Kaz 4-6, Ž 91

Kaz4

 

 

 

 

Poriadok sveta a ľudský život: nenarodiť sa je lepšie ako žiť

 

 

 

IV. 1    (Keď) som sa obrátil, videl som všemožné utláčania,

            ktoré sa dejú pod slnkom.

 

            A hľa, všade (znel) nárek utláčaných,

            ktorí nemajú nikoho, kto by ich tešil.

 

            Z ruky ich utláčateľov (vychádzala) presila,

            (utláčaní) nemali nikoho, kto by ich mohol potešiť.

 

2           Za blaženejších som pokladal mŕtvych, čo už pomreli -

            než živých, ktorí ešte zostávajú nažive.

 

3           Ale za šťastnejšieho - ako ich obidvoch - mal som toho,

            kto doteraz ani nebol na svete:

            kto (totiž) nevidel dielo zloby,

            aké sa deje pod slnkom.

 

4           Všimol som si, ako všetka námaha

            a všetok zdar podnikania

            slúži iba na žiarlivosť

            jedného proti druhému.

 

            A tak aj tu je márnosť a honba za vetrom.

 

5           Pochabý si skladá ruky krížom

            a chce zožierať svoje vlastné telo.

 

6           „Lepšia je plná dlaň odpočinku

            ako plné päste námahy a honba za vetrom.“

 

 

 

 

Len pre seba chcieť pracovať je nemúdra vec

7           Keď som sa obrátil (iným smerom),

            aj tam som videl márnosť pod slnkom.

 

8           Tu žije niekto sám

            kto nemá pri sebe nikoho:

            ani syna, ani brata.

            A predsa si nevie stanoviť hranice námahe,

            ani sa mu oči nevedia nasýtiť majetkom.

 

            „Pre kohože sa namáham (takto),

            že svojej duši odopieram každý pôžitok?“

 

            Aj to je márnosť a biedne umáranie.

 

9           Dvaja sú na tom lepšie ako sám človek:

            za svoju námahu môžu dostať väčšiu odmenu,

 

10         a keď padnú, jeden zdvihne druhého.

            Beda však samému, keď padne!

            Nemá pri sebe druha, čo by ho zodvihol.

 

11         Aj sa (lepšie) zahrejú, ak dvaja ležia spolu,

            ale sám - akože sa môže zahriať sám?

 

12         Veď dvaja vedia premôcť samého,

            dvaja sa (skôr) postavia na odpor.

 

            Trojmo usúkaný povrazec

            sa nepretrhne tak chytro.

 

 

 

 

Láska ľudí je vrtkavá

13         Lepšie je na tom chudobný,

            ale pritom múdry mladík,

            ako starší a nemúdry kráľ,

            ktorý sa už nedá nikomu poučiť.

14         Lebo keby tamten prichádzal aj z väzenia

            ujať sa svojho kráľovstva

            tento by bol aj pri kráľovskej (hodnosti) taký,

            ako kto sa v chudobe narodil.

 

15         Všímal som si všetkých žijúcich,

            čo kráčajú pod slnkom,

            ale už s iným mladíkom

            čo nastúpil namiesto tamtoho.

 

16         Nebolo konca všetkému ľudu

            všetkým, ktorým stál na čele,

            ale už pokolenie, čo príde po ňom,

            nebude sa z neho radovať.

 

            Aj to je márnosť a honba za vetrom.

 

 

 

 

Ako treba uctiť Boha

17         Daj si pozor na svoje kroky,

            keď ideš do domu Božieho.

            Pristúp čím bližšie, aby si počul -

            veď to je (cennejšia) obeta

            ako dar pochabých,

            lebo takí ani nevedia,

            že si počínajú zle.

 

 

Kaz5

 

V5. 1    Nehovor ústami bez uváženia!

            Ani myseľ nech sa ti neprenáhli

            predniesť slovo pred Bohom!

 

            Lebo Boh je (vysoko) na nebi

            a ty si zasa na zemi.

            Preto nech nie je tvojich slov veľa.

