Iz 49-51

 

 

 

II. diel

 

 

 

Pánov služobník, osloboditeľ hl. 49 - 57

A. Druhá pieseň o Pánovom služobníkovi 49,1-9a

Iz49

 

XLIX. 1 Počúvajte ma, ostrovy,

            a pozorujte, národy ďaleké:

            Pán ma povolal od lona,

            od života mojej matky spomínal mi meno.

2           Ústa mi urobil ako ostrý meč,

            v tieni svojej ruky ma skryl

            a urobil zo mňa šíp brúsený,

            do svojho tulca ma schoval.

3           A riekol mi: „Služobníkom si mi,

            Izraelom, tebou sa chcem osláviť.“

4           Ja však som povedal: „Darmo som pracoval,

            márne a zbytočne strávil svoju silu.“

            Predsa je moje právo u Pána

            a moja odmena u môjho Boha.

5           Teraz však hovorí Pán,

            čo si ma od lona služobníkom urobil,

            aby som Jakuba priviedol späť k nemu,

            aby sa Izrael k nemu zhromaždil.

            Som oslávený v očiach Pánových

            a môj Boh sa mi stal silou.

6           Povedal teda:

            „Primálo je, keď si mi služobníkom,

            aby si zbudoval Jakubove kmene

            a priviedol späť zachránených Izraela:

            ustanovím ťa za svetlo pohanom,

            aby si bol mojou spásou až do končín zeme!“

 

7           Toto hovorí Pán,

            vykupiteľ Izraela, jeho Svätý,

            tomu, ktorého dušou opovrhujú,

            ktorým národ pohŕda,

            služobníkovi vládcov:

            „Králi uvidia a vstanú,

            kniežatá sa budú skláňať

            kvôli Pánovi, ktorý je verný,

            Svätému Izraela, ktorý ťa vyvolil.“

8           Toto hovorí Pán:

            „V čase milostivom ťa vyslyším

            a v deň spásy ti pomôžem,

            zachovám ťa a zmluvou ľudu ťa spravím,

            aby si zbudoval krajinu,

            aby si dostal spustnuté dedičstvá

9           a povedal väzňom: „Vyjdite!“

            a tým, čo sú vo tme: „Zjavte sa!“

 

 

B. Boh miluje Sion 49,9b - 50,3

 

 

 

 

Pán bude pastierom svojich

            Budú sa pásť popri cestách

            a na všetkých poliach bude ich pastva.

10         Nebudú lačnieť ani žízniť,

            nespáli ich úpal ani slnce,

            lebo ich bude viesť ten, čo sa zľutoval,

            a popri žriedlach vôd ich napojí.

11         Zo všetkých svojich vrchov cesty porobím

            a moje chodníky sa vyvýšia.

12         Hľa, títo prichádzajú zďaleka

            a tí, hľa, od severu a západu

            a tamtí z južnej krajiny.“

13         Plesaj, nebo, a jasaj, zem,

            plesaním zaznejte, vrchy,

            lebo Pán utešuje svoj ľud

            a nad svojimi biednymi sa zľutúva.

 

 

 

 

Potecha Siona

14         Ale Sion povedal: „Pán ma opustil,

            Pán na mňa zabudol.“

            Či zabudne žena na svoje nemluvňa

            a nemá zľutovania nad plodom svojho lona?

            I keby ona zabudla,

            ja nezabudnem na teba.

16         Hľa, do dlaní som si ťa vryl,

            tvoje múry sú vždy predo mnou.

17         Náhle prišli tvoji stavitelia

            a tí, čo ťa búrali a pustošili, odišli od teba.

18         Zdvihni si vôkol oči a pozri:

            všetci sa zišli, prišli k tebe.

            Tak, ako žijem - hovorí Pán -

            všetkých si ich oblečieš sťa ozdobu,

            opášeš sa nimi ako mladucha.

19         Veď tvoje rumy a tvoje sutiny

            a tvoja spustošená krajina

            bude teraz tesná pre obyvateľov

            a tí, čo ťa pustošili, sa vzdialia.

20         Ešte budú hovoriť - počuješ to -

            dietky tvojej neplodnosti:

            „Tesné mi je miesto,

            odstúp sa mi, aby som mal kde bývať!“

21         A budeš si vravieť v sebe:

            „Ktože mi týchto porodil?

