Jdt 10-12, Ž 75

Jdt10

 

X.        Judita v asýrskom tábore. - 1 Keď Judita prestala volať k Bohu Izraela a dokončila všetky tieto slová, 2 vstala zo zeme, zavolala svoju slúžku a zostúpila do svojho domu, kde sa zdržiavala v sobotu a cez sviatky. 3 Tu odložila vrecovinu, ktorú mala oblečenú, zobliekla si i vdovské šaty, umyla si telo vodou a natrela sa voňavým olejom. Učesala si vlasy, založila si turban na hlavu a obliekla si sviatočný odev, ktorý nosievala za života svojho muža Manassesa. 4 Obula si sandále, navliekla si krúžky na nohy, vzala náramky, prstene, náušnice a všetky ostatné ozdoby a upravila sa tak, aby upútala oči všetkých mužov, čo sa na ňu pozrú. 5 Svojej slúžke podala mech vína a džbán oleja, kapsu naplnila praženým zrnom, sušenými figami, chlebmi a syrom; všetky tieto veci zabalila a naložila jej ich na plecia.

            6 Potom išli k bráne mesta Betulie, kde našli na stráži Oziáša a starších mesta Chabrina a Charmina. 7 Keď ju uvideli so zmeneným výzorom a v inom odeve, nevychádzali z údivu nad jej krásou a povedali jej: 8 „Boh našich otcov nech ti dá dosiahnuť milosť a nech splní tvoje zámery na slávu synov Izraela a na povýšenie Jeruzalema.“ 9 Ona sa poklonila Bohu v modlitbe a povedala im: „Rozkážte, aby mi otvorili bránu mesta. Pôjdem urobiť všetko, o čom ste so mnou hovorili.“ Nariadili teda mladíkom, aby jej otvorili, ako povedala. 10 Keď to urobili, Judita vyšla a jej slúžka s ňou. Mužovia mesta hľadeli za ňou, ako zostupuje dolu vrchom, až kým neišla údolím a už ju nevideli.

            11 Ony šli rovno dolu údolím, až ich pristavila prvá sýrska hliadka. 12 Chytili ju a pýtali sa jej: „Kto si, odkiaľ prichádzaš a kde ideš?“ Odpovedala im: „Som Hebrejka a utekám od nich, lebo čoskoro vám budú vydaní za pokrm. A idem za Holofernesom, hlavným veliteľom vášho vojska, aby som mu podala pravdivú správu a ukázala mu cestu, ktorou by mohol ísť a obsadiť celé pohorie a nestratí zo svojich mužov ani jedného človeka.“ 14 Keď muži počuli jej slová a pozorne sa zadívali na ňu, jej krása ich očarila a povedali jej: 15 „Zachránila si si život, keď si sa poponáhľala prísť zhora pred nášho pána. A teraz poď do jeho stanu! Niektorí z nás ťa odprevadia, až kým ťa neodovzdajú do jeho rúk. 16 A keď už budeš stáť pred ním, neboj sa vo svojom srdci, ale povedz mu všetko tak, ako si povedala nám, a bude s tebou zaobchádzať dobre.“ 17 Vybrali spomedzi seba sto mužov, aby ju a jej slúžku odprevadili a zaviedli k Holofernesovmu stanu. 18 I zbehlo sa ich veľa z celého tábora, lebo sa po stanoch rozšírila zvesť o jej príchode. Prišli a obkolesili ju ako stála pred Holofernesovým stanom, kým mu ju neohlásili. 19 Obdivovali jej krásu a podľa nej vychvaľovali aj Izraelitov. Hovorili jeden druhému: „Kto by mohol pohrdnúť týmto ľudom, ktorý má medzi sebou také ženy? Preto by nebolo rozumné nechať z nich čo i len jedného muža nažive, lebo tí, čo by zostali, mohli by oklamať celú zem.“ 20 Tu vyšla celá Holofernesova telesná stráž a všetci jeho sluhovia a voviedli ju do jeho stanu.

            21 Holofernes odpočíval na svojom lôžku za záclonou, ktorá bola utkaná z purpuru, zlata, smaragdu a drahých kameňov. 22 Keď mu oznámili jej príchod, vyšiel do predsiene stanu, sprevádzaný striebornými lampami. 23 Keď Judita prišla pred neho a pred jeho sluhov, žasli všetci nad krásou jej tváre. Ona padla na tvár, aby sa mu poklonila, ale jeho sluhovia ju zdvihli.

