Iz 46-48, Ž 113

Iz46

 

 

 

 

Bezmocnosť modiel - pomoc Pánova

XLVI. 1 Padol Bél, schúlil sa Nébo,

            ich sochy sa dostali

            na zvieratá a hovädá,

            ich bremeno vlečú

            ako ťarchu, ustaté.

2           Padli, schúlili sa spolu,

            nevládali zachrániť náklad,

            ba sami išli do zajatia.

3           Počúvajte ma, dom Jakubov

            a všetky zvyšky domu Izraela,

            čo ste chovaní od lona,

            čo ste nosení od života.

4           Ja až po starobu som ten istý,

            až po šediny ja ponesiem.

            Ja som to urobil a ja budem niesť,

            ja ponesiem a vyslobodím.

5           Komu ma pripodobníte a prirovnáte

            a primeriate, aby sme si boli rovní?

6           Sypú zlato z mešca

            a striebro vážia vážkou,

            najmú zlievača a spraví z toho boha

            a koria, klaňajú sa mu.

7           Vezmú ho na plece, vlečú ho,

            ak ho položia na miesto, stojí,

            nehne sa zo svojho miesta,

            ak volá kto k nemu, neodpovedá

            a z jeho úzkosti ho nevyslobodí.

8           Spomeňte si na to a vzmužte sa,

            premýšľajte v srdci, odbojníci!

9           Spomeňte na veci pradávne,

            lebo ja som Boh a iného niet;

            Boh, a niet mi podobného.

10         Od začiatku oznamujem budúcnosť

            a odpradávna, čo sa ešte nestalo.

            Vravím: „Moje rozhodnutie platí

            a všetko, čo chcem, urobím.“

11         Od východu orla zavolám,

            z ďalekej krajiny muža svojich plánov.

            Čo som hovoril, to uskutočním,

            čo som ustanovil. to urobím.

12         Počúvajte ma vy, tvrdí srdcom,

            čo ste vzdialení od pravdy!

13         Privediem svoju pravdu, nie je ďaleko,

            a moja spása meškať nebude.

            A dám na Sione spasenie,

            Izraelu svoju velebu.

 

 

H. Posmešná pieseň proti Babylonu hl. 47

Iz47

 

 

 

 

Potupa Babylonu

XLVII. 1 Zostúp a sadni si do prachu,

            panna, dcéra Bábela,

            sadni si na zem, bez trónu,

            dcéra Chaldejcov,

            lebo ťa viac nebudú volať

            nežnou a zmäkčilou.

2           Vezmi si mlynček a múku meľ,

            odhaľ si závoj,

            odhrň vlečku, obnaž lýtka,

            prebroď sa cez rieky!

3           Odhalí sa tvoja hanba, ukáže potupa,

            vezmem si pomstu

            a neodolá mi nik.

4           Náš vykupiteľ Pánom zástupov sa volá,

            Svätým Izraela.

5           Seďže ticho a choď do tmy,

            dcéra Chaldejcov,

            lebo ťa viac nebudú volať

            paňou kráľovstiev.

6           Hneval som sa na svoj ľud,

            znesvätil som svoje dedičstvo

            a dal som ti ich do rúk;

            nemala si k nim ľútosti,

            zaťažila si starcov

            svojím jarmom veľmi.

7           A riekla si: „Večne budem paňou,“

            nevzala si si to k srdcu;

            nemyslela si na koniec toho.

 

 

 

 

Márnosť čarodejstiev

8           Teraz však čuj toto, zmäkčilá,

            čo tróniš v bezpečí,

            čo si v srdci hovoríš:

            „Ja a nikto viac!

            Nebudem sedieť ako vdova

            a bezdetnosť nepoznám.“

9           Nuž prídu na teba obe tieto veci

            razom, v jeden deň,

            bezdetnosť a vdovstvo

            zasiahnu ťa naplno

            i pri množstve tvojich čarov,

            i pri veľkej sile tvojich bosoráctiev.

10         Bola si bezpečná vo svojej zlobe,

            povedala si: „Nik ma nevidí.“

            Tvoja múdrosť a tvoja veda -

            tá ťa zviedla;

            riekla si vo svojom srdci:

            „Ja a nikto viac!“

11         Príde na teba nešťastie,

            nepoznáš jeho vznik,

            zrúti sa na teba skaza,

            nevieš ju udobriť,

            a dôjde na teba hrôza

            tak náhle, že sa ani nenazdáš.

12         Postav sa so svojimi čarami

            a množstvom svojich kúzel,

            v ktorých si sa namáhala od mladi,

            vari sa ti to podarí,

            vari odstrašíš!

13         Ustávala si sa množstvom svojich porád:

            nechže sa dostavia,

            nech ťa vyslobodia, čo delia nebo,

            čo pozorujú hviezdy,

            oznamujú z novmesiacov,

            čo má prísť na teba.

14         Hľa, budú ako pleva,

            spáli ich oheň,

            nevytrhnú si životy

            zo šľahov plameňa:

            to nie je uhlie, čo hreje,

            oheň, pri ktorom sa sedí.

