Jer 10-12, Ž 118

Jer10

 

X.        Ničomnosť modiel. - 1 Počujte slovo, ktoré Pán hovorí k vám, dom Izraelov. 2 Toto hovorí Pán:

 

            „Cestám národov sa nepriúčajte

            a znamení nebies sa neľakajte,

            ako sa ich ľakajú národy.

3           Veď zákony národov sú nič,

            je to drevo zoťaté v hore,

            dielo rúk umelca sekerou.

4           Krášlia ich striebrom a zlatom,

            upevňujú ich klinmi a kladivom,

            aby sa neknísali.

5           Sú ako mátoha na uhorkovisku: nehovoria;

            treba ich nosiť, lebo nechodia.

            Nebojte sa ich, veď neublížia,

            ale ani dobro konať nevládzu.“

 

6           Nič ti nie je podobné, Pane, ty si veľký

            a veľké i mocné je tvoje meno.

7           Kto by sa ťa nebál, kráľ národov?

            Áno, tebe to patrí,

            veď medzi všetkými mudrcmi národov

            a vo všetkých ich kráľovstvách

            nie je ti nič podobné.

8           Hlúpi a sprostí sú dovedna,

            ich náuka je ničomná. Drevo je to,

9           striebro kované, donesené z Taršišu,

            a zlato z Ofíru;

            dielo umelca a rúk zlievača.

            Červený a fialový purpur je ich odev,

            všetko je to dielo umelcov.

10         Ale Pán je opravdivý Boh,

            on je Boh živý a večný kráľ,

            od jeho prchkosti trasie sa zem,

            národy nevydržia jeho hnev.

 

            11 Takto budete o nich hovoriť: „Bohovia, ktorí nestvorili nebo a zem, tí sa stratia zo zeme a spod neba.“

 

12         Zem stvoril svojou mocou,

            svojou múdrosťou postavil svet

            a svojím dôvtipom rozpäl nebesá.

13         Keď sa ozve, na nebi zahučia vody,

            od končín zeme dvíha oblaky,

            k dažďu pripája hromy

            a vietor zo svojich skladíšť vypúšťa.

14         Osprostel každý človek, vedomosti nemá,

            hanby sa dožil pre modlu každý zlievač,

            lebo klamom sú jeho liatiny

            a ducha nieto v nich.

15         Ničotou sú, dielom na posmech,

            v deň svojho navštívenia zahynú.

16         Jakubov údel nie je takýto,

            ním je Stvoriteľ všetkého.

            A Izrael je kmeň jemu vlastný,

            Pán zástupov je jeho meno.

 

 

 

 

Výstraha a ponosa

17         Pozberaj zo zeme svoj batoh,

            občan obliehaného mesta.

18         Lebo toto hovorí Pán:

            „Hľa, tento raz vyhodím ďaleko obyvateľov krajiny

            a dopustím na nich úzkosť, aby (ma) našli.“

 

19         Beda mi pre moju skazu,

            moja rana je bolestná!

            Predsa som povedal:

            „Áno, to je moja nemoc, unesiem ju.“

20         Môj stan je zvalený,

            roztrhané všetky povrázky,

            synovia ma nechali, niet ich;

            niet, kto by mi znova stan roztiahol

            a rozvinul moje plachty.

 

21         Veď pastieri konali nerozumne

            a nehľadali Pána;

            preto neprospievali,

            ich stáda sú rozprášené všetky.

22         Čuj! Ide akýsi chýr:

            veľký lomoz zo severnej krajiny,

            aby z miest Júdska urobil púšť,

            príbytok šakalov.

 

 

 

 

Odovzdanosť

23         „Ja viem, Pane,

            že človek nemá v moci svoju cestu,

            človek nemá v moci svoju púť

            ani usmernenie svojich krokov.

24         Karhaj ma, Pane, ale mierne,

            nie v svojom hneve, aby si ma nerozdrvil.“

 

25         Vylej svoj hnev na národy, ktoré ťa nepoznajú,

            a na pokolenia, ktoré nevzývajú tvoje meno,

            veď vyjedli Jakuba, vyjedli ho, zničili

            a spustošili jeho nivy.

 

 

Jer11

 

XI.      Zrušená zmluva. - 1 Slovo, ktoré Pán prehovoril k Jeremiášovi: 2 „Čujte slová tejto zmluvy a oznámte mužom Júdska a obyvateľom Jeruzalema. 3 Povedz im: Toto hovorí Pán, Boh Izraelov: Prekliaty je človek, ktorý nepočúva slová tejto zmluvy, 4 ktorú som uložil vašim otcom v deň, v ktorý som ich vyviedol z egyptskej krajiny, zo železnej pece, slovami: Počúvajte môj hlas a robte všetko, ako vám prikážem, a budete mojím ľudom, ja však budem vaším Bohom, 5 aby som splnil prísahu, ktorú som prisahal vašim otcom, že im dám krajinu, ktorá oplýva mliekom a medom, ako je tomu dnes.“

