Jób 10-12, Ž 80

Job10

 

 

 

 

Prečo vlastne trpím?

X. 1      Mne samému sa celkom spríkril život,

            tak do náreku dám sa nad sebou

            a z trpkej duše budem hovoriť.

2           To poviem Bohu: Nože, neodsudzuj ma!

            Mne oznám, prečo so mnou prieš sa ty!

3           Či dobre ti to, že krivdy dopúšťaš sa,

            že dielom rúk svojich pohŕdaš

            a smeješ sa zámerom bezbožných?

4           Či vari ty máš oči telesné,

            jak človek hľadí, ty tak hľadievaš?

5           A tvoje dni sú ako dni človeka,

            i roky tvoje jak dni ľudské sú,

6           že zháňaš sa tak po neprávostiach mojich

            a vyzvedáš sa na moje priestupky,

7           hoc dobre vieš, že ozaj som nevinný

            a z tvojej ruky nik ma nevyrve?

 

 

 

 

Stvoriteľ a stvorenie

8           Tvoje ruky ma urobili a stvárnili

            a naraz ma chceš celkom zahubiť?

9           Len rozpomeň sa, že si ma urobil z hliny,

            a chceš ma zasa na prach obrátiť?

10         Či ako mlieko nepozlieval si ma

            a sťaby syru zhustnúť nedal mi?

11         Hej, kožou, telom ty sám odel si ma

            a votkal si mi kosti, šľachy tiež;

12         dar žitia si mi blahovoľne udelil

            a tvoja starosť dych mi chránila.

13         Hoc v svojom srdci tieto veci skrývaš,

            ja viem, že toto máš pred sebou:

14         Ty ma pozoruješ, či dopustím sa hriechu,

            no nezbavíš ma mojich priestupkov.

15         Keby som páchal bezbožnosť, beda mi,

            lež hlavu vztýčiť nesmiem nevinný.

            Som sýty hanbou, spitý utrpením.

16         Keď pozdvihnem sa, sťa lev naháňaš ma;

            a opäť sa podivne správaš voči mne.

17         Hneď nových svedkov proti mne si privádzaš

            a ešte väčšmi na mňa hneváš sa;

            vždy nové vojská broja proti mne.

 

 

 

 

Zúfalstvo bez nádeje

18         Ba prečo si ma z lona matky vyviedol?

            Čo nezhynul som, zrak než uzrel ma?

19         Jak ten, čo nie je, prečo som sa nestal ja?

            Čo neniesli ma z lona do hrobu?

20         Dni môjho žitia potrvajú kratúčko,

            nuž nechaj ma už, by som pookrial,

21         prv ako pôjdem, skadiaľ sa nik nevracia,

            kde zem je plná tmy a temravy,

22         kde zem je šerá, čo je nad tmy černejšie,

            kde zmätok iba a svit je temravou.“

 

 

G. prvá Sofarova reč 11,1-20

Job11

 

XI. 1    Tu prehovoril Naamčan Sofar a vravel:

 

 

 

 

Ako to Jób hovorí?

2           „Nemá azda táraj dostať odpoveď,

            pravdu má mať veľavravný muž?

3           Umlčia ľudí táraniny tvoje,

            ty pýšiť sa budeš, že pravdu máš?

 

 

 

 

Boh pozná ľudské srdcia

4           „Moja náuka je jasná.“ Vravíš ty.

            „Pred tvojím zrakom som celkom čistý.“

5           Keby len Boh ozaj vravieť začal,

            otvoril si proti tebe pery,

6           dal ti poznať taje svojej múdrosti

            nepochopiteľné na počutie!

            Vedz, to Boh chce počet z tvojej viny!

 

 

 

 

S Bohom sa nemožno súdiť

7           Chceš azda vystihnúť Božiu podstatu,

            obsiahnuť dokonalosť Všemohúceho?

8           Je vyšší nad nebesá. Čo urobíš?

            Hlbší od podsvetia. Čože dozvieš sa?

9           Jeho rozsah väčší je ako zem,

            jeho šírka väčšia ako more.

10         Ak on ide pomimo, či to tají,

            abo rozhlasuje, kto mu zabráni?

11         Veď ľudí podvodných on dobre pozná,

            neprávosti zbadá, všíma si ich.

12         Tak môže prísť prázdny človek k rozumu,

            veď človek sa rodí ako divé osliatko.

 

 

 

 

Boh sa zmiluje nad kajúcnikom

13         Lenže ak ty svoje srdce priame máš,

            ak ty k nemu dvíhaš svoje ruky

14         a ak je neprávosť v tvojej ruke, ty ju odstrániš

            a krivde nedáš sídliť v svojom stánku,

15         potom si pozdvihneš tvár bez poškvrny,

            budeš neochvejný, bez strachu.

16         Potom iste zabudneš na útrapy,

            na vody jak ušlé spomenieš si.

17         Život jasnejší mať budeš nad poludnie,

            ba aj tmy ti budú ako zore.

18         Budeš istý, bo budeš mať nádej,

            budeš pokojne spať chránený.

19         Keď budeš driemať, nik ťa nevyruší;

            mnohí ťa budú láskať po tvári.

