Múd 10-12

 

 

III. Múdrosť v dejinách hl. 10 - 19

Múdrosť chráni dobrých, tresce zlých 10,1 - 12,27

Múd10

 

 

 

 

Pôsobenie múdrosti v dobe patriarchov

X. 1      Ona prvostvoreného otca sveta chránila,

            kým bol ešte stvorený len sám,

            vytrhla ho z jeho poklesku;

2           dala mu tiež silu vládnuť nad všetkým.

3           Nespravodlivý však v svojom hneve od nej odpadol;

            zhynul zášťou bratovražednou.

4           Keď preň prišla na zem potopa,

            zas to bola múdrosť, ktorá prinášala záchranu,

            keďže na slabučkom dreve spravodlivého previedla.

5           Keď sa pre všeobecnú zločinnosť porozdeľovali národy,

            ona našla spravodlivého, uchovala ho bez úhony pred Bohom

            a zachovala ho silným napriek jeho útrpnosti so synom.

6           Pri záhube bezbožníkov ona zachránila spravodlivého,

            keď on utekal pred ohňom, čo padal na Päťmestie.

7           Po nich, na svedectvo zločinu,

            púšť dosiaľ ostala, z ktorej sa vše dymí,

            stromy, čo v nevhodný čas nesú ovocie,

            a pomník neveriacej duše, vyčnievavý soľný stĺp.

8           Keďže obchádzali múdrosť,

            nielenže si škodili tým, že nepoznali, čo je šľachetné,

            lež aj živým zanechali pomník svojej pochabosti,

            aby to, čo popáchali, neostalo ukryté.

9           Múdrosť naopak zachránila od lopôt tých, ktorí jej slúžili.

10         Ona spravodlivého vodila po rovných cestách,

            keď pred bratovým hnevom utekal,

            dala mu zrieť Božie kráľovstvo,

            udelila mu znalosť svätých vecí,

            cez námahy ho priviedla k zámožnosti,

            rozmnožila plody jeho roboty.

11         Bývala mu na pomoci proti hrabivosti utláčateľov

            a dopomohla mu k bohatstvu.

12         Ochraňovala ho od nepriateľov,

            pred prenasledovateľmi mu poskytovala bezpečnosť,

            v ťažkom boji mu dopomáhala k víťazstvu,

            aby poznal, že bohabojnosť je mocnejšia ako všetko (ostatné).

13         Ona predaného spravodlivca neopustila,

            ale ochraňovala ho pred hriechom.

14         Zostúpila s ním do žalára,

            neopustila ho v okovách,

            kým mu nepriniesla žezlo kráľovské

            a moc nad jeho utláčateľmi.

            Usvedčila zo lží jeho ohováračov,

            a udelila mu večnú slávu.

 

 

 

 

Izraeliti pod vedením Mojžiša

15         Ona vymanila od národa utláčateľov

            ľud svätý a rod bezúhonný.

16         Vošla do duše Božieho sluhu,

            takže zázrakmi a znameniami hrozným kráľom odolal.

17         Svätým za ich práce dala mzdu

            a viedla ich cestou zázračnou.

18         Vo dne bola pre nich prístreším,

            v noci svetlom hviezd.

19         Previedla ich morom Červeným,

            odprevadila ich cez náramnú vodu.

            Ich nepriateľov však potopila vo vlnách

            a zas ich vyvrhla z morských priehlbín.

20         A tak spravodliví olúpili bezbožných.

            Tvoje sväté meno, Pane, ospevovali,

            velebili svorne tvoju ruku víťaznú.

21         Lebo múdrosť otvorila ústa nemých,

            výrečnými urobila jazyky nemluvniat.

 

 

Múd11

 

XI. 1    Ich podujatia završovala úspechom

            pod vedením svätého proroka.

2           Prešli púšťou neobývanou,

            na neschodných miestach stavali si stany.

3           Nepriateľom vzdorovali, odporcov odrážali.

4           Keď ich trápil smäd, nuž vzývali teba

            a dostali vodu zo strmého skaliska,

            uhasenie smädu zo žulového kameňa.