            Odpovedal som slovami: „Tak je, Pane!“

            6 A Pán mi povedal: „Rozhlás všetky tieto slová v júdskych mestách a po uliciach Jeruzalema; povieš: Počúvajte slová tejto zmluvy a zachovávajte ich! 7 Pretože som zdôrazňoval vašim otcom; v deň, keď som ich vyviedol z egyptskej krajiny, až po dnešný deň ustavične som zdôrazňoval toto: Počúvajte môj hlas! 8 Ale nepočúvali a nenaklonili si ucho, lež každý išiel za tvrdosťou svojho podlého srdca. Vtedy som priviedol na nich všetky slová tejto zmluvy, ktorú som im predložil na zachovanie, ktorú však nezachovali.“

            9 I povedal mi Pán: „Zistilo sa sprisahanie ľudí Júdu a obyvateľov Jeruzalema. 10 Vrátili sa k hriechom svojich praotcov, ktorí odopreli poslušnosť mojím slovám; aj oni chodili za inými bohmi, aby im slúžili. Dom Izraelov a dom Júdov zrušil zmluvu, ktorú som uzavrel s ich otcami. 11 Preto toto hovorí Pán: Hľa, ja privediem na nich nešťastie, ktorému nebudú môcť uniknúť! Vtedy budú volať na mňa, ale ja ich nevyslyším. 12 Nato pôjdu mestá Júdska a obyvatelia Jeruzalema a budú volať k bohom, ktorých okiadzali, oni ich však nijako nezachránia v čase nešťastia. 13 Veď máš, Júda, toľko bohov, koľko miest; a koľko ulíc má Jeruzalem, toľko oltárov ste postavili Hanbe, oltáre na okiadzanie Bála.

            14 A ty sa neprihováraj za tento ľud a nevysielaj za nich prosbu a modlitbu, pretože ich nevyslyším, keď budú vo svojom nešťastí volať ku mne.

 

15         Čo chce môj miláčik v mojom dome?

            Strojí úklady.

            Či sľuby a posvätné mäso

            odstráni tvoje nešťastie,

            že zasa zaplesáš?“

16         Rozzelenená oliva,

            zdobená krásnym ovocím,

            to meno ti dal Pán;

            za zvuku veľkej vravy

            podpálil pod ňou oheň

            i znehodnotili sa jej vetvy.

 

            17 A Pán zástupov, ktorý ťa zasadil, ustanovil proti tebe nešťastie pre zločinnosť domu Izraelovho a domu Júdovho, ktorú páchali, aby urážali mňa a okiadzali Bála.

 

 

 

 

Jeremiáša prenasledujú

18         Pán ma poučil a pochopil som;

            vtedy si mi ukázal ich výčiny.

19         Ja som bol ako krotký baránok,

            vedený na zabitie;

            ani som nevedel,

            že stroja proti mne úklady:

            „Zmárnime strom v jeho miazge,

            vykoreňme ho zo zeme živých,

            nech sa viac ani nespomenie jeho meno!“

20         Ale, Pane zástupov, ty súdiš spravodlivo,

            ty skúmaš myseľ a srdce,

            uvidím na nich tvoju pomstu,

            veď tebe som postúpil svoj spor.

 

            21 Preto Pán takto hovorí ľuďom z Anatotu, ktorí mi stroja o život so slovami: „Neprorokuj v mene Pánovom tak nezomrieš našou rukou!“ 22 Takto teda hovorí Pán zástupov: „Hľa, navštívim ich: mladíci pod mečom, ich synovia a dcéry pomrú od hladu. 23 Neostane z nich ani zvyšok, lebo privediem na Anatotčanov nešťastie v roku ich navštívenia.

 

 

Jer12

 

 

 

 

Prečo sa darí hriešnikom?

XII. 1   Pravdu máš ty, Pane,

            keď sa súdim s tebou,

            jednako chcem s tebou hovoriť o práve:

            Prečo sa darí ceste zločincov,

            v pokoji si žijú všetci odbojníci?

2           Zasadil si ich a zakorenili sa,

            rástli a priniesli ovocie;

            si blízky ich ústam,

            ale ďaleký ich srdcu.

3           Ty ma však, Pane poznáš, vidíš ma,

            skúmaš, aké mám voči tebe srdce.

            Veď ich ako ovce na jatku

            a zasväť ich pre deň zabíjania!

4           Dokedy bude smútiť zem

            a vädnúť zeleň všetkých polí

            pre zlobu jej obyvateľov?

            Hynú zvieratá i vtáctvo,

            lebo vravia: „Nevidí našu budúcnosť.“

 

 

 

 

Pánova odpoveď

5           „Ak ustaneš, keď bežíš s pešiakmi,

            ako sa budeš pretekať s koňmi?

            Keď dôveruješ len bezpečnej krajine,

            čo budeš robiť v húštinách Jordánu?