 

 

Jdt11

 

XI.      Juditin rozhovor s Holofernesom. - 1 Holofernes jej povedal: „Neboj sa, žena, a upokoj sa vo svojom srdci. Ja som neublížil nikomu, kto sa rozhodol slúžiť Nabuchodonozorovi, kráľovi celej zeme. 2 Keby tvoj ľud, čo býva v horách, nebol mnou opovrhol, nebol by som teraz proti nemu zdvihol kopiju; ale toto si sami zavinili. 3 A teraz mi povedz: Prečo si od nich utiekla a prebehla si k nám? Tým, že si sem prišla, zachránila si sa. Buď bez starosti! Túto noc i potom ostaneš nažive. 4 Nik ti neublíži. Bude sa s tebou zaobchádzať dobre, ako sa zaobchádza so sluhom môjho pána, kráľa Nabuchodonozora.“

            5 Judita mu povedala: „Prijmi láskavo slová svojej služobnice a dovoľ tvojej otrokyni hovoriť pred tebou. To, čo poviem túto noc svojmu pánovi, nebude lož. 6 Ak si budeš počínať podľa slov svojej otrokyne, Boh privedie tvoje podujatie k úspešnému koncu a môj pán sa nebude musieť zrieknuť svojich zámerov. 7 Nech žije Nabuchodonozor, kráľ celej zeme, a nech žije jeho moc! On ťa poslal napraviť na správnu cestu všetko živé, lebo tvojím pričinením mu budú slúžiť nielen ľudia, ale svojou silou dosiahneš, že aj poľná zver, dobytok a nebeské vtáky budú žiť pod vládou Nabuchodonozora a celého jeho domu. 8 Počuli sme totiž o tvojej múdrosti a vynikajúcich schopnostiach tvojho ducha a na celej zemi je známe, že ty jediný si najlepší v celom kráľovstve, vynikajúci svojimi vedomosťami a obdivuhodný vo vojenskom umení. 9 A čo sa týka Achiórových slov, môj pane, ktoré povedal pred tvojou vojenskou radou, prišli aj do našich uší, lebo ho muži v Betulii nechali nažive a on im porozprával všetko, čo hovoril u teba. 10 Preto, môj pane a vládca, neprehliadaj jeho slová, ale vezmi si ich k srdcu, lebo je to pravda. Na náš rod nedoľahne trest, ani nad nimi nepanuje meč, ak sa neprehrešíš proti svojmu Bohu. 11 Ale teraz, aby môj pán neodišiel naprázdno a bez úspechu, padne na nich smrť. Zachvátil ich totiž hriech a len čo sa ho dopustia, rozhnevajú svojho Boha. 12 Keď im totiž vyšiel pokrm a minula sa im zásoba vody, rozhodli sa vrhnúť na svoj dobytok a dohodli sa, že budú jesť všetko, aj čo im Boh jesť zakázal svojimi zákonmi. 13 Aj prvotiny obilia a desiatky vína i oleja, ktoré opatrujú ako zasvätené pre kňazov, čo sú v Jeruzaleme pred tvárou nášho Boha; rozhodli sa jesť obety, ktorých sa nik z ľudu nesmie ani rukou dotknúť. 14 A poslali do Jeruzalema poslov - lebo aj tamojší obyvatelia urobili kedysi to isté -, aby im doniesli dovolenie od starších. 15 Keď ho však dostanú a urobia to, v ten deň ti budú vydaní na záhubu.

            16 A preto keď som sa ja, tvoja služobnica, dozvedela toto všetko, ušla som od nich. Boh ma poslal urobiť s tebou veci, nad ktorými bude žasnúť celá zem, každý, kto to počuje. 17 Lebo tvoja služobnica je bohabojná a slúži vo dne v noci nebeskému Bohu. A teraz zostanem u teba, môj pane, ale tvoja služobnica bude v noci vychádzať do údolia. Budem sa modliť k Bohu a on mi oznámi, kedy spáchajú svoje hriechy. 18 Potom prídem a poviem ti to. Ty vytiahneš s celým svojím vojskom a nik z nich sa ti nepostaví na odpor. 19 Ja ťa prevediem stredom Judey, až prídeme do Jeruzalema a uprostred neho ti postavím trón. Budeš ich hnať ako ovce, ktoré nemajú pastiera, a ani pes nezaskučí na teba. Toto mi bolo povedané a oznámené cez dar videnia a dostala som poslanie zvestovať to tebe.“

            20 Jej slová sa Holofernesovi páčili, aj všetkým jeho sluhom. Obdivovali jej múdrosť a hovorili: 21 „Od jedného kraja zeme až po druhý niet ženy, ktorá tak pekne vyzerá a tak múdro hovorí.“ 22 Holofernes jej povedal: „Dobre urobil Boh, že ťa poslal pred synmi tvojho ľudu, aby sme my dosiahli víťazstvo a tí, čo opovrhli mojím pánom, záhubu. 23 Opravdu si krásna a múdro hovoríš. Ak teraz urobíš, ako si hovorila, tvoj Boh bude mojím Bohom a ty budeš sedieť v paláci kráľa Nabuchodonozora a budeš slávna po celej zemi.“

 

 

Jdt12

 

