Jer 40-42, Ž 119, 97-120

Jer40

 

XL.     Jeremiáš u Godoliáša. - 1 Slovo, ktoré Pán hovoril k Jeremiášovi, keď ho veliteľ telesnej stráže Nabuzardan prepustil z Rámy. - Keď sa ho ujal, bol spútaný reťazami uprostred všetkých jeruzalemských a júdskych zajatcov, ktorých zajímali do Babylonu. 2 Veliteľ telesnej stráže teda Jeremiáša predviedol a hovoril mu: „Pán, tvoj Boh, vyhlásil nad týmto miestom toto nešťastie. 3 Pán splnil a urobil, ako povedal, lebo ste zhrešili proti Pánovi a nepočúvali ste jeho hlas, preto vás postihla táto vec. 4 A teraz, hľa, dnes ťa oslobodím od reťazí, ktoré máš na rukách. Ak sa ti páči ísť so mnou do Babylonu, poď, budem mať na tebe svoje oči; ak sa ti však nepáči ísť so mnou do Babylonu, ostaň! Pozri, celá krajina je pred tebou, choď, kde uznáš za správne a dobré. 5 Ak nechceš ísť so mnou, vráť sa ku Godoliášovi, synovi Achikama, syna Safanovho, ktorého babylonský kráľ postavil nad júdske mestá, bývaj s ním uprostred ľudu, alebo choď, kdekoľvek sa ti zapáči ísť. Nato mu veliteľ telesnej stráže dal potraviny a dary a prepustil ho. 6 A Jeremiáš šiel k Achikamovmu synovi Godoliášovi do Masfy a býval s ním uprostred ľudu, ponechaného v krajine.

            7 Všetci vojvodcovia oddielov, ktoré sa zdržovali v poli, a ich mužovia sa dopočuli, že babylonský kráľ postavil na čelo krajiny Achikamovho syna Godoliáša a že mu zveril mužov, ženy, deti a chudobných krajiny, ktorých neodviedli do Babylonu. 8 I prišli do Masfy ku Godoliášovi Izmael, syn Nataniáša, Johanan a Jonatán, synovia Kareho, Sareáš, syn Tanehumeta, synovia Ofího z Netofy a Jezoniáš, syn Machtiho, sami aj so svojimi chlapmi. 9 A Godoliáš, syn Achikama, syna Safanovho, sa zaprisahal im a ich chlapom: „Nebojte sa slúžiť Chaldejcom; ostaňte v krajine a slúžte babylonskému kráľovi, a bude vám dobre. 10 Pozrite, ja bývam v Masfe, aby som bol v službách Chaldejcov, ktorí prichádzajú k nám, vy však zoberte víno, ovocie a olej, uložte si to do komôr a ostaňte vo svojich mestách, ktoré obsadíte. 11 Ale aj Júdovci, ktorí boli v Moabsku, medzi Amončanmi, v Edomsku a v rozličných krajinách, počuli, že babylonský kráľ nechal zvyšky z Júdu a že im na čelo postavil Godoliáša, syna Achikama, syna Safanovho. 12 Nato sa vrátili všetci Júdovci zo všetkých krajín, sa boli rozpŕchli, a prišli do júdskej krajiny ku Godoliášovi do Masfy a nazbierali veľmi mnoho vína a ovocia.

            13 Jochanan, syn Kareho, a všetci vojvodcovia oddielov, ktoré sa zdržovali v poli, prišli ku Godoliášovi do Masfy a povedali mu: 14 „Vieš, že Bális, kráľ Amončanov, poslal Nataniášovho syna Izmaela, aby ťa zabil?“ Ale Godoliáš, syn Achikamov, im neveril. 15 Jochanan, syn Kareho, však povedal v Masfe potajomky Godoliášovi: „Pôjdem a zabijem Izmaela, syna Nataniášovho; nik sa o tom nedozvie. Prečo by mal zabiť on teba? To by sa rozpŕchli všetci Júdovci, zhromaždení okolo teba, a zahynuli by zvyšky Júdu.“ 16 Ale Godoliáš, syn Achikamov, povedal Jochananovi, synovi Kareho: „Nerob to! Veď nehovoríš o Izmaelovi pravdu.“

 

 

Jer41

 

XLI.    Izmaelove výčiny. - 1 V siedmom mesiaci však išiel Izmael, syn Nataniáša, syna Elisamovho, z rodu kráľovského, a s ním kráľovskí veľmoži a desať chlapov ku Godoliášovi, synovi Achikama, do Masfy a jedli spoločne v Masfe. 2 Tu sa Nataniášov syn Izmael zdvihol aj desiati chlapi, ktorí boli s ním, a zabili Godoliáša, syna Achikama, syna Safanovho, mečom. Zabili teda toho, ktorého babylonský kráľ postavil na čelo krajiny. 3 A Izmael pobil aj všetkých Júdovcov, ktorí boli s ním - s Godoliášom - v Masfe, i Chaldejcov, bojovníkov, ktorí sa tam nachádzali.