15         Tak pochodíš s tými,

            o ktorých si dbala,

            s ktorými si kupčila od mladi.

            Odtackajú sa každý svojou cestou,

            niet (toho), kto by ťa zachránil.

 

 

CH. Povzbudenie zatvrdnutého ľudu hl. 48

Iz48

 

 

 

 

Zatvrdnutý národ

XLVIII. 1 Čujte toto, dom Jakubov,

            čo voláte sa menom Izrael

            a čo ste vyšli z útrob Júdových,

            čo prisahajú na Pánovo meno

            a honosia sa Bohom Izraela,

            nie pravdou a spravodlivosťou.

            Veď sa volajú podľa svätého mesta

            a spoliehajú sa na Boha Izraela,

            Pán zástupov je jeho meno:

3           „Predošlé veci zjavil som oddávna,

            z mojich úst vyšli, oznámil som ich,

            náhle som učinil, že sa splnili.

4           Lebo som vedel, že si tvrdý,

            žilou železnou je tvoja šija

            a tvoje čelo z kovu;

5           zvestoval som ti to oddávna,

            skôr, než by sa stalo, som ti oznámil,

            by si nepovedal: „Moja modla to spravila,

            môj obraz a moja socha to rozkázala.“

6           Počul si, hľaď na to všetko! -

            A či vy nerozhlásite?

            Odteraz ti zvestujem veci nové

            a veci skryté, o ktorých nevieš.

7           Teraz sú tvorené, nie oddávna,

            predo dňom si veru o nich nevedel,

            aby si nepovedal: „Hľa, vedel som o tom!“

8           Ani si nepočul, ani si nevedel,

            ani ucho nemáš dávno otvorené.

            Veď som vedel, celkom neverný si

            a od lona matky sa voláš vzbúrencom.

9           Pre svoje meno zdržujem svoj hnev

            a pre svoju slávu miernim sa k tebe,

            že som ťa nezničil.

10         Hľa, vytápal som ťa, nie však ako striebro,

            skúšal som ťa v peci biedy.

11         Pre seba, pre seba to spravím,

            veď ako by sa znesvätilo moje meno?!

            A svoju slávu inému nedám.“

 

 

 

 

Dobrotivý Boh

12         „Počúvaj mňa, Jakub

            a Izrael, môj pozvaný,

            to som ja, ja prvý

            a ja aj posledný.

13         Veď moja ruka založila zem

            a moja pravica roztiahla nebesá:

            Ak zavolám na ne,

            stoja tu razom.“

14         Zhromaždite sa všetci a čujte

            - kto z nich oznámil tieto veci? -

            Koho Pán miluje, vyplní jeho vôľu v Bábeli

            a jeho rameno na Chaldejcoch.

15         „Ja, ja som hovoril a povolal som ho,

            priviedol som ho a cesta sa mu zdarí.

16         Poďte ku mne, čujte toto:

            Od počiatku som nehovoril skryte,

            od času, čo sa to deje, som prítomný.“

            Teraz však Pán, Jahve, poslal mňa a svojho Ducha.

17         Toto hovorí Pán,

            tvoj vykupiteľ, Svätý Izraela:

            „Ja som Pán, tvoj Boh,

            čo ťa učím, aby si mal úspech,

            čo ťa vediem cestou, ktorou máš ísť.

18         Keby si si bol všímal moje rozkazy,

            bol by tvoj pokoj ako rieka

            a tvoje blaho ako morské vlny.

19         A bolo by ako piesku tvojho potomstva

            a plodov tvojho lona ako jeho zrniek,

            nebolo by zničené ani vyhubené

            tvoje meno predo mnou.“

20         Vyjdite z Bábela, utečte z Chaldejska,

            hlasom jasotu hlásajte, oznamujte to,

            poroznášajte to až do končín zeme,

            vravte: Pán vykúpil svojho sluhu, Jakuba.

21         A nežíznili, keď ich viedol pustinou,

            vode dal vyvierať pre nich zo skaly,

            rozštiepil skalu a rinuli sa vody.

22         Niet pokoja pre bezbožných, hovorí Pán.

 

 

Chválospev na meno Pánovo

Ž113 (112)

 

            1 ALELUJA.

            Chváľte, služobníci Pánovi,

            chváľte meno Pánovo.

            2 Nech je velebené meno Pánovo

            odteraz až naveky.

            3 Od východu slnka až po západ

            nech je oslávené meno Pánovo.

 

            4 Vyvýšený je Pán nad všetky národy

            a jeho sláva nad nebesia.

            5 Kto je ako Pán, náš Boh,

            čo tróni na výsostiach,

            6 a predsa dbá o všetko nepatrné

            na nebi i na zemi?

 

            7 Z prachu dvíha chudobného

            a zo smetiska povyšuje bedára

            8 a dáva mu sedieť vedľa kniežat,

            vedľa kniežat svojho ľudu.

 

            9 Neplodnej dáva bývať v dome

            ako šťastnej matke detí.