!

22         Tvoje striebro ostalo troskou,

            tvoje víno je skazené vodou.

23         Tvoje kniežatá - hľa, vzbúrenci

            a spoločníci zlodejov,

            každý má rád dary,

            ženie sa za odmenami,

            sirote k právu nepomôžu

            a žaloba vdovy k nim nedôjde.

 

 

 

 

b) Výrok

24         Preto hovorí Pán, Jahve zástupov,

            Mocný Izraela:

            „Beda, ukojím sa nad svojimi protivníkmi

            a pomstím sa na svojich nepriateľoch.

25         Obrátim na teba svoju ruku,

            vylúčim sťa lúhom tvoju trosku

            a odstránim všetko tvoje olovo.

26         Potom ti vrátim sudcov ako sprvoti

            a tvojich poradcov ako voľakedy.

            Vtedy sa budeš zvať mestom spravodlivých,

            verným mestom.

27         Sion bude vykúpený súdom

            a jeho obrátení spravodlivosťou.

28         Záhuba hriešnikom a zločincom tiež!

            Čo opustia Boha, tí zahynú.

29         Budete sa pýriť pre terebinty,

            ktoré ste ľúbili,

            a hanbiť sa pre záhrady,

            na ktorých ste lipli!

30         Lebo budete sťa terebinta, ktorej lístie padá,

            a ako záhrada, ktorá nemá vody.

31         Mocnár bude pazderím a jeho dielo iskrou,

            oboje bude spolu horieť a nezahasí ich nik.“

 

 

 

 

 

Proroctvá proti Júdsku a Jeruzalemu hl. 2 - 6

Sláva zemská a sláva mesiášska

Iz2

 

  II.      Nadpis. - 1 Slovo, ktoré videl Izaiáš, syn Amosov, o Júdsku a Jeruzaleme.

 

 

 

 

Mesiášske Kráľovstvo, slávna Božia hora

2           Na konci dní

            bude upevnený vrch Pánovho domu

            na temene hôr

            a vyčnievať bude nad pahorky;

            i budú sa naň hrnúť všetky národy.

3           Prídu mnohé kmene a povedia:

            Hor’ sa, vystúpme na vrch Pánov,

            do domu Jakubovho Boha,

            nech nás poučí o svojich cestách

            a budeme kráčať jeho chodníkmi.“

            Lebo zo Siona vyjde náuka

            a Pánovo slovo z Jeruzalema.

4           Rozsudzovať bude medzi národmi

            a naprávať početné kmene,

            takže si z mečov ukujú radlá,

            zo svojich kopijí viničné nože.

            Národ proti národu nezdvihne meč

            a nebudú sa viac priúčať boju.

5           Hor’ sa, dom Jakubov,

            kráčajme vo svetle Pánovom!

 

 

 

 

Národ ide za bohatstvom a modlami

6           Veru, zavrhol si svoj ľud, dom Jakubov,

            lebo žijú podľa príkladu susedov:

            majú veštcov ako Filištínci

            a s potomkami cudzincov sa spolčujú.

7           Jeho krajina je plná striebra a zlata

            a niet konca jeho pokladom.

            Jeho krajina je plná koní

            a niet konca jeho povozom.

8           Jeho krajina je preplnená modlami,

            klaňajú sa dielu svojich rúk,

            ktoré urobili ich prsty:

9           a kloní sa človek, korí sa každý.

            Nie, neodpusť im to!

 

 

 

 

Zahynie bohatstvo i modly

10         Zájdi do skaly, schovaj sa do prachu

            od strachu pred Pánom

            a pred velebou jeho slávy.

11         Pyšné oči človeka sa sklopia

            a pokorí sa hrdosť ľudí;

            len Pán sám bude povýšený v ten deň.

12         Lebo deň Pána zástupov bude

            nad všetkým pyšným a vyvýšeným

            a nad všetkým hrdým; i bude to znížené.

13         Nad všetkými cédrami Libanonu,

            vysokými a hrdými,

            nad všetkými dubmi Bášanu,

14         nad všetkými vysokými horami,

            nad všetkými hrdými kopcami,

15         nad každou vysokou vežou,

            nad každým hradným múrom,

16         nad každou taršišskou loďou

            a nad každou pôvabnou krásou.

