Iz 64-66, Ž 116

Iz64

 

LXIV. 1 Ako keď oheň páli raždie

            a voda vrie od ohňa,

            aby si dal modloslužobníkom svoje meno znať,

            nech sa trasú pred tvojou tvárou (ich) národy.

2           Keď si robil divy, zostúpil si, hoc sme nečakali,

            pred tvojou tvárou sa triasli vrchy.

3           Od večnosti nepočuli, neslýchali,

            oko nevidelo okrem teba Boha,

            ktorý by sa zastal tých, čo v neho dúfajú.

4           Ideš v ústrety tomu,

            čo s radosťou robí spravodlivo,

            teba na tvojich cestách spomína.

 

 

 

 

Prosba o odpustenie

            Hľa, ty si sa hneval - a my sme hrešili,

            boli sme stále v tom. Či budeme spasení?

5           Všetci sme boli ako poškvrnení,

            sťa skrvavená šata bola všetka naša spravodlivosť

            a zvädli sme ako lístie,

            naše hriechy nás uniesli sťa vietor.

6           Nebolo toho, kto by vzýval tvoje meno,

            kto by sa vzbudil a chopil sa teba,

            lebo si schoval pred nami svoju tvár,

            oddal si nás moci našich hriechov.

7           Teraz však, Pane, ty si náš otec,

            my sme len hlina a ty si náš tvorca,

            všetci sme dielom tvojich rúk.

8           Nehnevaj sa, Pane, tak veľmi

            a nespomínaj na hriech naveky;

            hľa, pozri, my všetci sme tvoj ľud.

9           Tvoje sväté mestá ostali púšťou,

            Sion sa stal púšťou,

            Jeruzalem sa stal pustatinou.

10         Náš svätý a nádherný chrám,

            kde ťa chválievali naši otcovia,

            stal sa korisťou ohňa;

            všetko, čo nám bolo drahé,

            ostalo zboreniskom.

            11 Či sa zdržíš po tom všetkom, Pane?

            Budeš mlčať a tak veľmi nás pokoríš?

 

 

H. Osud dobrých a zlých hl. 65

Iz65

 

 

 

 

Nie Pán, ale národ sa vzďaľuje

LXV. 1 „Hľadali ma tí, čo sa nepýtali,

            našli ma tí, čo nehľadali.

            Vravel som: „Hľa, tu som, tu som!“

            národu, čo nevzýval moje meno.

2           Vystieral som ruky celý deň

            ku vzdorovitému ľudu,

            čo kráčal cestou nedobrou

            za svojimi predstavami,

3           k ľuďom, čo ma stále popudzujú

            do tváre.

            Ktorí obetujú v záhradách

            a na tehlách pália kadidlo,

4           čo vysedávajú v hrobkách

            a nocúvajú v jaskyniach,

            jedávajú mäso bravčové

            a nečisté kúsky sú v ich nádobách.

5           Čo hovoria: „Ostaň tam,

            neblíž sa ku mne, lebo som ti svätý.“

            Títo sú mi dymom v nose,

            ohňom, čo horí celý deň.

6           Hľa, je napísané predo mnou:

            Nebudem mlčať, kým som neodplatil.

7           Ale odplatím im do lona ich hriechy

            a zároveň hriechy ich otcov, hovorí Pán;

            ktorí pálili kadidlo na vrchoch

            a zlorečili mi na kopcoch;

            nameriam im do lona za ich dávne skutky:“

 

 

 

 

Odmena dobrých

8           Toto hovorí Pán:

            „ Ako keď sa nájde mušt na strapci

            a povie sa: „Neznič to,

            lebo je v ňom požehnanie!“,

            tak urobím kvôli svojim sluhom,

            aby nebolo všetko zničené.

9           Vyvediem z Jakuba potomstvo

            a z Júdu vládcu svojich vrchov,

            budú tam vládnuť moji vyvolení

            a moji sluhovia tam budú bývať.

10         Sáron bude košariskom stáda

            a dolina Achor ležiskom dobytka

            pre môj ľud, ktorý ma hľadal.

 

 

 

 

Trest hriešnikov

11         Vy však, čo ste opustili Pána,

            čo ste zabudli na môj svätý vrch,

            čo ste, prestierali stôl pre Gada

            a napĺňali nápoj Ménimu,

12         určím vás pod meč,

            všetci sa zhrbíte na popravu,

            lebo som volal, a neodpovedali ste,

            hovoril som, a nepočúvali ste,

            lež robili ste, čo je v mojich očiach zlé,

            a vyvolili ste si, čo som nechcel.“

13         Preto Pán, Jahve, hovorí takto:

            „Hľa, moji sluhovia budú jesť

            ale vy budete hladovať,

14         hľa, moji sluhovia budú piť,

            ale vy budete žízniť,

            hľa, moji sluhovia sa budú radovať,

            a vy sa budete hanbiť,

            hľa, moji sluhovia budú plesať

            od blaženosti srdca,

            vy však budete volať

            od žalosti srdca

            a kvíliť budete zlomeným duchom.

