Iz 7-9

 

 

 

Kniha o Emanuelovi hl. 7 - 12

O panne a Emanuelovi 7,1-25

Iz7

 

  VII.   Len dôvera v Boha môže zachrániť. - 1 V dňoch Achaza, syna Joatamovho, syna Oziášovho, kráľa júdskeho, Rasin, kráľ Aramu, a Peqah, syn Romeliášov, kráľ izraelský, vytiahli do boja proti Jeruzalemu, ale nevládali ho zdolať. 2 Keď zvestovali Dávidovmu domu: „Aram táborí v Efraimsku, chvelo sa jeho srdce a srdce jeho ľudu tak, ako sa chvejú stromy lesa od vetra. 3 A Pán riekol Izaiášovi: „Choď naproti Achazovi ty i tvoj syn Šeárjášúb až po koniec vodovodu Horného rybníka, na cestu poľa práčov, 4 a povedz mu:

 

            Daj pozor a buď spokojný,

            neboj sa a srdce nech ti nechabne

            pre tie dve dymiace ohorené hlavne,

            pre zúrivý hnev Rasina a Aramu

            a Romeliášovho syna.

5           Preto, že sa Aram a Efraim a Romeliášov syn

            uzniesli proti tebe, hovoriac:

6           „Tiahnime do Júdska a podesme ho,

            strhnime ho k sebe

            a ustanovme v ňom za kráľa Tábelovho syna!“

7           Toto hovorí Pán, Jahve:

            „Nestane sa tak a nebude tak,

8           lebo hlavou Aramu je Damask

            a hlavou Damasku Rasin.

            O šesťdesiatpäť rokov

            bude Efraim zlomený, nebude národom.

9           Hlavou Efraimu je Samária

            a hlavou Samárie Romeliášov syn.

            Ak neuveríte,

            veru neobstojíte.“

 

            Emanuel, syn panny. - 10 Pán znovu takto prehovoril k Achazovi: 11 „Žiadaj si znamenie od Pána, svojho Boha, či už hlboko v podsvetí a či hore na výsostiach! 12 Ale Achaz vravel: Nebudem žiadať a nebudem pokúšať Pána. Riekol teda (Izaiáš): „Počujteže, dom Dávidov! Či vám je málo obťažovať ľudí, že obťažujete ešte aj môjho Boha? 14 Preto vám sám Pán dá znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel! 15 Mlieko a med bude jesť, až bude vedieť opovrhnúť zlým a voliť si dobré.

            16 Lebo skôr, ako by chlapec vedel opovrhnúť zlým a voliť si dobré, bude spustošená krajina, ktorej dvoch kráľov sa ty hrozíš. 17 Pán privedie i na teba a na tvoj ľud - na dom tvojho otca - dni, akých nebolo odo dňa, čo sa odtrhol Efraim od Júdska - asýrskeho kráľa.“

 

18         V ten deň

            Pán zapíska muche,

            ktorá je v končinách riek Egypta,

            a včele, ktorá je v krajine Asýr.

19         I prídu a usadia sa všetci

            v jarkoch dolín a v trhlinách skál

            a v každom tŕní a v každej škáre.

20         V ten deň Pán oholí britvou

            najatou spoza Rieky - kráľom asýrskym -

            hlavu a vlásky nôh,

            ba aj bradu odstráni.

21         Ak si v ten deň

            prichová niekto kravičku a dve ovečky,

22         pretože dajú množstvo mlieka, bude jesť mlieko,

            áno, mlieko a med bude jesť

            každý, kto ostane v krajine.

23         V ten deň každé miesto,

            kde je tisíc vínnych kmeňov za tisíc strieborných,

            bude tŕním a bodľačím;

24         pôjdu ta so šípmi a kušou,

            lebo tŕním a bodľačím bude celá zem.

25         A na kopce, čo sa okopávajú motykou,

            nevkročíš zo strachu pred tŕním a bodľačím

            a budú pastvou býkov a šliapaniskom oviec.

 

 

Tmy utrpení rozptýli Mesiáš hl. 8

Iz8

 

  VIII. Náznak pohromy. - 1 Pán mi povedal: „Vezmi veľkú tabuľu a napíš na ňu ľudským písmom: Náhla korisť - rýchly lup! 2 I vzal som si hodnoverných svedkov, kňaza Uriáša a Zachariáša, syna Barachiášovho. 3 Potom som pristúpil k prorokyni; i počala a porodila syna. A Pán mi riekol: „Nazvi ho Náhla korisť - rýchly lup. 4 Lebo skôr, ako by chlapec vedel volať „Otče“ a: „Matka, budú odnášať bohatstvo Damasku a korisť Samárie pred asýrskeho kráľa.

 

            Nepriatelia a Emanuel. - 5 A Pán ešte ďalej hovoril ku mne takto:

 

6           „Pretože tento ľud zavrhol

            vody Siloe, ktoré tečú tíško,

            a potešil tým Rasina

            a Romeliášovho syna:

7           preto, hľa, privedie na nich (Pán)

            silné a hojné vody Rieky:

            - asýrskeho kráľa a všetko jeho vojsko -

            i vystúpi nad všetky svoje riečištia

            a prerazí všetky svoje brehy.

8           Potečie v Júdsku, rozvodní sa a rozprúdi,

            bude siahať až k hrdlu,

            takže svojimi rozpätými krídlami

            zaplní šírku tvojej krajiny, ó, Emanuel!“

9           (Len) zúrte, národy, a skazíte sa,

            čujte, všetky diaľavy zeme;

            (len) zbrojte a zničíte sa,

            (len) zbrojte a zničíte sa!