XII.     Judita v tábore a hostina s Holofernesom. - 1 Rozkázal ju zaviesť tam, kde má uložené strieborné náčinie, a kázal jej prestrieť a dať jej z jeho vyberaných jedál a piť z jeho vína. 2 Judita však povedala: „Nebudem nič z toho jesť, aby som sa neprehrešila. Nech mi prestrú len z toho, čo som si priniesla.“ 3 Holofernes sa jej opýtal: „A keď sa ti minie zásoba, kde vezmeme podobný pokrm? Tu s nami niet človeka z tvojho rodu.“ 4 Judita mu odvetila: „Ako žiješ, môj pane, prv než tvoja služobnica minie všetko, čo má so sebou, Pán mojou rukou splní, čo rozhodol.“ 5 Potom ju Holofernesovi sluhovia zaviedli do stanu, kde spala až do polnoci. V čase pred rannou strážou však vstala 6 a odkázala Holofernesovi: „Nech môj pán teraz rozkáže, aby pustili jeho služobnicu von na modlitbu.“ 7 A Holofernes rozkázal svojim strážam, aby jej v tom nebránili. Tak bola tri dni v tábore. V noci vychádzala do údolia Betulie a umývala sa pri vodnom prameni v tábore. 8 Keď vystupovala, modlila sa k Pánovi, Bohu Izraela, aby riadil jej cestu na povýšenie jej ľudu. 9 Keď sa čistá vrátila, zdržovala sa v stane, kým jej navečer nepriniesli jej jedlo. 10 Na štvrtý deň urobil Holofernes večeru iba svojim služobníkom, na hostinu nepozval nikoho z hodnostárov. 11 A povedal eunuchovi Bagoasovi, ktorý bol správcom celého jeho majetku: „Choď a prehovor tú Hebrejku, čo je u teba, aby prišla k nám a jedla a pila s nami. 12 Bola by to ozaj na nás hanba, keby sme takú ženu nechali odísť a nepobavili by sme sa s ňou. Veď nás vysmeje, ak sa nám ju nepodarí zviesť.“ 13 Bagoas odišiel od Holofernesa, zašiel k nej a povedal jej: „Nech neváha toto pekné dievča prísť k môjmu pánovi, prijať jeho poctu, piť s nami víno, aby bolo veselé, a stať sa dnes ako jedna z dcér Asýrčanov, ktoré slúžia v Nabuchodonozorovom dome.“ 14 Judita mu povedala: „Kto som ja, aby som mohla odporovať svojmu pánovi? Urobím hneď všetko, čo je milé jeho očiam, a bude mi to radosťou až do mojej smrti.“

            15 Tu vstala, obliekla si najkrajšie šaty a ozdobila sa všetkým, čím sa zdobia ženy. Jej slúžka išla napred a prestrela jej pred Holofernesom rúno, ktoré dostala od Bagoasa na každodenné používanie, aby si naň ľahla pri jedle. 16 Potom vošla Judita a uložila sa. Holofernes bol z nej celý bez seba. Zahorel vášňou a zachvátila ho veľká túžba obcovať s ňou. Odo dňa, čo ju videl, hľadal vhodnú príležitosť zviesť ju. 17 Keď jej Holofernes povedal: „Pi a veseľ sa s nami,“ 18 Judita odpovedala: „Rada budem piť, pane, lebo sa mi dnes dostalo väčšej pocty ako kedykoľvek od môjho narodenia.“ 19 I vzala, jedla a pila pred ním z toho, čo jej pripravila slúžka. 20 Holofernes bol z nej čoraz veselší a vypil toľko vína, koľko nevypil za jeden deň v celom svojom živote.


Pán je najvyšší sudca

Ž75 (74)

 

 

 

            1 Zbormajstrovi. Na nápev „Nezahub“.

 

 

            Asafov žalm. Pieseň.

            2 Oslavujeme ťa, Bože,

            oslavujeme ťa a tvoje meno vzývame,

            rozhlasujeme tvoje skutky zázračné.

 

            3 Ja sám určím čas

            a vykonám spravodlivý súd.

            4 Hoc by sa roztápala zem a triasli všetci, čo na nej bývajú,

            ja pevne držím jej stĺpy.

 

            5 Chvastúňom hovorím: „Nevystatujte sa!“

            A previnilcom: „Nedvíhajte hlavy!

            6 Nedvíhajte hlavy vysoko,

            proti Bohu nehovorte bezočivosti.“

 

            7 Veď ani od východu, ani od západu,

            ani z púšte neprichádza povýšenie.

            8 Ale sudcom je sám Boh:

            jedného ponižuje, druhého povyšuje.

 

            9 Lebo v Pánovej ruke je kalich

            plný čistého vína s korením.

            On z neho nalieva,

            až po kvasnice ho musia vyprázdniť,

            všetci hriešnici zeme budú z neho piť.

 

            10 Lež ja naveky chcem ohlasovať

            a ospevovať Boha Jakubovho.

            11 Pozrážam všetku pýchu hriešnikov,

            no spravodliví vztýčia svoje hlavy.