15         A zanecháte svoje meno

            ako kliatbu mojim vyvoleným:

            Pán, Jahve, ťa usmrtí,

            ale svojich sluhov nazve iným menom.

16         Kto sa bude žehnať na zemi,

            bude sa žehnať verným Bohom

            a kto bude prisahať na zemi,

            bude prisahať na verného Boha,

            lebo budú zabudnuté dávne úzkosti,

            áno, budú skryté pred mojím zrakom.

 

 

 

 

Nové nebo a nová zem

17         Lebo hľa, ja stvorím nové nebo a novú zem

            a na predošlé sa nebude spomínať,

            ani na myseľ neprídu,

18         ale tešte sa a plesajte večne

            nad tým, čo som stvoril,

            lebo hľa, ja stvorím Jeruzalem na plesanie

            a jeho ľud na radosť!

19         Plesám nad Jeruzalemom,

            teším sa svojmu ľudu

            a už v ňom nebude počuť

            hlas plaču a hlas volania.

20         Nebude tam už párdňové dieťa

            ani starec, ktorý nedoplní svoj vek,

            ale mladík zomrie storočný

            a hriešnik ako storočný bude prekliaty.

21         Budú stavať domy a bývať,

            budú sadiť vinice a jesť ich plod.

22         Nepostavia, aby iný býval,

            nezasadia, aby iný jedol,

            lebo ako vek stromu

            bude vek môjho ľudu

            a prácu svojich rúk

            užijú moji vyvolení.

23         Nebudú sa nadarmo ustávať

            a nebudú robiť pre hrôzu,

            veď sú požehnaný rod Pána

            a s nimi aj ich potomstvo.

24         Prv, než budú volať, ja odpoviem,

            ešte len budú vravieť a ja ich vyslyším.

25         Vlk a baránok budú sa pásť ako jeden

            a lev sťa vôl bude žrať slamu;

            a had? - prach mu bude pokrmom...

            Nebudú škodiť a nebudú ničiť

            na celom mojom svätom pahorku,“

            hovorí Pán.

 

 

Posledná prorokova reč hl. 66

Iz66

 

 

 

 

Boh žiada zbožnosť a pokoru

LXVI. 1 Toto hovorí Pán:

            „Nebesá sú mojím trónom

            a zem podnožou mojich nôh.

            Aký je to dom, čo mi postavíte?

            Aké miesto pre môj odpočinok?

2           Veď toto všetko spravila moja ruka

            i stalo sa to všetko - hovorí Pán.

            A na takéhoto zhliadnem:

            na pokorného a zroneného duchom

            a ktorý sa trasie pred mojimi slovami.

3           Kto poráža vola - zabije človeka,

            kto poráža ovcu - škrtí psa,

            kto obetuje pokrm - krv bravčovú,

            kto páli tymian - žehná modlu.

            Keď si oni volia vlastné chodníky

            a v ich ošklivostiach sa im kochá duša,

4           nuž aj ja si zvolím ich nešťastie

            a privediem na nich ich hrôzy,

            pretože som volal, no neodpovedal nik,

            hovoril som, ale nepočúvali;

            robili, čo je zlé v mojich očiach,

            a to, čo som nechcel, si vybrali.“

 

 

 

 

Sion sa zázračne zaľudní

5           Počujte slovo Pánovo,

            ktorí sa trasiete pred jeho slovom:

            Vaši bratia, čo vás nenávidia,

            čo vás odstrkujú pre moje meno, vravia:

            „Nechže sa oslávi Pán,

            nech vidíme vašu radosť!

            Oni však budú zahanbení.

6           Čuj! - hrmot z mesta!

            Čuj! - hlas Pána z chrámu,

            čo spláca odplatu svojim nepriateľom.

7           Porodila prv, než kvílila,

            prv, než ju obkľúčili bôle,

            porodila chlapca.

8           Kto takéto počul?

            Kto podobné videl?

            Či sa zem zrodí v jeden deň?

            Či sa národ narodí jedným razom?

            Že rodil, aj porodil

            Sion svojich synov?

9           „Či ja otvorím život a rodiť nedám?

            Alebo ja, ktorý dám rodiť, uzavriem?“ -

            hovorí tvoj Boh.

 

 

 

 

Osud dobrých a zlých

10         Tešte sa s Jeruzalemom

            a plesajte nad ním,

            všetci jeho milovníci,

            radujte sa s ním, radujte sa

            všetci, čo ste nad ním trúchlili.