            4 Nasledujúci deň po zabití Godoliáša, keď ešte nik nič nevedel, 5 prišli zo Sichemu, zo Šíla a zo Samárie mužovia - osemdesiat chlapov - s oholenými bradami, roztrhaným rúchom a so zárezmi; mali v rukách dary a tymian a chceli to zaniesť do Pánovho domu. 6 Vtom im vyšiel z Masfy v ústrety Izmael, syn Nataniáša, a ako išiel, plakal. Keď sa s nimi stretol, povedal im: „Poďte ku Godoliášovi, Achikamovmu synovi!“ 7 Keď potom prišli do stredu mesta, Izmael, syn Nataniáša, ich pobil a pohádzal do jamy sám s chlapmi, ktorí boli s ním. 8 Ale našlo sa medzi nimi desať mužov, ktorí povedali Izmaelovi: „Nezabíjaj nás, lebo máme v poli zásoby pšenice, jačmeňa, oleja a medu. Nechal ich teda a nepobil ich spolu s ich bratmi. 9 Cisterna však do ktorej Izmael pohádzal všetky mŕtvoly mužov, čo zabil pre Godoliáša, bola tá, čo dal urobiť kráľ Asa proti izraelskému kráľovi Básovi. Nataniášov syn Izmael ju naplnil mŕtvolami. 10 Potom Izmael zajal všetky zvyšky ľudu, čo boli v Masfe, kráľove dcéry a všetok ľud, ktorý zostal v Masfe, nad ktorým veliteľ telesnej stráže Nabuzardan postavil Godoliáša, syna Achikamovho. Nataniášov syn Izmael ich zajal, potom vyrazil a chcel prejsť k Amončanom.

            11 Keď Jochanan, syn Kareho, a všetci vojvodcovia oddielov, ktoré boli s ním, počuli o všetkých nerestiach, čo popáchal Nataniášov syn Izmael, 12 vzali všetkých chlapov, išli proti Izmaelovi, synovi Nataniášovmu, do boja a našli ho pri veľkých vodách pri Gabaone. 13 A keď všetok ľud, ktorý bol s Izmaelom, zazrel Jochanana, syna Kareho, a všetkých veliteľov oddielov, ktoré boli s ním, zaradoval sa. 14 A všetok ľud, ktorý Izmael zajal z Masfy, vrátil sa späť a šiel k Jochananovi, synovi Kareho. 15 Nataniášov syn Izmael sa však s ôsmimi chlapmi zachránil pred Jochananom a odišiel k Amončanom. 16 Potom Jochanan, syn Kareho, a všetci velitelia oddielov, ktoré boli s ním, zachytil celý zvyšok ľudu, ktorý Izmael, syn Nataniášov, po zabití Achikamovho syna Godoliáša zajal z Masfy: mužov, udatných bojovníkov, ženy, deti a eunuchov, ktorých priviedol späť z Gabaonu, 17 odišli a zdržali sa v hostinci Chamaám pri Betleheme. Chceli ísť do Egypta 18 pre Chaldejcov, lebo sa ich báli, pretože Nataniášov syn Izmael zabil Achikamovho syna Godoliáša, ktorého babylonský kráľ postavil na čelo krajiny.

 

 

Jer42

 

XLII.  Boh zakazuje útek do Egypta. - 1 Tu pristúpili všetci velitelia oddielov, tiež Jochanan, syn Kareho, a Jezoniáš, syn Ozaiášov, a všetok ľud od najväčšieho po najmenších z a povedali prorokovi Jeremiášovi: „Prijmi našu prosbu a modli sa za nás k Pánovi, nášmu Bohu, za celý tento zvyšok, veď nás z množstva ostalo iba máličko, ako nás vidíš na vlastné oči; 3 nech nám Pán, tvoj Boh, označí cestu, ktorou máme ísť, a čo si máme počať.“ 4 Prorok Jeremiáš im odpovedal: „Počujem. Hľa, modlím sa k Pánovi, vášmu Bohu, ako si žiadate, a oznámim vám všetko, čo vám Pán odpovie, nič nezatajím pred vami. 5 Oni však odpovedali Jeremiášovi: „Nech je Pán proti nám pravdivý a verný svedok, ak nebudeme robiť podľa toho, čo nám Pán, tvoj Boh, od teba odkáže. 6 Či v zlom, či v dobrom budeme počúvať hlas Pána, svojho Boha, ku ktorému ťa posielame, aby sa nám dobre viedlo, keď budeme počúvať hlas Pána, svojho Boha.“