20         Oči bezbožných však zhynú túžbou,

            pre nich útočište zaniklo už

            a nádej všetka ich je - vydať dušu.“

 

 

H. Tretia Jóbova odpoveď 12,1 - 14,22

Job12

 

XII. 1   Jób odpovedal:

 

 

 

 

Priatelia nehovoria rozumne

2           „Vy jediní ste teda ozaj ľuďmi

            a všetka múdrosť s vami zahynie.

3           Aj ja mám rozum takisto ako vy

            a nie som od vás nijako podlejší.

            Veď oné veci kto by nevedel?!

4           Mám byť azda svojmu druhovi na posmech?

            Preto vzývam Pána, nech on mi dá odpoveď!

            Je na smiech človek riadny, statočný...

5           Veď „Škode posmech!“ myslí si šťastný

            a „Úder tomu, komu nohy klesajú!“

6           Stánky ničomníkov sú na pokoji,

            čo dráždia Boha, tí sú bezpeční,

            akoby mali Boha v svojej ruke.

 

 

 

 

Božia múdrosť a moc

7           Zveri sa pýtaj, by ťa poučila,

            nebeských vtákov, nech ti povedia,

8           aj zemeplazov, aby poučili teba,

            a morské ryby nech ti oznámia:

9           Veď z týchto všetkých ktože by nevedel,

            že ich urobila ruka Pánova?!

10         V jeho ruke je duša všetkých bytostí

            aj duch každého ľudského tela.

11         Azda ucho nerozlišuje slová,

            ako pokrm ochutnáva podnebie?

12         A nemávajú starší múdrosť

            a vysoký vek nemá rozumnosť?

13         Aj on múdry je a veľmi mocný,

            aj rozvážny je, veľmi rozumný.

14         Ak niečo zrúca, to nik nepostaví,

            koho on zavrie, toho neotvorí nik.

15         Ak zahatá vody, zaraz povyschýnajú,

            keď vypustí ich, kraje rozvrátia.

16         Aj on je mocný a múdry,

            jeho je zvedený i jeho zvodca.

17         On dáva radcom vykračovať boso

            a bláznov robí zo sudcov.

18         Aj kráľom reťaze strháva

            a putá dáva kolo bedier im.

19         On dáva kňazom vykračovať boso

            a veľkomožných k pádu privádza.

20         Rečníkom odoberá výrečnosť

            a starcom zas rozum odníma.

21         Na urodzených vylieva potupu

            a veľkomožným pásy popúšťa.

22         On odhaľuje hlbočiny temnoty

            a temravy zas mení na svetlo.

23         On rozmnožuje, lež aj hubí národy,

            jak šíri kmene, tak aj tiesni ich.

24         On rozum berie zemským kniežatám

            a dáva im blúdiť púšťou bezcestnou.

25         Tak tápu potme, svetla vôbec nemajú

            a tackajú sa ako opití.


Izrael, Božia vinica

Ž80 (79)

 

 

 

            1 Zbormajstrovi. Na nápev „Ľalia je svedectvo“.

 

 

            Asafov žalm.

            2 Pastier Izraela,

            čo ako ovcu vedieš Jozefa, počúvaj!

            Ty, čo tróniš nad cherubmi, zaskvej sa

            3 pred Efraimom, Benjamínom a Manassesom.

            Vzbuď svoju moc

            a príď nás zachrániť.

 

            4 Bože, obnov nás,

            rozjasni svoju tvár a budeme spasení.

 

            5 Pane, Bože zástupov,

            dokedy sa budeš hnevať na modlitby svojho ľudu?

            6 Kŕmil si nás ako chlebom slzami

            a slzami si nás napájal v hojnosti.

            7 Dopustil si, že sa pre nás svária naši susedia

            a naši nepriatelia si z nás robia posmech.

 

            8 Bože zástupov, obnov nás,

            rozjasni svoju tvár a budeme spasení.

 

            9 Z Egypta si preniesol vinicu,

            pohanov si vyhnal a vysadil si ju.

            10 Pôdu si pripravil pre ňu,

            zasadil si jej korene a zaplnila krajinu.

 

            11 Svojou tôňou pokryla úbočia

            a Božie cédre ratolesťami.

            12 Svoje výhonky vystrela až k moru,

            až po rieku Eufrat svoje letorasty.

 

            13 Prečo si zbúral jej ,ohradu

            a oberajú z nej všetci, čo idú okolo?

            14 Diviak lesný ju rozrýva

            a pasie sa na nej poľná zver.

 

            15 Bože zástupov, vráť sa,

            zhliadni z neba, podívaj sa a navštív túto vinicu.

 

            16 A chráň ju, veď ju vysadila tvoja pravica,

            chráň i výhonok, ktorý si si vypestoval.

            17 Tí, čo ju vypálili od koreňa,

            pred hrozbou tvojej tváre zahynú.

            18 Nech je tvoja ruka nad mužom po tvojej pravici,

            nad synom človeka, ktorého si si ty vyvolil.

            19 Už neodstúpime od teba a ty nás

            zachováš pri živote

            a budeme vzývať tvoje meno.

 

            20 Pane, Bože zástupov, obnov nás,

            rozjasni svoju tvár a budeme spasení.