11         Aby ste sali a nasýtili sa

            z pŕs jeho útechy,

            aby ste sŕkali a požívali

            z plnosti jeho slávy.

12         Lebo toto hovorí Pán:

            „Hľa ja prikloním k nemu pokoj ako rieku

            a slávu národov ako rozvodnený potok.

            Budete sať, v lone vás budú varovať

            a na kolenách vás budú láskať.

13         Ako keď niekoho teší matka,

            tak vás budem ja tešiť

            a v Jeruzaleme sa potešíte.

14         Keď to uvidíte, zaraduje sa vám srdce,

            kosti vám vypučia ako zeleň

            a Pánova ruka sa dá poznať jeho sluhom,

            ale zúriť bude proti nepriateľom.

 

 

 

 

Súd a spása národov

15         Lebo, hľa, Pán príde v ohni

            a jeho vozy sú ako búrka,

            aby priviedol v zápale svoj hnev

            a svoju hrôzu v plameňoch ohňa.

16         Lebo ohňom bude súdiť Pán

            a svojím mečom každé telo

            a bude veľa tých, čo Pán porazí.

 

            17 Tí, čo sa očisťujú v záhradách za kýmsi v prostriedku, ktorí jedia bravčové mäso a ošklivosť a myši, všetci spolu zahynú - hovorí Pán. 18 Ja však (poznám) ich skutky a myšlienky. Prídem zhromaždiť všetky národy a všetky reči; prídu a uvidia moju slávu. 19 Urobím na nich znamenie a pošlem z nich zachránencov k národom Taršišu, Púlu a Lúdu, ktorí naťahujú kušu, k Tubalu, Javanu, k ďalekým ostrovom, ktoré nepočuli chýr o mne a nevideli moju slávu; i budú ohlasovať medzi národmi moju slávu. 20 A privedú všetkých vašich bratov spomedzi všetkých národov ako obetu pre Pána na koňoch, vozoch, nosidlách, muliciach a ťavách na môj svätý vrch do Jeruzalema - hovorí Pán - tak ako prinášajú synovia Izraela obetu v čistej nádobe do Pánovho domu. 21 A aj z nich si vezmem za kňazov a levitov - hovorí Pán. 22 Lebo ako budú trvalými predo mnou nové nebesá a nová zem, ktoré stvorím - hovorí Pán - tak bude trvalé vaše potomstvo a vaše meno 23 a každý mesiac v novmesiaci a každý týždeň v sobotu príde sa každé telo klaňať pred moju tvár - hovorí Pán.

            24 I vyjdú a hľadieť budú na mŕtvoly mužov, čo odpadli odo mňa. Áno, ich červík neumiera a ich oheň nevyhasne. A budú hrôzou pre každé telo.“

 

Vzdávanie vďaky

Ž116 (114,1-9; 115)

 

            1 ALELUJA.

            Milujem Pána, lebo vypočul

            môj prosebný hlas,

            2 lebo svoj sluch naklonil ku mne,

            kedykoľvek som ho vzýval.

 

            3 Keď ma omotali povrazy smrti

            a zmocnili sa ma úzkosti podsvetia,

            keď som sa ocitol v súžení a trápení,

            4 vzýval som meno Pánovo:

            „Pane, zachráň môj život!“

 

            5 Milostivý a spravodlivý je Pán,

            náš Boh sa zľutúva.

            6 Pán ochraňuje maličkých;

            pomohol mi, keď som bol v biede.

 

            7 Znova sa, duša moja, upokoj,

            lebo Pán ti dobre urobil,

            8 lebo môj život zachránil od smrti,

            moje oči od sĺz

            a moje nohy pred pádom.

            9 Pred tvárou Pána budem kráčať

            v krajine žijúcich.

 

            10 Dôveroval som, aj keď som povedal:

            „Som veľmi pokorený.“

            11 V rozrušení som vyriekol:

            „Všetci ľudia klamú.“

 

            12 Čím sa odvďačím Pánovi

            za všetko, čo mi dal?

            13 Vezmem kalich spásy

            a budem vzývať meno Pánovo.

 

            14 Pánovi splním svoje sľuby

            pred všetkým jeho ľudom.

            15 V Pánových očiach má veľkú cenu

            smrť jeho svätých.

 

            16 Pane, som tvoj sluha,

            som tvoj sluha a syn tvojej služobnice.

            Ty si mi putá rozviazal:

            17 obetu chvály tí prinesiem

            a budem vzývať meno Pánovo.

 

            18 Splním svoje sľuby Pánovi

            pred všetkým jeho ľudom

            19 v nádvoriach domu Pánovho,

            uprostred teba, Jeruzalem.