            7 Po desiatich dňoch však prehovoril Pán k Jeremiášovi. 8 I zavolal Jochanana, syna Kareho, všetkých veliteľov oddielov, ktoré boli s ním, i všetok ľud od najmenšieho po najväčšieho 9 a povedal im: „Toto hovorí Pán, Boh Izraela, ku ktorému ste ma poslali, aby som mu predniesol vašu prosbu. 10 Ak natrvalo zostanete v tejto krajine, zveľadím vás a nespustoším, zasadím vás a nevytrhám, lebo som oľutoval zlo, čo som vám urobil, 11 Nebojte sa babylonského kráľa, pred ktorým máte strach; nebojte sa ho - hovorí Pán, veď som s vami ja, aby som vás chránil a aby som vás vyslobodil z jeho ruky. 12 Získam vám milosť, takže sa zľutuje nad vami a ponechá vás na vašej pôde. 13 Ale ak poviete: „Nebudeme bývať v tejto krajine“ a nebudete počúvať hlas Pána, svojho Boha; 14 ak poviete: „Nie, ale pôjdeme do egyptskej krajiny, kde nebudeme vidieť vojnu, ani nepočujeme hlas trúby a nebudeme mrieť za chlebom; tam budeme bývať“: 15 nuž potom počujte slovo Pánovo, zvyšky Júdu: Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Ak si ozaj k Egyptu obraciate tváre a chcete tam ísť bývať, 16 tak vás meč, ktorého sa bojíte, zasiahne tam - v egyptskej krajine; a hlad, ktorého sa strachujete; zmocní sa vás tam v Egypte a tam pomriete. 17 A všetci mužovia, ktorí sú odhodlaní ísť do Egypta a bývať tam, pomrú pod mečom, od hladu a na mor. Nik z nich neunikne a nezachráni sa pred hladom, ktorý ja na nich dopustím. 18 Lebo toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Ako sa rozpálil môj hnev a moja prchlivosť na obyvateľov Jeruzalema, tak sa moja prchlivosť rozpáli na vás, ak pôjdete do Egypta; budete na kliatbu, na pustošenie, na zlorečenie a na hanbu a toto miesto viac neuvidíte. 19 Pán hovoril k vám, zvyšky Júdu: Nechoďte do Egypta! A vedzte, že som vám to dnes dosvedčil. 20 Veď zavádzate sami seba! Lebo vy ste ma poslali k Pánovi, nášmu Bohu, vraviac: „Modli sa za nás k Pánovi, nášmu Bohu, a všetko nám oznám tak, ako povie Pán, náš Boh; urobíme to.“ 21 Nuž oznámil som vám to dnes, a nepočúvate hlas Pána, svojho Boha v ničom z toho, pre čo ma k vám poslal. 22 Teraz však, aby ste o tom vedeli, pomriete pod mečom, od hladu a na mor na mieste, kde chcete ísť bývať.“

 

 

 

 

Mem (97-104)

            97 Pane, tvoj zákon veľmi milujem,

            rozjímam o ňom celý deň.

            98 Tvoja náuka robí ma rozumnejším nad mojich nepriateľov,

            ustavične sa jej pridŕžam.

            99 Múdrejší som nad všetkých mojich učiteľov,

            lebo o tvojich prikázaniach rozjímam.

            100 Chápavejší som nad starcov,

            lebo zachovávam tvoje príkazy.

            101 Svojim nohám nedovolím vykročiť na zlé cesty,

            chcem dodržiavať tvoje slová.

            102 Neodkláňam sa od tvojich predpisov,

            lebo ty si mi zákon stanovil,

            103 Aké sladké sú tvoje výroky môjmu podnebiu,

            mojim ústam sú sladšie ako med.

            104 Zmúdrel som z tvojich príkazov,

            preto nenávidím cesty klamstva.

 

 

 

 

Nún (105-112)

            105 Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy

            a pochodeň na mojich chodníkoch.

            106 Prisahal som a trvám na tom,

            že budem zachovávať tvoje spravodlivé výroky.

            107 Pane, vždy a všade ma ponižujú,

            daj mi žiť, ako si prisľúbil.

            108 Pane, láskavo prijmi obetu chvály mojich úst

            a pouč ma o svojich zámeroch.

            109 Môj život je stále v nebezpečenstve,

            ale ja nezabúdam na tvoj zákon.

            110 Hriešnici mi kladú nástrahy,

            ale ja neopúšťam tvoje príkazy.

            111 Tvoja náuka je mojím večným dedičstvom,

            lebo je slasťou môjmu srdcu.

            112 Srdce som si upriamil tak, aby plnilo tvoje príkazy

            navždy a naveky.

 

 

 

 

Samech (113-120)

            113 Nenávidím ľudí dvojtvárnych,

            ale tvoj zákon milujem.

            114 Ty si mi ochrana a záštita,

            na tvoje slovo sa najviac spolieham.

            115 Odstúpte odo mňa, zlomyseľníci,

            ja chcem zachovať príkazy svojho Boha.

            116 Ujmi sa ma podľa svojho prísľubu a budem žiť;

            a nezahanbi ma v mojej nádeji.

            117 Podopri ma a to ma zachráni,

            vždy sa budem tešiť z tvojich ustanovení.

            118 Zavrhuješ všetkých, čo opúšťajú tvoje ustanovenia,

            lebo ich zmýšľanie je klamné.

            119 Ako odpad ničíš všetkých hriešnikov na zemi,

            preto tvoje prikázania milujem.

            120 Telo sa mi chveje od strachu pred tebou,

            lebo sa bojím tvojich rozsudkov.