 

2           Lebo (ako) spánok prichádza po mnohej námahe,

            tak má hlas pochabého zas mnoho rečí.

 

3           Ak sľubuješ Bohu sľub,

            nemeškaj s jeho vyplnením,

            lebo nemôže mať záľubu v pochabých;

            čokoľvek si teda sľúbil, to aj splň!

 

4           Lepšie sľub (vôbec) nerobiť,

            ako keby si sľúbil, a (sľub) nesplnil.

 

5           Nedovoľ svojim ústam, aby ti priviedli telo do hriechu,

            ani nehovor pred (Božím) poslom,

            že sa to a to stalo nevedomky.

 

            Prečo by sa mal Boh rozhnevať pre tvoje slovo?

            Navnivoč privedie dielo tvojich rúk!

 

6           Lebo kde je veľa snov,

            tam je aj mnoho márnivých slov -

            ty však maj bázeň pred Bohom!

 

 

 

 

Utláčanie a bezprávie

7           Ak vídíš, že chudobný trpí útlak

            a ozbíjanie (vládne) namiesto práva

            a spravodlivosti v meste -

            nečuduj sa nijako takej veci!

 

            Lebo vyšší dohliada na vysokopostaveného

            a zasa nad nimi sú ustanovení vyšší (páni).

 

8           A z toho všetkého má krajina túto výhodu:

            na službu na istom území ustanovia si kráľa.

 

 

 

 

Ani bohatstvo nezaisťuje nikomu blaženosť

9           Kto miluje peniaze, nikdy nemá peňazí dostatok.

            Kto má rád nahromadený (majetok), nemá (dosť) zisku.

 

            (Ale) aj to je márnosť.

 

10         Ako sa (totiž) množí majetok,

            tak sa množia aj tí, čo z neho jedia.

            Akýže osoh má z neho jeho majiteľ?

            Iba toľko, že jeho oči hľadia naň.

 

11         Kto pracuje, má sladký spánok,

            či sa naje menej a či viac.

            Nasýtenosť však nedopraje boháčovi spať.

 

12         Je tu (aj iná) zlá choroba,

            ktorú som videl pod slnkom.

 

            (Je to) bohatstvo, ktoré sa majiteľovi

            zachová na jeho nešťastie.

 

13         Bohatstvo môže zahynúť,

            (ak s ním) narábajú zle;

            a ak sa mu narodí syn,

            nemá vo svojich rukách ničoho.

 

14         Ako nahý vyšiel zo života svojej matky,

            tak musí aj odísť, aký prišiel;

            neodnesie si nič zo svojej námahy,

            (ani toľko), čo by v hrsti uniesol.

 

15         Aj toto je zlá choroba:

            celkom tak, ako prišiel, musí odísť;

            a čo za osoh má taký,

            kto sa namáhavo hnal za vetrom?

16         Po všetky svoje dni vo tme jedával,

            v premnohej mrzutosti, chorobe a podráždenosti.

 

17         Ale hľa, čo som uznal za dobré

            a čo je (v živote ozaj) pekné:

 

            Ak si môže človek zajedať a popíjať

            a dopriať si blaženosti

            za všetku svoju námahu,

            ktorou sa trápil pod slnkom

            podľa počtu dní svojho života,

            ktorý mu udelil Boh

            lebo je to jeho podiel.

 

18         Aj to, ak niekomu z ľudí Boh udelil

            bohatstva, majetku (prehojne),

            a doprial mu možnosť užívať z neho

            a prevziať si tento svoj podiel,

            aby sa mohol radovať za všetky námahy;

            to je zaiste Boží dar - takáto (vec).

 

19         Človek totiž nemyslí príliš

            na dni svojho života,

            lebo Boh radosťou zamestnáva jeho srdce.

 

 

Kaz6

 

 

 

 

Ďalšie dôsledky bohatstva

VI. 1    Je tu (ešte iné) zlo,

            ktoré som videl pod slnkom

            a ktoré ťažko (dolieha) na človeka.

