Iz 4-6, Ž 106

Iz4

 

IV. 1    Sedem žien sa chopí

            jedného muža v ten deň a povedia:

            „Svoj chlieb budeme jesť a svoje rúcho obliekať,

            len tvojím menom nech sa zveme: odstráň našu potupu!“

 

 

 

Sláva mesiášska

2           V ten deň bude Pánov Výhonok na okrasu a slávu

            a Plod zeme na velebu a ozdobu

            zachráneným Izraela.

3           A ten, kto zostane na Sione

            a kto zvýši v Jeruzaleme,

            svätým sa bude nazývať,

            každý zapísaný v Jeruzaleme pre život,

4           až zmyje Pán škvrnu dcér Siona

            a od Jeruzalema odstráni jeho krv

            duchom súdu a duchom zápalu.

5           A Pán stvorí nad každým miestom vrchu Sion,

            i tam, kde ho vzývajú,

            oblak vo dne a dym

            a žiaru plamenného ohňa v noci,

            áno, nad celou slávou bude stan.

6           A bude strechou tienistou

            vo dne pred horúčavou

            a úkrytom a útočišťom

            pred víchricou a pred dažďom.

 

 

Beda hriešnemu národu hl. 5

Iz5

 

 

 

Podobenstvo o vinici

V5. 1    Zaspievam svojmu miláčikovi

            pieseň svojho priateľa o jeho vinici.

            Vinicu mal miláčik môj

            na úrodnom úbočí.

2           Okopal ju, skálie z nej vyzbieral,

            viničom ju vysadil,

            postavil uprostred nej vežu

            a lisom ju vystrojil.

            Potom čakal, že urodí hrozno,

            urodila však plánky.

3           A teraz, občania Jeruzalema

            a mužovia Júdska,

            súďte medzi mnou a mojou vinicou!

4           Čo som ešte mal urobiť svojej vinici

            a neurobil som jej?

            Prečo, kým čakal som hrozno,

            urodila len plánky?

5           Teraz však nechže vám ukážem,

            čo urobím ja svojej vinici:

            pováľam jej plot a stane sa pastvou,

            zrúcam jej ohradu a bude pošliapaná.

6           Obrátim ju na púšť,

            nebude strihaná a nebude kopaná,

            takže vzrastie tŕnie a bodľač;

            ba aj oblakom prikážem,

            aby ju neskropili dažďom.

7           Bo vinicou Pána zástupov je dom Izraela

            a júdski mužovia jeho sadom rozkošným.

            On čakal na právo - a hľa, bezprávie,

            na spravodlivosť - a hľa, kvílenie.

 

 

 

Šestoro beda

8           Beda tým, čo hromadia dom na dom

            a pole pripájajú k poľu,

            takže nieto viac miesta

            a uprostred krajiny ste sami ubytovaní.

9           Počujem, Pane zástupov:

            „Ver, že množstvo domov bude pustatinou,

            vo veľkých a krásnych nebude nik bývať.“

10         Áno, desať jutár vinice urodí jeden bat

            a chomer siatia efu urodí.

 

11         Beda tým, čo zavčas rána

            pachtia po nápoji

            a do neskorého večera

            ich rozpaľuje víno!

12         Čo majú citaru a harfu,

            bubon, flautu a víno na hodoch,

            na dielo Pána však nehľadia

            a prácu jeho rúk nevidia.

13         Zato bude zajatý môj ľud pre nevedomosť,

            jeho slávni umrú hladom

            a jeho zástup zoschne od smädu.

14         Preto podsvetie roztvorí svoj pažerák,

            rozškľabí svoje ústa bezodné

            a zostúpi jeho sláva i jeho zástup

            i jeho hluční a tí, čo v ňom plesajú.

15         I skloní sa človek a pokorí sa každý

            a oči pyšných sa sklopia.

16         Povýšený bude v súde Pán zástupov

            a svätý Boh v pravde ukáže sa svätým.

17         Baránky sa tam budú pásť ako na svojej pastve

            a púšte boháčov cudzinci vyjedia.

 

18         Beda tým, čo priťahujú vinu neprávosťou

            a pokutu vozovými povrazmi!

19         Čo hovoria: „Nech sa náhli,

            nech urýchli svoje dielo,

            nechže uvidíme!

            Nech sa priblíži a príde

            rozhodnutie Svätého Izraelovho,

            nech ho spoznáme!“

 

20         Beda tým, čo vravia zlému dobré a dobrému zlé,

            robia svetlo tmou a tmu svetlom,

            robia horké sladkým a sladké horkým!

 

21         Beda tým, čo sú vo vlastných očiach múdri

            a sami pred sebou rozumní!

