Múzeum L. Mattysovszkého získalo pevné miesto v architektonickom svete

expozícia

Začiatkom augusta sme na našom portály uverejnili informáciu o získaní nominácie  s ďalšími deviatimi dielami pre výročnu cenu ARCH 2012. Azda to bola pre niekoho informácia zaujímavá a pre iného možno indiferentná či neadekvátna. Aj napriek rôznosti pohľadov na túto nezvyčajnú informáciu z architektonického prostredia  je nutné poukázať na niekoľko základných faktov, ktoré náš pohľad očistia od subjektívnych nánosov.

Výročná cena ARCH sa každoročne udeľuje dielam, ktoré určite možno označiť nielen za kvalitné ale vo svojom kontexte aj za výnimočné. Avšak do tejto architektonickej súťaže sa nedá prihlásiť, nominácia je výlučne vecou samotného časopisu Arch a jej redakčnej rady, ktorá sama vyhľadáva architektonické diela, ktoré si Výročnú cenu ARCH zaslúžia. Ďalším špecifikom je fakt, že cena je iba jedna a nenájdete v nej žiadne kategórie a tak vedľa seba stoja veľké developerské projekty, rodinné domy, rekonštrukcie pamiatok či nezvyčajné projekty mladých architektov za pár eur. Medzinárodná porota sa každoročne musí vysporiadať s touto kompozíciou a hovoriť vopred o jasnom víťazovi sa nedá. Čo však pri udeľovaní podobných architektonických cien nie je štandartom je skutočnosť, že diskusiu päťčlennej medzinárodnej poroty o výbere víťaza časopis Arch zverejní vo svojom bulletine počas udelia Výročnej ceny. Táto diskusia, či skôr rezencia jednolivých diel je otvorená, je bez znakov akýchkoľvek kompromisov a čitateľ sa v nej stretne s jasne formulovanými pozitívami i výhradami. Toto všetko si architektonická obec uvedomuje a preto na udelenie Ceny Arch prichádza v ukážkovom zastúpení a samotná porota požíva ich všeobecný rešpekt aj napriek tomu, že si dovolí skritizovať ich prácu.

 

Nominácia farského múzea L. Mattysovszkého je teda prvým vyjadrením  vysokej kvality odborníkov, ktorí majú dostatočné poznanie súčastnej úrovne architektúry a dokážu objektívne vyselektovať priemernosť od skutočných diel. Práve vďaka tomuto ohodnoteniu sa múzeum stalo súčasťou pozoruhodnej skupiny architektonických diel, v ktorej sa pred pohľadom architektonickej obce prezentovalo ako farské múzeum v Okoličnom prinášajúce historický, umelecký a duchovný odkaz minulosti i prítomnosti, ktorý všetci vysoko akceptujú v zrealizovanej forme. V spomínanom bulletíne nachádzame aj takéto vyjadrenia porotcov:

„ Múzeum v Okoličnom sa mi zdá prima. Jeho návšteva bola zážitok, aj vďaka výkladu pána farára. Celé sa to uskutočnilo na jeho popud. Bola to jeho iniciatíva, že sa táto rekonštrukcia udiala.“

„Celkový dojem a pôsobenie priestoru boli veľmi dobré.“

„To áno, bolo to výborné. To už tak býva: Keď je výborná stavba, tak sa začneme zapodievať maličkosťami (ako sú detaily podlahy). Naozaj to bol zážitok!“

„Veľmi dôležité je to, ako hovorí užívateľ o architektovi, Keď to dopadne tak, ako v tomto prípade, tak je to úžasné.

„Cítil som, že architekt v múzeu v Okoličnom, asi aj vzhľadom k veľkosti, vedel lepšie uchopiť a lepšie udržať jednotu prvkov, z ktorých bol celok zložený“ (ako iná hodnotená expozícia).

 

Prezentácia nášho farského múzea nielen dôstojne obstála v architektonickom svete, pričom autenticky poukázala na prostredie viery, z ktorej sa zrodila ale bola vysoko ohodnotená ako dielo architekta Júliusa Rybáka, autora krásneho múzea, ktoré bolo vážnym adeptom na cenu Arch 2012 (viď. .týždeň, 47.týždeň, s.47).

Tohoročné udeľovanie 15. Výročnej ceny ARCH v priestoroch Dvorany Ministerstva kultúry SR pred pád dňami prinieslo jednu skúsenosť  vyjadrenú slovami: nemožno spochybňovať cestu vlastnej identity farnosti, ktorej súčasťou je odkaz historický, umelecký a duchovný aj vo forme výborného múzea, lebo ako sa ukazuje, naša spoločnosť citlivo vníma jej prítomnosť a vie to adekvátne oceniť. A preto v jednotlivostiach i vo všeobecnosti namiesto spochybňovania potrebuje v nás nastúpiť rozmer poslania, ktorý na pôde Cirkvi ponúkne všetkým vlastnú identitu vyjadrenú dôstojným spôsobom vsadenú našom genius loci.



J.Tomaga

správca farnosti