 

 

 

 

Smäd Egypťanov a Izraelitov

5           Čím boli ich nepriatelia trestaní,

(6)         toho sa im dostalo sťa dobrodenia v potrebe.

6(7)        Miesto rieky ustavične tečúcej,

            zamútenej krvou nečistou

7(8)        ako trest za rozkaz vraždiť deti,

            dal si im hojnosť vody nečakane

8(9)        a predošlým smädom si im ukázal,

            ako prísne si potrestal ich nepriateľov.

9(10)       Keď ich skúšal, hoc len milosrdne boli trestaní,

            poznali, aké veľké muky bolo treba pretrpieť pohanom,

            v hneve trestaným.

10(11)     Ich si skúšal ako otec napomínaním,

            tamtých si však odsúdil a trestal ako prísny kráľ.

11(12)     Ďaleko či blízko, rovnako boli trápení,

            stihol ich totiž dvojaký zármutok

            a ston, keď sa rozpamätali na minulosť

13(14)     Lebo keď počuli, že ich trestmi

            sa tamtým pomáha, pocítili Pána.

14(15)     Lebo toho, koho vyhodili kedysi a zamietli s posmechom,

            museli obdivovať, keď bol udalostiam koniec,

            keďže celkom ináč trpeli smäd ako spravodliví.

 

 

 

 

Rana zvierat

15(16)     Za ich nezmyselné, bohaprázdne rozumy,

            ktorými sa dali zviesť, že uctievali nemé plazy a hmyz ničomný,

            poslal si na nich za trest množstvo nemých zvieratiek,

16(17)     aby poznali, že čím kto hreší, tým aj potrestaný býva.

17(18)     Veď nebolo nemožné tvojej všemohúcej ruke,

            čo vytvorila svet z beztvárnej hmoty,

            poslať na nich množstvo medveďov a levov ukrutných,

18(19)       či novostvorenú zver, ľútu, neznámu,

            ktorá vydychuje paru ohňom sršiacu,

            alebo vypúšťa dym smradľavý,

            alebo vystreľuje z očí iskry desivé,

19(20)     takže nielen útok jej ich mohol zničiť,

            ale i jej hrozný pohľad ich mohol usmrtiť.

20(21)     Ba aj okrem toho - jedinému dychu mohli podľahnúť

            pomstou tvojou stíhaní,

            dychom tvojej moci odviati.

            Lenže ty si mierou, počtom, váhou usporiadal všetko.

 

 

 

 

Boh tresce mierne

21(22)     Lebo ty vždy môžeš uplatňovať svoju veľkú moc.

            Ktože môže odolávať sile tvojho ramena?

22(23)       Lebo celý svet pred tebou je sťa prášok na vážke

            a sťa kvapka rosy, ktorá pred svitaním na zem dopadá.

23(24)     Ty sa zmilúvaš nad všetkými, pretože si všemocný,

            zhovievavý bývaš s hriechmi ľudí, aby sa kajali.

24(25)     Lebo všetko, čo je, miluješ

            a nič nemáš v nenávisti z toho, čo si urobil;

            lebo keby si bol nenávidel niečo, nebol by si to utvoril.

25(26)     Akože by mohlo obstáť niečo, keby si to nechcel ty?

            Ako by sa bolo zachovalo niečo, keby si to nebol ty k jestvote povolal?

26(27)     Lež ty šetríš všetko, lebo je to tvoje, Pane, priateľ života,

 

 

Múd12

 

XII. 1   veď tvoj neporušiteľný duch je vo všetkom.

2           Preto mierne karháš tých, čo poblúdia,

            napomínaš ich tým, keď im pripomínaš to, čím zhrešili,

            aby zanechali hriech a verili v teba, Pane.

 

 

 

 

Záhuba Kanaánčanov

3           Lebo si nenávidel tých, čo dávno obývali tvoju svätú zem,

4           pretože sa dopúšťali ohavného čarodejníctva,

            bezbožného modlárstva,

5           taktiež boli nemilosrdnými vrahmi dietok,

            črevožrútmi na obetnorn hodokvase, (kde sa jedlo) ľudské mäso a krv,

            pretože sa dali zasväcovať uprostred šialencov,

6           tiež preto, že boli rodičmi, čo vlastnoručne zabíjali bezmocné deti,

            a rukou našich otcov chcel si ich vyhubiť,

7           aby v Božích dietkach mala osadníkov, akých zasluhuje

            krajina, ktorá ti je zo všetkých najdrahšia.