10         Kujte plán - a stroskotá,

            hovorte reči - a neobstoja,

            pretože s nami je Boh.

 

 

 

 

Pána sa treba báť

11         Lebo takto mi hovoril Pán

            mocným zásahom a upravoval ma

            aby som nešiel cestou tohto ľudu. Riekol:

12         Nezvite sprisahaním všetko,

            čo tento ľud volá sprisahaním,

            a čoho sa on bojí, nebojte sa

            a nestrachujte sa!

13         Pána zástupov, toho majte za Svätého!

            On je vašou bázňou a on vaším strachom.

14         A bude svätyňou a skalou úrazu,

            kameňom pádu obom domom Izraela,

            sieťou a osídlom obyvateľom Jeruzalema.

15         I potknú sa oň mnohí,

            padnú a rozbijú sa,

            zachytia sa a budú ulovení.“

 

            Zúfalosť. - 16 „Potvrď svedectvo a zapečať náuku u mojich učeníkov. 17 Čakám teda na Pána, ktorý si zakryl tvár pred domom Jakuba, a dúfam v neho. 18 Hľa, ja a chlapci, ktorých mi dal Pán, sme znakmi a znameniami v Izraeli od Pána zástupov, čo býva na vrchu Sion! 19 Keď vám povedia: „Dopytujte sa u čarodejov a veštcov, čo šuškajú a šepocú; či sa nemá národ dopytovať u svojho boha, o živých u mŕtvych?“ 20 K náuke a ku svedectvu! Ak nebudú hovoriť takto, budú ako tí, pre ktorých niet svitania. 21 Bude chodiť v nej (v krajine) ochabnutý a hladný, a keď vylačnie, rozzúri sa a bude zlorečiť svojmu kráľovi a svojmu Bohu. A či sa obráti nahor, 22 či sa pozrie na zem: hľa, úzkosť a tma a hrôzyplné temno!

            Mesiášske svetlo. - Ale mrákavy uniknú, 23 lebo nebude tma tam, kde je (teraz) súženie. V predošlom čase znevážil krajinu Zabulona a krajinu Neftaliho, v poslednom však zvelebí pobrežie mora, Zajordánsko, Galileu pohanov.

 

 

Iz9

 

IX. 1(2) Ľud, čo kráča vo tmách,

            uzrie veľké svetlo,

            nad tými, čo bývajú v krajine tieňa smrti,

            zažiari svetlo.

2(3)        Rozmnožil si plesanie, zväčšil si radosť;

            budú sa tešiť pred tebou, ako sa tešia pri žatve,

            tak, ako plesajú, keď si delia korisť.

3(4)        Veď jeho ťažké jarmo

            a prút jeho pleca

            a palicu jeho pohoniča

            lámeš ako v dňoch Madiánu.

4(5)        Lebo každá hrmotná obuv

            a každý šat zmáčaný v krvi

            bude spálený, bude ohňu pokrmom.

5(6)        Lebo chlapček sa nám narodil,

            daný nám je syn,

            na jeho pleci bude kniežatstvo

            a bude nazvaný:

            zázračný Radca, mocný Boh,

            večný Otec, Knieža pokoja.

6(7)        Jeho vláda bude veľká

            a pokoj bude bez konca

            na Dávidovom tróne

            a nad jeho kráľovstvom

            aby ho upevnil a posilnil

            právom a spravodlivosťou

            odteraz až naveky.

            Horlivosť Pána zástupov to urobí.

 

 

 

 

Tresty na Izrael

7(8)        Pán poslal slovo proti Jakubovi,

            aby dopadlo na Izrael.

8(9)        A skúsi to celý národ,

            Efraim aj občania Samárie,

            čo v namyslenosti a pýche srdca vravia:

9(10)       Tehly sa zrútili - budeme stavať kvádrami,

            sykomory sú vyťaté - nahradíme ich cédrami.“

10(11)     A Pán povýšil nad neho Rasinových nepriateľov

            a popudil jeho odporcov.

11(12)     Aramejčanov od východu a Filištíncov od západu,

            i hltať budú Izrael plnými ústami.

            Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev

            a jeho ruka je ešte vystretá.

 

 

 

 

12(13)     Ale ľud sa neobrátil k tomu, čo ho bil,

            a nehľadali Pána zástupov,

13(14)     nuž odtne Pán hlavu i chvost,

            palmovú ratolesť i trsť v jediný deň.

14(15)     Starec a hodnostár sú hlava,

            prorok však, ktorý učí lož, je chvost.

15(16)     Vodcovia ľudu (Izraela) sú zvodcami

            tí však, ktorých vedú, sú zvedení.

16(17)     Preto z jeho junače nemá Pán radosti

            a nad jeho sirotami a vdovami sa nezľutuje,

            veď sú to všetko bezbožníci a zločinci

            a každé ústa hovoria hanebnosť!

            Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev

            a jeho ruka je ešte vystretá.

17(18)     Veď neprávosť horela sťa oheň,

            čo tŕnie a bodľač stravuje,

            potom zapaľuje lesné húštiny,

            že ich zahaľujú stĺpy dymu.

18(19)     Hnevom Pána zástupov je zapálená krajina

            a ľud (Izraela) je ako pokrm ohňa:

            nik sa nezmiluje nad vlastným bratom.

19(20)     Zožiera napravo a hladuje,

            zjedá naľavo a nenasýti sa;

            každý zjedá mäso vlastného ramena.

20(21)     Manesses Efraima a Efraim Manassesa

            a obaja spolu sú proti Júdovi.

            Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev

            a jeho ruka je ešte vystretá.