Katechéza generálnej audiencie o blízkej príprave na Vianoce

  Vatikán (22. decembra, RV) – Pápež Benedikt XVI. zameral dnešnú katechézu generálnej audiencie na blízku prípravu na Vianoce. Drahí bratia a sestry! Touto poslednou audienciou pred Vianočnými sviatkami sa s chvením a bázňou približujeme k „miestu“, na ktorom sa pre nás a pre našu spásu všetko začalo. K miestu, kde všetko našlo aj svoje zavŕšenie, kde sa očakávania celého sveta i ľudského srdca stretli s Božou prítomnosťou. Už dnes sa môžeme tešiť zo svetielka, čo z Betlehemskej jaskyne žiari do celého sveta. Adventná príprava, ku ktorej nás pozvala liturgia Cirkvi, nás viedla k tomu, aby sme s úctou prijali veľkú udalosť narodenia nášho Spasiteľa a aby sme plní údivu kontemplovali jeho príchod na svet. 

Radostné očakávanie, tak charakteristické pre čas prípravy na Vianoce, je bezpochyby základným postojom kresťana, ktorý túži naplno prežiť nové stretnutie s Tým, čo prichádza medzi nás: s Ježišom Kristom, Božím Synom, ktorý sa stal človekom. Pokúsme sa prijať a urobiť vlastným tento postoj srdca – podľa vzoru tých, ktorí ako prví prijali Mesiášov príchod: Zachariáš a Alžbeta, pastieri, jednoduchý ľud a predovšetkým Mária a Jozef, ktorí osobne prežili chvenie, ale predovšetkým radosť z tajomstva tohto narodenia. Celý Starý zákon predstavuje jedno veľké prisľúbenie, ktoré sa malo naplniť príchodom mocného Spasiteľa. Vydáva o tom svedectvo najmä kniha proroka Izaiáša: hovorí o zápase dejín i celého stvorenia smerujúcom k vykúpeniu, ktoré dá celému svetu novú silu a nové smerovanie. A tak, popri očakávaniach postáv Svätého písma v panoráme storočí nachádza zmysel aj naše čakanie, ktoré prežívame práve po tieto dni a ktoré nás drží v bdelosti počas celého života. Celé ľudské bytie je oživované týmto hlbokým citom, túžbou po tom, čoho krásu a veľkosť sme doteraz iba tušili srdcom a mysľou: teraz to prichádza a pred našimi očami sa stáva skutočným – na naše povzbudenie. 

„Čoskoro príde Pán a Vládca; bude sa volať Emanuel, čo znamená: Boh je s nami.“ V týchto dňoch často opakujeme tieto slová. V liturgickom čase, ktorý sprítomňuje dané tajomstvo, je už pri dverách Ten, čo prichádza, aby nás zachránil od hriechu a smrti; Ten, ktorý nás po neposlušnosti Adama a Evy berie znovu do svojho náručia – a otvára nám vstup do pravého života. Vysvetľuje to svätý Irenej vo svojom traktáte „Proti herézam“, keď hovorí: „Samotný Syn Boží prišiel „v tele podobnom hriešnemu“ (Rim 8,3) aby odsúdil hriech a aby ho úplne odstránil z ľudského pokolenia. Povolal človeka k tomu, aby mu bol podobný, urobil ho nasledovníkom Boha, priviedol ho na cestu označenú Otcom, aby mohol Boha uvidieť, ba dal mu do daru Otca samotného“ (III, 20, 2-3). 

Tu vidno obľúbené myšlienky svätého Ireneja – že Boh nás prostredníctvom dieťaťa Ježiša znovu povoláva, aby sme sa mu stali podobnými. Vidíme, aký je Boh. A pripomína sa nám, že aj my by sme mu mali byť podobnými. Máme ho napodobňovať. Boh sa daroval, daroval sa do našich rúk. A my ho máme napodobňovať. A potom tiež uvažovanie, že takto môžeme Boha vidieť. Je to jedna z Irenejových centrálnych myšlienok: človek nevidí Boha, nemôže ho vidieť, a preto je v tme, čo sa týka pravdy o sebe samom. Avšak človek, ktorý nemôže vidieť Boha, môže vidieť Ježiša. A tak vidí Boha, tak začína vidieť pravdu, tak začína žiť. 