8           Lež aj ich si šetril, že to boli ľudia,

            nuž poslal si osy sťaby svojho vojska predchodcov,

            aby ich postupne ničili.

9           Hoci si mohol modlárov podrobiť spravodlivým v boji

            alebo hroznou zverou, či prísnym slovom naraz znivočiť,

10         trestal si ich však postupne a dal si im čas na pokánie,

            hoc si vedel, že ich pôvod je zlý

            a ich zloba vrodená,

            že ich zmýšľanie sa nikdy nezmení,

11         od počiatku boli totiž zlorečeným semenom.

 

 

 

 

Božia dobrota nie je slabosť

            Ani nie z obavy pred niekým

            nechal si bez trestu to, čo spáchali.

12         A kto ti smie povedať: ,,Čo si to urobil?“,

            alebo kto sa môže tvojmu súdu sprotiviť?

            Kto ťa bude obviňovať, že si zničil národy, ktoré si ty stvoril?

            Alebo kto proti tebe vystúpi a bude obhajovať ľudí nespravodlivých?

13         Lebo okrem teba nieto Boha, ktorý by sa staral o všetko,

            žeby si prv dokazovať musel, že si nespravodlivo nesúdil.

14         Ani kráľ a ani uchvatiteľ moci nemôže ti vyčítať

            pre tých, ktorých si potrestal.

15         Pretože však ty si spravodlivý, spravodlivo všetko usporadúvaš;

            odsúdiť však toho, kto trest nezasluhuje,

            ty pokladáš za vec s tvojou mocou nezrovnateľnú.

16         Tvoja moc je totiž základ spravodlivosti;

            a že vládneš nad všetkými, pôsobí, že si voči všetkým plný ohľadu.

17         Lebo ty len vtedy ukazuješ svoju silu,

            keď ľudia neveria v dokonalosť tvojej moci,

            a tých, čo ju poznajú, tresceš za odbojnosť.

18         Ty však, hoci si mocný panovník, súdiš láskavo

            a spravuješ nás s veľkou zhovievavosťou,

            lebo kedy len chceš, máš moc poruke.

19         Takým počínaním si poučil svoj ľud,

            že ten, kto je spravodlivý, má byť ľudomilný.

            Svojim synom dal si nádej radostnú,

            že im dávaš príležitosť na pokánie, keď zhrešia.

20         Lebo ak si nepriateľov svojich detí,

            ktorí boli hodni smrti,

            s toľkým ohľadom, ba s prosbou trestával,

            že si im dal čas i príležitosť odvrátiť sa od zlého,

21         S koľkou zhovievavosťou si potom súdil svojich synov,

            ktorých otcom si dal pod prísahou zmluvy plné krásnych prísľubov!

22         Kým nás teda karháš, šľaháš našich nepriateľov desaťtisíc ráz,

            by sme mali na pamäti tvoju dobrotivosť, keď my súdime,

            a keď zasa budeme my trestaní, aby sme tiež zľutovanie čakali.

23         Preto si nespravodlivých, tých, čo prežili svoj život pochabo,

            trestával ich vlastnými ohavnosťami.

24         Veď až priďaleko zablúdili na chodníkoch omylu:

            Pokladali za bohov,

            čo medzi zvieratami je najodpornejšie a najopovrhovanejšie

            a sťa nerozumné deti dávali sa zavádzať.

25         Preto si tiež na nich, ako na deti, čo rozum nemajú,

            poslal smiešny trest.

26         Tí však, ktorí takým smiešnym trestom nedajú sa napraviť,

            tí musia okúsiť súd hoden Boha.

27         Lebo keď sa na nich, na domnelých bohov,

            skrze ktorých boli trestaní,

            sami vo svojom utrpení zlostili,

            videli, že pravý Boh je ten,

            ktorého prv poznať odopierali.

            Preto ich stihol tiež najkrajnejší trest.