Múd 4-6

Múd4

 

 

 

 

Bezdetnosť spravodlivca a mnohodetnosť hriešnika

IV. 1    Lepšia (je) bezdetnosť s čnosťou,

            nesmrteľnosť je v jej spomienke;

            lebo ju uznáva Boh i ľudia.

2           Ak prítomná je napodobňujú ju,

            ak je naďaleko, tak mrú túžbou po nej.

            Vo večnosti vykračuje, vencom zdobená, jak víťaz,

            lebo v zápolení čistých bojov vyhrala.

3           Veľký kŕdeľ detí nie je necudníkom na osoh,

            z výhonkov, čo nie sú pravé, nepúšťajú koreň hlboko,

            nechytajú sa pevnej postate.

4           Ak aj načas vyháňajú do ratolestí,

            to, čo nie je pevné, vykyvoce vietor,

            prudkosť víchrov to vyvalí z koreňa.

5           Slabé vetvy budú olámané,

            ich plod bez úžitku, nezrelý na jedlo,

            a vôbec na nič sa nehodí.

6           Lebo deti, narodené zo snov protizákonných,

            pri svojom súde dosvedčujú planosť svojich rodičov.

 

 

 

 

Včasná smrť - dlhý život

7           Spravodlivý, i keď mrie predčasne, bude na pokoji.

8           Veď nie dlhé roky robia starobu hodnou cti,

            ani sa ona nemeria počtom liet.

9           Šediny sú človekovi múdrosťou,

            starým vekom život nepoškvrnený.

10         Pretože sa ľúbil Bohu, stal sa jeho miláčikom,

            pretože žil medzi hriešnikmi, bol prenesený.

11         Bol vzatý, aby zloba nezmenila jeho zmýšľanie,

            alebo klam aby jeho dušu nezviedol.

12         Lebo šaľba hriechu zacláňa to, čo je šľachetné,

            závrat zo zlej túžby myseľ nevinnú.

13         Hoc bol skoro dokonalý, prežil časy dlhé.

14         Ľúbila sa jeho duša Bohu,

            preto sa ponáhľal sprostred hriechu preč.

            Ľudia to videli, lenže nechápali,

            ani si to k srdcu nepripúšťali,

15         že on svojich vyvolených obdarúva milosťou a milosrdenstvom

            a že navštevuje svojich nábožných.

16         Mŕtvy spravodlivec odsudzuje živých hriešnikov,

            mladosť skoro dokonalá mnohoročnú starobu hriešnika.

17         Vidia síce koniec múdreho,

            a predsa nechápu, čo s ním Boh zamýšľal,

            ani prečo ho Pán do bezpečia postavil.

18         Vidia, ale súdia opovržlivo,

            lenže im sa bude Pán posmievať.

19         Potom budú mŕtvolami bez úcty,

            na posmech medzi umrlcami večnými,

            lebo ich strmhlav pozráža, že ani nehlesnú,

            vykýve ich z pevnej postate

            a až do posledného ich strašne odsúdi.

            Budú trpieť muky

            a vyhasne aj ich pamiatka.

20         S bázňou prídu vtedy, keď budú sa vypočítavať ich hriechy,

            a ich neprávosti ich usvedčia z očí do očí.

 

Múd5

 

 

 

 

Súd. Dôvera dobrých, nárek hriešnikov

V5. 1    Vtedy sa spravodlivý postaví s veľkou dôverou

            pred tvárou tých, čo ho sužovali (kedysi)

            a čo znevažovali jeho námahy.

2           Keď to uzrú, zmocní sa ich strašná hrôza,

            zmeravejú z nečakanej spásy.

3           Navzájom si budú vravieť s ľútosťou,

            zo skľúčenej duše horekovať budú:

            „To tento bol, ktorého sme vysmievali kedysi,

            zasypávali ho posmechom, my blázni!

4           Nazdávali sme sa, že jeho život je šialenstvom

            a že jeho koniec je potupný.

5           A hľa, veď ho medzi Božích synov pripočítali

            a má údel medzi svätými!

6           A tak teda my sme zišli z cesty pravdy

            nám nesvietilo svetlo spravodlivosti -

            a nám slnko nevychádzalo.

7           Pechorili sme sa na chodníkoch neresti a záhuby,

            poprechádzali sme púšte neschodné,

            ale cestu Pána sme nepoznali.

8           Čo nám pomohla namyslenosť?

            Čo nám osožilo imanie s vystatovaním?

9           Toto pominulo všetko ako tieň,

            tak ako letmá zvesť.

10         Ako loď, čo brázdi rozvlnené more,

            keď prešla, stopy po nej nenájdeš

            ani znaku na vlnách po jej kormidle,

11         alebo ako keď vtáča vzduchom preletí,

            nemožno nájsť nijaký znak, kade letelo:

            iba šumom krídel udiera ľahký vzduch

            a rozráža ho silou pískania,

            máva krídlami a razí si cestu pred sebou,

            ale potom niet znaku po jeho prelete;

12         alebo ako keď sa šíp vystrelí do cieľa,

            preťatý vzduch sa hneď zleje dovedna

            takže jeho dráhu nepoznať;

13         Tak sme aj my - (sotva) narodení - zomreli;

            nemohli sme ani náznak čnosti ukázať,

            lež vo svojej zlobe boli sme schvátení.“

14(15)     Áno, nádej hriešnika je ako pleva, ktorú vietor odnáša,

            ako tenká pena, rozohnaná víchricou,

            sťa dym, ktorý vietor odveje,

            mizne ako rozpomienka na hosťa jednodenného.

