Iz 43-45

E. Pozemská a duchovná spása 43, - 44,23

Iz43

 

 

 

 

Boh neopustí svojich

XLIII. 1 Teraz však toto hovorí Pán,

            tvoj stvoriteľ, Jakub, tvoj tvorca, Izrael:

            „Neboj sa, veď ťa vykúpim,

            po mene ťa zavolám, ty si môj.

2           Keď budeš brodiť vodami, budem s tebou,

            a keď riekami, nepotopia ťa,

            keď pôjdeš cez oheň, nepopáliš sa

            a plameň nebude horieť na tebe.

3           Veď ja som Pán, tvoj Boh,

            Svätý Izraelov, tvoj spasiteľ.

            Egypt dám ako výkupné za teba,

            Kuš a Sábu namiesto teba.

4           Pretože si drahý mojim očiam,

            vzácny a ja ťa milujem,

            vydám ľudí namiesto teba

            a národy za tvoj život.

5           Neboj sa, veď som s tebou ja,

            od východu privediem tvoje potomstvo

            a od západu ťa zhromaždím.

6           Severu poviem: „Vydaj!“ -

            a juhu: „Nezdržiavaj!“ -

            priveď mojich synov zďaleka

            a moje dcéry od končín zeme,

7           všetkých, čo sa mojím menom zvú

            a ktorých som na svoju slávu stvoril,

            vytvoril a urobil.

 

 

 

 

Nový súdny spor s pohanmi

8           Vyveď von ľud slepý, hoci majú oči,

            a hluchý, hoci majú uši.

9           Nech sa zídu všetci pohania

            a zhromaždia sa národy!

            Kto z nich toto zvestuje?

            Veci predošlé nech nám oznámia,

            nech si postavia svedkov a vyhrajú spor,

            nech počujú a nech povedia: „Pravda!“

10         Vy ste mi svedkami - hovorí Pán -

            a môj sluha, ktorého som si zvolil,

            aby ste vedeli a uverili mi

            a pochopili, že som to ja,

            predo mnou nebol utvorený nijaký Boh

            a ani po mne nebude.

11         Ja, ja som Pán

            a okrem mňa niet spasiteľa.

12         Ja som predzvestoval, spasil a oznámil

            a cudzieho u vás nebolo,

            nuž vy ste mi svedkami - hovorí Pán -

            ja som však Boh,

13         aj odteraz ním budem

            a z mojej ruky nevytrhne nik;

            čo urobím, kto to odčiní?“

 

 

 

 

Dávne zázraky sa spomínajú

14         Toto hovorí Pán,

            váš vykupiteľ, Svätý Izraela:

            „Pošlem pre vás do Babylonu

            a vyženiem všetkých ako utečencov,

            i Chaldejcov do pyšných lodí.

15         Ja som Jahve, váš Svätý,

            Izraelov tvorca, váš kráľ.“

16         Toto hovorí Pán,

            ktorý urobil cestu cez more

            a cez dravé vody chodník;

17         ktorý vyviedol vozy i kone,

            vojsko i vojvodcov...

            - ležia spolu, nevstanú,

            dotleli, zhasli ako knôt - :

18         „Nespomínajte udalosti dávne,

            o veciach predošlých neuvažujte.

19         Hľa, ja robím čosi nové,

            teraz to klíči, nebadáte?

            Áno, urobím cestu na púšti

            a rieky na pustatine.

20         Bude ma chváliť poľná zver,

            šakaly a pštrosy,

            lebo som dal vodu na púšti,

            rieky na pustatine,

            aby som napojil svoj ľud, svojho vyvolenca.

21         Ľud, ktorý som si utvoril,

            bude ohlasovať moju chválu.

 

 

 

 

Národ si nezaslúžil dobrotu

22         Nevzýval si ma, Jakub,

            netrápil si sa o mňa, Izrael.

23         Neprinášal si mi obetné baránky,

            svojimi žertvami si ma neuctieval.

            Neobťažoval som ťa darmi

            a netrápil som ťa tymianom.

24         Nekúpil si mi vonnej trsti za striebro,

            tukom svojich žertiev si ma neopájal,

            lež obťažoval si ma svojimi hriechmi,

            trápil si ma svojimi neprávosťami.

25         Ja, ja som to,

            čo kvôli sebe zotriem tvoje hriechy

            a nespomeniem si na tvoje neprávosti.

26         Pripomeň mi, súďme sa spolu,

            hovor ty, aby si vyhral spor.

27         Tvoj prvý otec zhrešil,

            tvoji tlmočníci ma zradili.

28         Preto som znesvätil sväté kniežatá,

            Jakuba som dal do kliatby

            a Izrael na potupu.“

 

 

Iz44

 

 

 

 

Boh požehná Potomstvo národa

XLIV. 1 A tak teraz čuj, Jakub, sluha môj,

            Izrael, ktorého som vyvolil.

2           Toto hovorí Pán, ktorý ťa stvoril,

            ktorý ťa formoval od materského lona a pomáha ti:

            „Neboj sa, sluha môj, Jakub,

            miláčik, ktorého som si vyvolil!

3           Veď rozlejem vody na to, čo je smädné,

            a riavy na vyschnutú zem,

            vylejem svojho ducha na tvoje potomstvo,

            svoje požehnanie na tvoje vetvy.