 

22         Beda hrdinom - v pití vína

            a silákom - v miešaní liehovín,

23         ktorí za úplatok oslobodia zločinca

            a odnímu právo od spravodlivých!

 

24         Preto ako plevu zožiera jazyk ohňa

            a seno scvŕka sa v plameni,

            bude ich koreň hnilobou

            a ich kvet odletí ako prach,

            lebo odmietli náuku Pána zástupov

            a výroku Svätého Izraelovho sa rúhali.

25         Preto sa rozpálil Pánov hnev proti jeho ľudu,

            vystrel proti nemu svoju ruku

            a strestal ho, až sa triasli hory.

            Ich mŕtvoly boli sťa blato po uliciach.

            Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev

            a jeho ruka je ešte vystretá.

 

 

 

Príchod nepriateľa

26         I zdvihne znak národu zďaleka

            a zapíska mu až do končín zeme

            a hľa, príde náhle, honosne!

27         Niet v ňom znaveného ani omdleného,

            nespí, ani nedrieme,

            pás jeho bedier sa nerozopne,

            ani remeň na obuvi neroztrhne.

28         Jeho šípy sú ostré,

            všetky kuše napnuté,

            kopytá jeho koní sú ako kremeň

            a jeho kolesá ako víchrica.

29         Rev má ako levica,

            reve ako levíčatá,

            ručí a uchytí korisť,

            odnesie a nik mu ju nevytrhne.

30         V ten deň bude hučať nad ním

            ako hukot mora.

            Pozrie sa na zem a hľa, hustá tma

            a svetlo sa zotmie v jej mrákote!

 

 

Povolanie proroka hl. 6

Iz6

 

  VI.    Videnie. - 1 V roku, keď zomrel kráľ Oziáš, videl som Pána sedieť na vysokom a vznešenom tróne; lem jeho rúcha napĺňal chrám. 2 Nad ním stáli serafíni; každý mal po šesť krídel: dvoma krídlami si zakrývali tvár, dvoma si zakrývali nohy a dvoma lietali. 3 A jeden druhému volal:

 

            „Svätý, svätý, svätý

            je Pán zástupov,

            celá zem je plná jeho slávy.“

 

4 Prahy dverí sa chveli od hlasu volajúceho a dom sa naplnil dymom.

 

5 Tu som povedal:

 

            „Beda mi, áno, som stratený.

            Veď som muž s nečistými perami

            a bývam medzi ľudom s nečistými perami;

            a moje oči videli kráľa, Pána zástupov.“

 

            Očistenie - 6 I priletel ku mne jeden zo serafínov, v ruke mal žeravý uhlík, čo kliešťami vzal z oltára, dotkol sa mi úst a povedal:

 

            „Hľa, toto sa dotklo tvojich perí,

            zmizla tvoja vina

            a tvoj hriech je odstránený!“

 

 

 

Poslanie

8           Potom som počul hlas Pána, ktorý hovoril:

            „Koho mám poslať, kto nám pôjde?“

            I povedal som: „Hľa, tu som, pošli mňa!“

9           Riekol:

            „Choď a povedz tomu ľudu:

            Čujteže, čujte, no nerozumejte,

            viďteže, viďte, no nepoznávajte!

10         Sprav bezcitným srdce tohto ľudu,

            jeho uši zaťaž a oči mu zastri,

            aby očami nevidel a ušami nepočul,

            aby mu srdce nepochopilo

            a neobrátil sa a neuzdravil.“

11         I vravel som: „Dokedy, Pane?“

            Riekol:

            „Kým nespustnú mestá, nebudú bez občanov

            a domy bez ľudí,

            kým nebude zem vyplienená v púšť.

12         Pán oddiali ľudí,

            takže bude veľká opustenosť v krajine.

13         A ak v nej ostane ešte desiaty diel,

            bude znova ničený ako terebinta a dub,

            z ktorého pri stínaní ostane iba kmeň.

            Jeho kmeň je svätým semenom.“


Hriechy ľudu a Božie zmilovanie v dejinách spásy

Ž106 (105)

 

            1 ALELUJA.

            Oslavujte Pána, lebo je dobrý,

            lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

            2 Kto vyrozpráva mocné skutky Pánove,

            kto všetku jeho chválu rozhlási?

            3 Blažení sú tí, čo zachovávajú právo

            a konajú spravodlivo v každý čas.

 

            4 Pamätaj na nás, Pane, z lásky k svojmu ľudu,

            navštív nás svojou spásou,

            5 aby sme videli šťastie tvojich vyvolených,

            aby sme sa radovali z radosti tvojho ľudu

            a boli hrdí na teba so všetkými tvojimi dedičmi.