6           Veď i tvoji bratia, dom tvojho otca

            aj tí sa odvrátili od teba,

            aj oni kričia za tebou naplno;

            never im, keď hovoria k tebe láskavo.“

 

 

 

 

Žalospev Pánov

7           „Opustil som svoj dom,

            odvrhol svoje dedičstvo,

            vydal som miláčika, svoj ľud,

            do rúk jeho nepriateľov.

8           Moje dedičstvo je ku mne

            ako lev v lese:

            pozdvihlo proti mne svoj hlas,

            preto ho nenávidím.

9           Strakatý vták je pre mňa moje dedičstvo,

            dravce sú vôkol neho:

            Nože, zhromaždite všetku poľnú zver,

            poberte sa k pokrmu!

10         Mnohí pastieri mi spustošili vinohrad,

            pošliapali mi dedičstvo,

            obrátili moju nivu rozkošnú

            na znivočenú púšť.

11         Obrátili ju na púšť,

            smúti spustošená predo mnou;

            celá krajina je zničená,

            ale nik si to k srdcu neberie.“

12         Na všetky hole na pustatine

            prichádzajú lúpežníci.

            Lebo Pán má meč, ktorý požiera

            od jedného konca zeme po druhý;

            nijaké telo nemá pokoja.

13         Siali pšenicu, no žali tŕnie,

            namáhali sa bez výsledku,

            utŕžili hanbu so svojou úrodou

            pre Pánov blčiaci hnev.

 

            Proti zlým susedom Júdska. - 14 Toto hovorí Pán: „Proti všetkým podlým susedom, ktorí siahali na dedičstvo, ktoré som dal svojmu ľudu, Izraelovi: Hľa, vytrhnem ich z ich krajiny a Júdov dom vytrhnem sprostred nich. 15 A keď ich už vytrhnem, znovu sa zľutujem nad nimi a vrátim každého k jeho dedičstvu, každého do jeho krajiny. 16 A až sa priučia cestám môjho ľudu a budú prisahať na moje meno: „Ako žije Pán!“ - tak ako oni naučili môj ľud prisahať na Bála -, budú upevnení uprostred môjho ľudu. 17 Ale ak nebudú počúvať, vykorením ten národ, vykorením a znivočím,“ hovorí Pán.


Jasavý spev za záchranu

Ž118 (117)

 

            1 Oslavujte Pána, lebo je dobrý,

            lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

 

            2 Teraz nech hovorí Izrael, že Pán je dobrý,

            že jeho milosrdenstvo trvá naveky.

            3 Teraz nech hovorí dom Áronov:

            jeho milosrdenstvo trvá naveky.

            4 Teraz nech hovoria všetci bohabojní:

            jeho milosrdenstvo trvá naveky.

 

            5 V súžení som vzýval Pána

            a Pán ma vypočul a vyslobodil.

            6 Pán je so mnou,

            nuž nebojím sa; čože mi môže urobiť človek?

            7 Pán je so mnou a pomáha mi;

            nemusím si všímať svojich nepriateľov.

 

            8 Lepšie je utiekať sa k Pánovi,

            ako sa spoliehať na človeka.

            9 Lepšie je utiekať sa k Pánovi,

            ako sa spoliehať na mocnárov.

 

            10 Obkľúčili ma všetci pohania,

            ale v mene Pánovom som ich porazil.

            11 Obkľúčili ma zovšadiaľ,

            ale v mene Pánovom som ich porazil.

            12 Obkľúčili ma ako roj včiel

            a vzbĺkli ako plameň z raždia,

            ale v mene Pánovom som ich porazil.

            13 Prudko dorážali na mňa, aby som sa zrútil,

            no Pán mi pomohol.

            14 Moja sila a chvála je Pán,

            on sa mi stal záchrancom.

 

            15 Hlas plesania nad záchranou

            znie v stánkoch spravodlivých:

            16 „Pánova pravica mocne zasiahla,

            Pánova pravica ma zdvihla;

            Pánova pravica mocne zasiahla.“

 

            17 Ja nezomriem, budem žiť

            a vyrozprávam skutky Pánove.

            18 Prísne ma Pán potrestal,

            no nevydal ma smrti napospas.

            19 Otvorte mi brány spravodlivosti,

            vojdem nimi a poďakujem sa Pánovi.

 

            20 Toto je brána Pánova;

            len spravodliví ňou vchádzajú.

            21 Ďakujem ti, že si ma vyslyšal

            a že si ma zachránil.

 

            22 Kameň, čo stavitelia zavrhli,

            stal sa kameňom uholným.

            23 To sa stalo na pokyn Pána;

            vec v našich očiach obdivuhodná.

            24 Toto je deň, ktorý učinil Pán,

            plesajme a radujme sa z neho.

 

            25 Pane, spas ma;

            Pane, daj mi úspech.

 

            26 Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.

            Požehnávame vás z domu Pánovho.

 

            27 Boh, Pán, je naším svetlom.

            Vystrojte sprievod s ozdobnými vetvami

            až k rohom oltára.

 

            28 Ty si môj Boh, vďaky ti vzdávam;

            ty si môj Boh, velebím ťa.

 

            29 Oslavujte Pána, lebo je dobrý,

            lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.