4           I budú rásť uprostred zelene

            ako vŕby pri potokoch vôd.

5           Tento hovorí: „Pánov som“

            a tamten volá v mene Jakuba,

            tento si píše: „Pánov“ na ruku

            a menom Izraela sa nazýva.“

 

 

 

 

Len Jahve je Boh

6           Toto hovorí Jahve, kráľ Izraela,

            vykupiteľ jeho, Pán zástupov:

            „Ja som prvý a ja som posledný,

            okrem mňa nieto Boha.

7           Kto je ako ja, nech stojí a nech volá,

            nech to oznámi, nech mi to predloží!

            Kto zvestúva oddávna budúcnosť? -

            A to, čo má prísť, nech nám oznámia!

8           Nože, nebojte sa a netraste sa!

            Či som vám nezvestoval už dávno

            a neoznámil som vám? Veď vy ste mi svedkami.

            Či je Boh okrem mňa?

            Nie, nieto Skaly, nijakého nepoznám.“

 

 

 

 

Nerozumnosť modlárstva

9           Tvorcovia modiel sú ničomní všetci

            a ich miláčikovia neprospejú.

            Ich svedkovia nič nevidia

            a nič nezvedia, aby sa zahanbili.

10         Kto urobil boha a ulial sochu,

            aby mu neprospela?

11         Hľa, všetci jeho stúpenci sú v hanbe

            a umelci, tí sú iba z ľudí.

            Nech sa zídu všetci, nech sa postavia,

            budú sa triasť a hanbiť zároveň.

12         Majster železa ostrí dláto

            a pracuje uhlím,

            stvárňuje kladivami,

            utvára svojím mocným ramenom.

            Ak vyhladne, vysilí sa,

            ak nepije vodu, omdlie.

13         Majster dreva rozťahuje mieru

            a zakresľuje rydlom,

            vypracúva kresačkou

            a obkresľuje kružidlom;

            i urobí z toho obraz muža,

            ako skvost človeka, čo má bývať v dome.

14         Vytne si cédre, vezme haštru a dub,

            vyberie si v stromoví hory;

            zasadí sosnu, aby vzrastala dažďom.

15         A bude človeku na palivo,

            vezme z neho a zohreje sa,

            áno, zapáli a napečie chleba,

            aj boha z neho spraví a klania sa mu,

            urobí modlu a korí sa jej.

16         Polovičku spáli v ohni,

            pri polovičke požíva mäso,

            pečienku pečie a nasýti sa,

            aj sa zohreje a povie: „Ej,

            ale som sa zohrial, cítim oheň!“

17         A zvyšok spracuje na boha, modlu,

            korí sa mu a poklonkuje,

            modlí sa k nemu a vraví:

            „Vysloboď ma, veď si mi bohom!“

18         Nevedia a nechápu,

            lebo majú zaslepené oči, že nevidia

            a ich srdcia nechápu.

19         Nepremieta si v srdci,

            nevie a neuvažuje takto:

            „Polovicu z neho som spálil v ohni,

            hej, nad jeho uhlím som napiekol chleba,

            upiekol som mäso a nasýtil som sa;

            a zo zvyšku mám spraviť ohavu?

            Polenu dreva sa mám koriť?“

20         Pasie sa na popole,

            zblúdilo mu srdce, zvádza ho,

            ale on si nezachráni dušu a nepovie:

            „Či nemám lož v pravici?“

 

 

 

 

Boh zachráni Izrael

21         Spomínaj na to, Jakub,

            Izrael, veď si mojím slohom,

            stvoril som ťa, ty si mojím sluhom,

            Izrael, nezabudnem na teba.

22         Zotriem ako oblak tvoje hriechy

            a ako mrak tvoje previnenia,

            vráť sa ku mne, áno, vykúpim ťa.

23         Plesajte, nebesá, veď Pán to spravil;

            jasajte, hlbiny zeme,

            plesaním zaznejte, vrchy,

            les a všetko stromovie v ňom,

            pretože Pán vykúpil Jakuba,

            preslavuje sa na Izraelovi.

 

 

F. Kýrova úloha 44,24 - 45,8

 

 

 

 

Boh posiela Kýra

24         Toto hovorí Pán, ktorý ťa vykúpil

            a ktorý ťa formoval od materského lona:

            „Ja som Pán, čo som všetko stvoril,

            nebesá som sám roztiahol,

            zem som rozprestrel vlastnou mocou.

25         Ničím znamenia veštcov

            a hádačov šialencami spravím,

            mudrcov nazad zavraciam

            a ich múdrosť mením v nerozum.

26         Uplatňujem slovo svojho sluhu

            a plán svojich poslov spĺňam.

            Vravím Jeruzalemu: „Buď obývaný!“ -

            a mestám Júdska: „Buďte zbudované!“ -

            a jeho zrúcaniny postavím.

27         Hlbine hovorím: „Vyschni!“ -

            a tvoje rieky vysuším.

28         Kýrovi vravím: „Môj pastier,

            splníš každú moju žiadosť.“

            On povie Jeruzalemu: „Zbuduj sa!“

            a chrámu: „Buď založený!“