            Veď ja som bezdetná a neplodná,

            zajatá a vzdialená,

            kto teda týchto vychoval?

            Hľa, ja som ostala sama,

            odkiaľže sú títo?“

22         Toto hovorí Pán, Jahve:

            „Hľa, zdvihnem ruku k národom,

            ku kmeňom vztýčim svoju zástavu;

            i prinesú ti synov v náručí,

            dcéry ti na pleciach ponesú.

23         Králi ti budú pestúnmi,

            ich kňažné tvojimi dojkami,

            tvárou na zem padnú pred tebou

            a budú lízať prach tvojich nôh.

            Vtedy sa dozvieš, že ja som Pán,

            v ktorom sa nesklamú tí, čo v neho dúfajú.“

 

 

 

 

Nepriateľov Boh porazí

24         Či možno odobrať korisť obrovi ?

            A čo silák zajal, možno vyslobodiť?

25         Áno, takto hovorí Pán:

            „Aj čo obor zajal, bude odobraté,

            aj korisť siláka vyslobodená.

            S tými, čo sa s tebou pravotia, budem sa ja pravotiť

            a tvojich synov ja vyslobodím.

26         Tvojim tyranom dám jesť ich vlastné telo

            a sťa muštom opoja sa vlastnou krvou;

            tak sa dozvie každé telo,

            že ja som Pán, tvoj spasiteľ

            a tvoj vykupiteľ, Silný Jakubov.“

 

 

Iz50

 

 

 

 

Neposlušnosť národa

L. 1      Toto hovorí Pán:

            „Kde je priepustný list vašej matky,

            ktorým som ju prepustil?

            Alebo kto je môj veriteľ,

            ktorému som vás predal?

            Hľa, pre svoje hriechy ste boli predaní,

            pre vaše zločiny bola prepustená vaša matka.

2           Prišiel som, prečože nebolo nikoho,

            volal som, a nik neodpovedal?

            Či mi je ruka prikrátka spasiť?

            A či nemám sily vyslobodiť?

            Hľa, svojou hrozbou vysušujem more

            a rieky na púšť obraciam,

            ich ryby pohnijú v nedostatku vody

            a budú zmierať od smädu.

3           Nebesá odejem čierňavou,

            vrecovinu im urobím závojom.“

 

 

C. Tretia pieseň o Pánovom služobníkovi 50,4-11

 

 

 

 

Poslušnosť Pánovho služobníka

4           Pán, Jahve, mi dal jazyk učenícky,

            aby som vedel slovom posilniť unaveného.

            Každé ráno prebúdza mi ucho,

            aby som počúval ako učeník.

5           Pán, Jahve, mi otvoril ucho

            a ja som neodporoval,

            nazad som neustúpil.

6           Svoj chrbát som nastavil tým, čo bili,

            a svoje líca tým, čo trhali,

            tvár som si neskryl

            pred potupou a slinou.

7           Pán, Jahve, mi pomáha,

            preto nebudem zahanbený.

            Preto som si zatvrdil tvár sťa kremeň

            a viem, že sa nezahanbím.

8           Blízko je, čo mi dá za pravdu,

            kto sa chce pravotiť so mnou? -

            Postavmeže sa zoči-voči!

            Kto je mojím žalobcom? -

            Nech pristúpi ku mne!

9           Hľa, Pán, Jahve, mi pomáha,

            kto ma odsúdi?

            Hľa, všetci sa zoderú ako rúcho,

            moľ ich zožerie.

10         Kto z vás sa bojí Pána,

            kto čuje hlas jeho služobníka,

            kto chodí v tmách a nemá žiary,

            nech dúfa v meno Pánovo

            a spolieha sa na svojho Boha!

11         Hľa, všetci, čo zažíhate oheň

            a opasujete si fakle,

            vstúpte do žiary svojho ohňa

            a do fakieľ, čo ste roznietili.

            Z mojej ruky sa vám to stane,

            budete ležať v bolestiach.

 

 

D. Nádej Siona na spásu 51, - 52,12

Iz51

 

 

 

 

Večná spása nábožných

LI. 1    Počúvajte ma, čo sledujete pravdu

            a hľadáte Pána:

            Pozrite na skalu, z ktorej ste vytesaní,

            a na hĺbku studne, z ktorej ste vykopaní.

2           Pozrite na Abraháma, svojho otca,

            a na Sáru, ktorá vás zrodila.