 

2           Je to človek, ktorému Boh dal

            bohatstvo, majetok a slávu,

            takže jeho duša nemá v ničom nedostatku,

            nech by si zažiadal čokoľvek,

 

            ale Boh mu už nedopraje možnosť,

            aby z toho mohol aj požívať,

            a niekto cudzí to požije.

 

            Hľa, toto je márnosť,

            toto je ozaj zlostná choroba!

 

3           Keby niekto splodil aj sto synov

            a sám by sa tiež dožil mnoho rokov,

            - dni jeho rokov by boli početné -

 

            duša by sa mu však nenasýtila bohatstvom,

            ba ani pohrebu by sa mu nedostalo:

 

            tak si (o ňom) myslím,

            že je na tom lepšie nedochôdča ako on.

 

4           Lebo ono (síce) v márnosti prišlo (na svet)

            a zasa za tmy odchádza preč:

            jeho meno zakrýva temno.

 

5           Ani slnko neuzrelo, ani ho nepoznalo,

            ono však má (viac) pokoja ako tamten.

 

6           Keby bol žil tisíc rokov alebo aj dvetisíc,

            ale keby nebol nič dobré zažil ...,

            či nepôjde všetko na jedno a to isté miesto?

 

 

 

 

Túžby človeka sú márne

7           Všetka námaha človeka slúži jeho ústam -

            ale tým sa jeho duša nemôže ukojiť.

 

8           Akúže výhodu má múdry oproti pochabému?

            A čo bedár, ktorý vie kráčať pred živými?

 

9           Lepšie je očami hľadieť (na dobro),

            ako by sa duša mala (túžbou) pominúť.

            Aj to je (len) márnosť a honba za vetrom.

 

 

Životná múdrosť

 

 

 

 

Všetko je vopred stanovené

10         Čo je to, čoho meno už dávno odznelo?

            Je známe, že nik sa nemôže pustiť do súdu

            s niekým silnejším od seba.

 

11         Veď je veľmi mnoho rečí,

            ktoré len zväčšujú márnosť -

            čo to môže osožiť človekovi?

 

12         Lebo kto vie,

            čo je v živote dobré pre človeka.

            Je to azda (väčší) počet dní jeho márneho života,

            ktoré prežíva tieňu podobne?

 

            Ktože vie oznámiť človekovi,

            čo nastane po ňom pod slnkom?


Pod ochranou Najvyššieho

Ž91 (90)

 

            1 Kto pod ochranou Najvyššieho prebýva

            a v tôni Všemohúceho sa zdržiava,

            2 povie Pánovi: „Ty si moje útočište

            a pevnosť moja; v tebe mám dôveru, Bože môj.“

 

            3 Veď on sám ťa vyslobodí z osídel lovcov

            a zo zhubného moru.

            4 Svojimi krídlami ťa zacloní

            a uchýliš sa pod jeho perute.

            Jeho pravda je štítom a pancierom,

            5 nebudeš sa báť nočnej hrôzy,

            ani šípu letiaceho vo dne,

            6 ani moru, čo sa tmou zakráda,

            ani nákazy, čo pustoší na poludnie.

 

            7 I keď po tvojom boku padnú tisíce

            a desaťtisíce po tvojej pravici,

            teba nezasiahne.

            8 Budeš sa môcť dívať vlastnými očami

            a uvidíš, ako sa odpláca hriešnikom.

            9 Lebo tvojím útočišťom je Pán,

            za ochrancu si si zvolil Najvyššieho.

            10 Nestihne ťa nijaké nešťastie

            a k tvojmu stanu sa nepriblíži pohroma,

            11 lebo svojim anjelom dá príkaz o tebe,

            aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách.

            12 Na rukách ťa budú nosiť,

            aby si si neuderil nohu o kameň.

            13 Budeš si kráčať po vretenici a po zmiji,

            leva i draka rozšliapeš.

 

            14 Pretože sa ku mne pritúlil, vyslobodím ho,

            ujmem sa ho, lebo pozná moje meno.

            15 Keď ku mne zavolá, ja ho vyslyším

            a budem pri ňom v súžení,

            zachránim ho i oslávim.

            16 Obdarím ho dlhým životom

            a ukážem mu svoju spásu.