Spasiteľ teda prichádza, aby vzal moc zlu a všetkému, čo nám bránilo priblížiť sa k Bohu, aby nám vrátil pradávny jas a prvotné otcovstvo. Svojím príchodom nám Boh tiež ukazuje a dáva úlohu: byť podobnými Jemu a snažiť sa o pravý život; snažiť sa vidieť Boha v tvári Krista. Svätý Irenej ďalej hovorí: „Božie Slovo prebývalo medzi ľuďmi a stalo sa ľudským Dieťaťom, aby si človek privykol na vnímanie Boha a aby si Boh privykol prebývať v človeku podľa Otcovej vôle. Práve preto nám Boh dal ako „znak“ našej spásy toho, čo sa narodením z Panny stal Emanuelom.“ (ibidem). Aj tu nachádzame jednu veľmi dôležitú myšlienku svätého Ireneja: musíme sa naučiť, privyknúť vnímať Boha. Boh je často vzdialený nášmu životu, našim myšlienkam, našim skutkom. Prišiel k nám a my si máme na to zvyknúť – byť s ním, byť s Bohom. Irenej sa nebojácne odvažuje povedať, že aj Boh si musí zvyknúť byť s nami a byť v nás. Ak má byť Boh na Vianoce s nami, musíme si naňho „privyknúť“ – tak ako Boh si musí „privyknúť“ na nás, na našu biedu a krehkosť. Pánov príchod preto ani nemôže mať iný zmysel, než naučiť nás vidieť a milovať udalosti, svet a všetko, čo nás obklopuje, očami samotného Boha. Slovo, ktoré sa stalo dieťaťom, nám pomáha chápať Božie konanie, aby sme sa nechali stále viac premieňať jeho dobrotou a jeho nekonečným milosrdenstvom. 

V noci a tme nášho sveta, nechajme sa prekvapiť a ožiariť týmto Božím skutkom, ktorý je tak neočakávaný: Boh sa stáva Dieťaťom. Nechajme sa prekvapiť a ožiariť hviezdou, ktorá zaplavila radosťou celý vesmír. Dieťa Ježiš, ktoré prichádza k nám, nech nás nenájde nepripravených, zaujatých len skrášľovaním vonkajších vecí. Starostlivosť, ktorú venujeme zdobeniu našich ulíc a domov, nech nás privedie k tomu, aby sme aj svojho ducha pripravili na stretnutie s Tým, ktorý nás príde navštíviť, ktorý je pravou krásou a skutočným svetlom. Očistime si teda naše svedomie a život od toho, čo protirečí tomuto príchodu – všetky myšlienky, slová, postoje a skutky – snažme sa konať dobro a napomáhať mieru i spravodlivosti pre každého človeka na tomto svete, aby sme tak kráčali v ústrety Pánovi.

Charakteristickým znakom Vianoc sú jasličky. Aj na Námestí svätého Petra je podľa zvyku už takmer hotový betlehem: je obrátený k Rímu a k celému svetu, predstavujúc krásu tajomstva Boha, ktorý sa stal človekom a postavil si uprostred nás svoj príbytok (por. Jn 1,14). Jasličky sú vyjadrením nášho očakávania, že Boh prichádza, že Ježiš sa blíži, ale sú aj vyjadrením vďaky tomu, ktorý sa rozhodol zdieľať náš ľudský život v chudobe a jednoduchosti. Mám radosť, že je stále živá, ba dokonca rastie tradícia stavania jasličiek doma, v práci, na miestach nášho stretnutia. Takéto úprimné svedectvo kresťanskej viery aj dnes všetkým ľuďom dobrej vôle ponúka sugestívny obraz, ikonu nekonečnej lásky Otca k nám všetkým. Srdcia detí i dospelých nech pred touto ikonou znova prežijú úprimné prekvapenie.

Drahí bratia a sestry, Panna Mária a svätý Jozef nech nám pomáhajú, aby sme Vianočné tajomstvo prežili s obnovenou vďačnosťou k Pánovi. Uprostred uponáhľaného života našich dní, nech nám tento čas daruje trochu pokoja a radosti, a nech nám umožní dotknúť sa (priam rukou) dobroty Boha, ktorý sa stáva človekom, aby nás zachránil a aby nášmu putovaniu dodal novú odvahu a nové svetlo. Toto je moje prianie k šťastným a požehnaným Vianociam: želám to vám všetkým, ktorí ste tu prítomní, vašim rodinám, najmä chorým a trpiacim, ale aj vašim spoločenstvám a všetkým vašim drahým. 

 

zdroj: www.radiovaticana.org