            Veď som ho osamelého povolal,

            požehnal som ho a zveľadil.

3           Áno, Pán poľutuje Sion,

            poľutuje všetky jeho sutiny,

            jeho púšť urobí podobnou Edenu

            a jeho pustinu Pánovej záhrade,

            zavládne v ňom radosť a rozkoš,

            chválospev a hlas piesne.

4           Pozoruj ma, ľud môj,

            a počúvaj ma, národ môj,

            veď odo mňa vychádza náuka

            a svoje právo dám za svetlo národom.

5           Blízko je moje právo,

            vychádza moja spása

            a moje ramená budú súdiť národy.

            Na mňa budú čakať ostrovy

            a dúfať budú v moje rameno.

6           Zdvihnite oči k nebesiam

            a pozrite dolu na zem.

            Veď nebo sa ako dym rozplynie

            a zem sa sťa odev rozpadne.

            Jej obyvatelia pomrú podobne,

            moje spasenie však potrvá naveky

            a moja pravda nezanikne.

7           Počúvajte ma, znalci práva,

            ľud, čo má v srdci môj zákon:

            Nebojte sa ľudskej potupy

            a nestrachujte sa ich pohany.

8           Lebo ich sťa rúcho moľ zožerie

            a ako vlnu ich strávi červ,

            ale moje právo potrvá naveky

            a moja spása z pokolenia na pokolenie.

 

 

 

 

Mocné rameno Pánovo spasí

9           Vzbuď sa, zobuď sa a obleč si moc,

            rameno Pánovo!

            Vzbuď sa ako v dňoch minulých,

            v časoch pradávnych.

            Či si to nie ty, čos’ rozťalo ozrutu

            a draka prebodlo?

10         Či si to nie ty, čos’ vysušilo more

            a vody veľkej priepasti?

            Čo si spravilo z morskej hlbiny

            cestu na priechod oslobodeným?

11         Pánovi vyslobodení sa vrátia,

            prídu s jasotom na Sion

            a na ich hlavách bude ustavičná radosť.

            Radosť a rozkoš dosiahnu,

            zmizne starosť a vzdychanie.

 

12         Ja, ja som to, čo vás poteším.

            Kto si, že sa bojíš človeka, čo zomrie,

            a syna ľudského, čo zhynie ako tráva?

13         Zabúdaš na Pána, svojho tvorcu,

            čo rozostrel nebo a založil zem,

            a stále sa trasieš, celý deň,

            pred zlosťou utláčateľa,

            keď sa chystá nivočiť.

            Kdeže je teraz zlosť utláčateľa?

14         Zhrbený sa náhle oslobodí,

            nezomrie v jame

            a chlieb mu chýbať nebude.

15         Ja som Pán, tvoj Boh,

            čo dráždim more, že búria sa mu vlny,

            Pán zástupov je moje meno.

16         Vložím ti do úst svoje slová

            a schovám ťa v tieni svojej ruky,

            aby som zasadil nebesá a založil zem

            a povedal Sionu: „Ty si môj ľud.“

 

 

 

 

Po treste príde oslobodenie

17         Preber sa, preber sa, vstaň, Jeruzalem,

            čo si pil z Pánovej ruky kalich jeho hnevu;

            omamný pohár si pil, vyprázdnil.

18         Niet toho, kto by ho viedol

            zo všetkých synov, čo splodil;

            niet toho, kto by ho držal za ruku

            zo všetkých synov, čo vychoval.

19         Tieto dve veci ťa postihli:

            - ktože smúti nad tebou? -

            skaza a ničenie, hlad a meč,

            - ktože ťa poteší?

20         Tvoji synovia odpadli, ležia

            na rohoch všetkých ulíc

            ako gazela v sieti,

            plní Pánovho hnevu,

            výčitiek svojho Boha.

21         Preto počuj toto, pokorený

            a opojený, nie však vínom:

22         Toto hovorí tvoj Pán, Jahve,

            a tvoj Boh, ktorý si bráni svoj ľud:

            „Hľa, vezmem ti z ruky

            kalich omamný,

            pohár svojho hnevu;

            nebudeš ho viac piť.

23         A dám ho do rúk tvojich trýzniteľov,

            čo ti hovorili:

            „Schýľ sa, nech prejdeme!“

            A spravil si zo svojho chrbta zem,

            sťa ulicu pre chodcov.“