 

            6 Hrešili sme ako naši otcovia,

            konali sme bezbožne, páchali sme neprávosť.

            7 Naši otcovia v Egypte nechápali tvoje zázraky,

            zabudli na tvoje veľké dobrodenia

            a popudzovali ťa, keď sa blížili k moru, k Červenému moru.

            8 Ale Boh ich pre česť svojho mena zachránil,

            aby ukázal svoju moc.

 

            9 Červenému moru pohrozil a ono vyschlo;

            po morskom dne ich previedol ako po púšti.

            10 Vyslobodil ich z rúk nevraživca

            a vymanil z rúk nepriateľa.

            11 Ich utláčateľov voda zaliala,

            ani jeden z nich nezostal nažive.

            12 Až potom uverili jeho slovám

            a pieseň chvály mu spievali.

 

            13 No onedlho na jeho skutky zabudli

            a jeho rozhodnutiu sa vzopreli.

            14 Na púšti sa oddali žiadostivosti

            a v bezvodnej krajine pokúšali Boha.

            15 Dal im, čo si žiadali,

            ba dopustil, že sa presýtili.

 

            16 V tábore zanevreli na Mojžiša

            a na Árona, posväteného Pánovho.

            17 Otvorila sa zem a pohltila Dátana

            a zatvorila sa nad tlupou Ábironovou.

            18 I vzbĺkol oheň v ich zástupe

            a bezbožníkov spálili plamene.

 

            19 Urobili si teľa na Horebe

            a klaňali sa soche uliatej;

            20 i zamenili svoju slávu

            za podobu býka, ktorý trávu požiera.

            21 Zabudli na Boha, svojho záchrancu,

            ktorý vykonal veľké divy v Egypte,

            22 zázraky v Chámovej krajine,

            v Červenom mori skutky úžasné.

            23 Už povedal, že ich vyhubí,

            keby nebolo Mojžiša, jeho vyvoleného.

            On si stal v prielome pred neho,

            aby odvrátil jeho hnev; aby ich nezničil.

 

            24 Pohrdli krajinou, po ktorej hodno túžiť,

            neverili jeho slovám.

            25 Vo svojich stanoch šomrali,

            nepočúvali Pánov hlas.

            26 Vtedy zdvihol ruku proti nim,

            že ich zničí na púšti.

            27 A že ich potomstvo roztrúsi medzi pohanmi

            a že ich rozoženie do cudzích krajín.

 

            28 I pridali sa k Beélfegorovi,

            jedli z obetí mŕtvym bôžikom;

            29 popudzovali Boha svojou podlosťou,

            až skaza na nich doľahla.

            30 Ale povstal Fínes, vykonal rozsudok

            a pohroma prestala.

            31 K dobru sa mu to pripočítalo

            z pokolenia na pokolenie naveky.

 

            32 Pri meríbskych vodách popudili ho ku hnevu;

            Mojžiš tu zle pochodil ich vinou;

            33 tak ho rozčúlili,

            že nerozvážne slová vyslovil.

 

            34 Nevyhubili národy,

            ako im Pán bol rozkázal.

            35 Ale zmiešali sa s pohanmi

            a osvojili si ich správanie.

            36 Uctievali sošky ich bôžikov

            a tie sa im stali osídlom.

 

            37 Synov a dcéry

            obetovali zlým duchom.

            38 Prelievali krv nevinnú,

            krv svojich synov a dcér

            obetovali modlám Kanaánu.

            A zem bola poškvrnená krvou;

            39 znečistili sa svojimi skutkami

            a porušovali vernosť svojimi zločinmi.

 

            40 Pán vzplanul hnevom proti svojmu ľudu,

            až sa mu sprotivilo jeho dedičstvo;

            41 vydal ich do rúk pohanov;

            vládli nad nimi tí, čo ich nenávideli.

            42 Nepriatelia ich trápili,

            pokorili a uvrhli do svojho područia.

 

            43 Častejšie ich vyslobodil;

            no oni ho vždy rozčúlili nejakým výmyslom,

            až pre svoje neprávosti vyšli navnivoč.

            44 Ale on zhliadol na ich súženie,

            keď počul ich náreky.

 

            45 Rozpamätal sa na svoju zmluvu

            a zľutoval sa nad nimi, lebo je veľmi milosrdný.

            46 A vzbudil k nim súcit

            u všetkých, čo ich odviedli do zajatia.

 

            47 Zachráň nás, Pane, Bože náš,

            a zhromaždí nás z krajín pohanských,

            aby sme mohli tvoje sväté meno velebiť

            a tvojou slávou sa honosiť.

 

            48 Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela,

            od vekov až naveky.

            A všetok ľud nech privolá: „Staň sa. Amen.“