 

 

 

 

Odmena a trest

15(16)     Spravodliví žijú naveky.

            V Pánovi je ich odmena

            a starosť o nich má Najvyšší.

16(17)     Preto prijmú skvostné kráľovstvo,

            z Pánovej ruky krásnu korunu,

            lebo svojou pravicou ich bude kryť,

            svojím ramenom ich bude chrániť.

17(18)     Za výzbroj si vezme svoju horlivosť,

            tvorstvo použije za zbraň na potrestanie nepriateľov.

18(19)     Oblečie si ako pancier spravodlivosť,

            ako šišak si nasadí pravdivý, súd,

19(20)     svätosť vezme za nepremožiteľný štít,

20(21)     za britký meč naostrí si hnev:

            Celý svet s ním pôjde proti bláznom do boja.

21(22)     Blesky dobre cielené biť budú,

            páliť budú z mrakov k cieľu ako z kuše dobre napätej,

22(23)     z praku budú fŕkať krúpy plné jedovatosti,

            rozzúri sa morská voda proti nim,

            rozbesnené rieky ich zaplavia.

23(24)     Postaví sa proti nim dych Všemohúceho,

            rozpráši ich ako víchrica.

            Tak hriech obráti v púšť celý svet.

            Takto zločin povyvracia panovnícke tróny.

 

 

 

 

II. Oslava múdrosti hl. 6 - 9

Výzva ku kráľom 6,1-21

Múd6

 

 

 

 

Na nemúdrych kráľov čaká súd

VI. 1(2) Čujte teda, králi, a vezmite si k srdcu,

            učte sa, panovníci končín zemských,

2(3)        počúvajte pozorne vy, čo spravujete ľud,

            čo ste pyšní na zástupy národov!

3(4)        Veď Pán vám dal moc

            a vládu Najvyšší.

            On je ten, čo bude skúmať vaše skutky

            a prezerať vaše úmysly.

4(5)        Lebo hoc ste služobníci jeho Kráľovstva,

            nevládli ste správne,

            nezachovávali zákon,

            ani nekráčali podľa Božej vôle.

5(6)        Príde na vás každú chvíľu a hrozne,

            lebo bude proti vládcom prísny súd.

6(7)        Veď drobný človek si zasluhuje odpustenie z poľutovania,

            ale mocní budú mocne trestaní.

7(8)        Lebo Vládca všetkých nebojí sa nijakej osoby,

            ani velikáša nijakého sa nezľakne;

            veď on stvoril malého i veľkého,

            rovnako sa stará o všetkých.

8(9)        Na mocných však čaká tvrdý súd.

9(10)       K vám sa teda, panovníci, nesú moje reči,

            aby ste sa naučili múdrosti a neklesli.

10(11)     Lebo tí, čo sväté zachovajú sväto, budú svätými,

            a tí, čo sú poučení o tom, nájdu ospravedlnenie.

11(12)     Buďte teda žiadostiví mojich slov,

            túžte (po nich), poučujte sa!

 

 

 

 

Múdrosť ľahko možno získať

12(13)     Skvúca je a nevädnúca múdrosť

            ľahko ju uzrú tí, čo ju milujú,

            nájdu ju tí, čo ju hľadajú.

13(14)     Predbieha a dáva sa poznať tým, čo po nej dychtia.

14(15)     Tomu, kto zrána hľadá ju, netreba sa namáhať,

            bo nájde ju sedieť pri svojich dverách.

15(16)     V myšlienkach sa zapodievať ňou je vrchol rozumnosti,

            kto však pre ňu bdie, je skoro bez starostí.

16(17)     Lebo ona sama obchádza a hľadá tých, čo sú jej hodni,

            blahosklonne im kráča v ústrety na cestách,

            pri každej myšlienke sa s nimi stretáva.

17(18)     Jej začiatok je túžba úprimná dať sa poučiť,

18(19      snaha o poučenie je zasa láska (k nej),

            láska (k nej) značí však zachovávanie jej zákonov,

            zachovávanie jej zákonov je potom zaistenie nesmrteľnosti

19(20)     a nesmrteľnosť vedie do blízkosti Boha.

20(21)     Takto teda túžba po múdrosti vedie nahor, k vladárstvu.

21(22)     Preto ak sa trónom tešíte a berlám, panovníci národov,

            ctite múdrosť, by ste panovali naveky.

 

 

Šalamún ako učiteľ múdrosti 6,22 - 9,18

 

 

 

 

Kráľ chce opísať múdrosť

22(23)     Čo je teda múdrosť a ako vznikla, rozpoviem,

            neukryjem pred vami jej tajomstvá,

            ale stopovať ju budem od začiatku stvorenia,

            otvorene vyrozprávam, čo sa o nej vie,

            neobídem pravdu.

23(24)     Nechcem kráčať s nivočiacou závisťou,

            lebo ona nie je spoločníkom múdrosti.

24(25)     Množstvo mudrcov je šťastím pre svet,

            múdry kráľ je požehnaním pre národ.

25(26)     Dajteže sa preto rečou mojou poučiť!

            Bude vám to na osoh!