17         Pokorená bude pýcha človeka

            a znížená bude povýšenosť ľudí.

            Len Pán bude povýšený v ten deň

18         modly však úplne zmiznú.

19         Vojdú do skalných jaskýň

            a do priekop zeme

            od strachu pred Pánom

            a pred velebou jeho slávy,

            až povstane podesiť zem.

20         V ten deň zahodí človek

            svojich strieborných bôžikov

            a svojich zlatých bôžikov

            - ktorých si urobil na poklonu -

            krtom a netopierom,

21         aby zaliezol do trhlín skál

            a do jaskýň brál

            od strachu pred Pánom

            a pred velebou jeho slávy,

            až povstane podesiť zem.

22         Upusťte teda od človeka,

            ktorého dych je v jeho nose.

            Za čože ho teda pokladať?

 

 

Iz3

 

 

 

 

Všetkej opory budú pozbavení

III. 1    Lebo, hľa, Pán, Jahve zástupov,

            odstráni z Jeruzalema a z Júdska

            všetku silu a oporu,

            všetku oporu chleba a všetku oporu vody,

2           hrdinu i bojovníka, sudcu i proroka,

            čarodeja i starca,

3           päťdesiatnika i vznešeného muža,

            poradcu, obratného umelca a znalca vo veštení.

4           Chlapcov im dám za kniežatá

            a samopaš zavládne nad nimi.

5           Ľudia sa budú vzájomne trýzniť,

            každý svojho priateľa,

            chlapec sa vrhne na starca

            a podliak na vznešeného.

6           Keď jeden chytí druhého v otcovom dome:

            „Máš rúcho, buď nám kniežaťom

            a táto zrúcanina nech ti je poddaná! -

7           odvetí v ten deň:

            „Nie som ránhojič,

            veď v mojom dome niet chleba a niet šiat,

            nerobte ma kniežaťom ľudu!“

8           Veru, Jeruzalem sa rúca, Júdsko padá,

            lebo ich jazyk a ich skutky sú proti Pánovi,

            navzdory očiam jeho velebnosti.

9           Výzor ich tváre svedčí proti nim,

            svoj hriech hlásajú ako Sodoma, neskrývajú ho;

            beda ich duši! Veď sebe robia zlo!

10         Povedzte spravodlivému, že dobre mu,

            že bude jesť ovocie svojich skutkov.

11         Beda bezbožnému, zle mu!

            Podľa skutkov jeho rúk sa mu stane.

 

 

 

 

Trest nad kniežatami Izraela

12         Dozorcami môjho ľudu sú deti

            a ženy nad ním panujú.

            Ľud môj, tvoji vodcovia sú zvodcovia

            a cestu, ktorou kráčaš, ničia!

13         Pán povstal, aby sa pravotil,

            stojí, aby súdil kmene.

14         Pán vstúpi do súdu

            so staršími svojho ľudu, i s jeho kniežatami:

            „Veď vy ste spásli vinicu,

            máte v dome korisť od bedára!

15         Čo chcete? Drvíte môj ľud

            a rozomieľate tváre bedárov“ -

            hovorí Pán, Jahve zástupov.

 

 

 

 

Trest necudných žien

16         Pán hovorí:

            „Pretože sa dcéry Siona vyvyšujú,

            vykračujú s napnutým krkom,

            očami šibú sem a tam,

            chodia krokom trasľavým

            a hrkajú retiazkami nôh:

17         prašivým spraví Pán temä dcér Siona

            a Jahve ich sluchy obnaží.

18         V ten deň Pán odstráni ozdobu:

            obruče nôh, slniečka a mesiačky,

19         perly, náramky a závoje,

20         turbany, hrkálky, pásy,

            voňavky a amulety,

21         prstene a nosné obrúčky,

22         rúcha, plášte, šatky a kapsičky,

23         zrkadlá a pláštiky, čiapočky a halienky.

24         V ten deň bude miesto vône zápach

            a miesto pása povraz,

            miesto vlnivého účesu plešina,

            miesto plášťa vrecovina,

            vypálený znak namiesto krásy.

25         Tvoji mužovia padnú mečom

            a tvoji hrdinovia vo vojne.

26         Budú kvíliť a smútiť jej brány

            a spustnutá bude sedieť na zemi.