Nár 4-5

Nár4

 

 

 

 

IV.                                                     Štvrtá elégia

 

Alef                1           Ako sa zatemnilo zlato,

                                      zmenil sa šľachtený kov!

                                   Sväté kamene ležia roztratené

                                      po rohoch všetkých ulíc.

 

Bet                  2           Siona synov vzácnych,

                                      odvažovaných zlatom,

                                   pokladali za nádoby z hliny,

                                      dielo hrnčiarových rúk!

 

Gimel              3           Ešte aj šakal podá prsia,

                                      pridojí svoje štence:

                                   len dcéra môjho ľudu je ukrutná

                                      ako pštros v púšti.

 

Dalet               4           Dojčaťu prischol jazyk

                                      k ďasnám od smädu;

                                   deti si prosili chlieb,

                                      a nebolo, kto by im ho lámal.

 

He                   5           Čo rozkošnícky jedávali,

                                      klesali na uliciach.

                                   Tí, čo si hovievali na purpure,

                                      objímali hnoj.

 

Vau                 6           Väčší bol zločin dcéry môjho ľudu

                                      než hriech Sodomy.

                                   Tá bola vyvrátená razom,

                                      ruky neustali v nej.

 

Zain                7           Čistejší než sneh boli jeho nazirejci,

                                      beleli sa nad mlieko,

                                   ružovší boli nad koraly,

                                      postava ich sťa zafír.

 

Chet                8           Ich výzor stemnel nad čierňavu,

                                      po uliciach ich nerozoznať,

                                   na kostiach scvrkla sa im koža,

                                      bola ako drevo zoschnutá.

 

Tet                  9           Šťastnejší boli tí, ktorých pozrážal meč,

                                      než tí, ktorých pozrážal hlad;

                                   veď títo schradli, zrazila ich

                                      neplodnosť poľa!

 

Jod                  10         Ruky jemnocitných žien

                                      piekli si vlastné dietky,

                                   ich pokrmom sa stali,

                                      keď mrela dcéra môjho ľudu.

 

Kaf                 11         Pán už dovŕšil svoju prchkosť,

                                      vylial svoj hnev žeravý,

                                   podpálil na Sione oheň,

                                      ktorý mu hltal základy.

 

Lamed            12         Králi zeme neuverili,

                                      občania sveta tiež nie,

                                   že by odporca a nepriateľ vkročil

                                      do brán Jeruzalema.

 

Mem               13         Pre hriech jeho prorokov,

                                      pre viny jeho kňazov,

                                   čo uprostred neho vylievali

                                      krv spravodlivých,

 

Nun                 14         blúdili slepo po uliciach,

                                      poškvrnili sa krvou,

                                   nebolo preto možno

                                      dotýkať sa ich rúcha.

 

Samech           15         Volajú na nich: „Preč! Nečistý!

                                      Netýkajte sa! Preč! Preč!“

                                   Ak sa odtackajú, národy im vravia:

                                      „Viac ich už nehostíme!“

 

Pe                    16         Tvár Pánova ich roztrúsila,

                                      nepozrie sa viac na nich,

                                   osoby kňazov si nevážia,

                                      pre starcov niet milosti.

 

Ajin                 17         Oči nám stále túžia,

                                      márne hľadajú pomoc,

                                   na svojej postriežke sme striehli

                                      na národ, ktorý nezachráni.

 

Sade                18         Na naše kroky poľovali,

                                      bránili vkročiť na ulice.

                                   Prišiel náš koniec, došli nám dni,

                                      veru náš koniec prišiel.

 

Kof                 19         Ľahší sú naši stíhatelia

                                      než orly nebies,

                                   po vrchoch nás hnali,

                                      na púšti striehli na nás.

 

Reš                  20         Dych našich nozdier, pomazaný Pánov,

                                      chytil sa do ich jám,

                                   o ktorom sme vraveli: „V jeho tôni

                                      budeme bývať medzi národmi.“

 

Šin                  21         Dcéra edomská, plesaj, teš sa,

                                      občianka krajiny Us!

                                   I k tebe príde kalich,

                                      opiješ, obnažíš sa.

 

Tau                  22         Dcéra sionská, dovŕšil sa tvoj hriech,

                                      už ťa viac nedá do zajatia.

                                   Stresce tvoju vinu, dcéra Edomu,

                                      tvoje hriechy odhalí.

 

 

Nár5

 

 

 

 

V5.                                                         Piata elégia

 

 

 

 

 

 

 

Modlitba proroka Jeremiáša

 

1           Spomeň si, Pane, čo sa s nami stalo,

               zhliadni a pozri na našu hanbu.

2           Dedičstvo naše prešlo k cudzím,

               naše domy k nenašským.

3           Nemáme otca, sme siroty,

               naše matky sú vdovy.

4           Vodu sme pili za peniaze,

               drevo sme dostali za plácu.

5           Na krku máme stíhateľov,

               uštvaní, bez odpočinku sme.

6           K Egyptu sme dvíhali ruku a k Asýrsku,

               aby sme sa nasýtili chleba.

7           Naši otcovia zhrešili a niet ich,

               my vlečieme ich vinu.

8           Otroci panujú nad nami,

               z ich ruky nás nevytrhne nik.

9           Životom sme platili za chlieb

               pred mečom púšte.

10         Ako dopraskaná pec je naša koža

               od pálčivosti hladu.

 

11         Zhanobili ženy na Sione

               a panny v júdskych mestách.

12         Ich ruky vešali kniežatá,

               starcov si nevážili.

13         Mladíci nosia mlynček,

               pod drevom klesajú chlapci.

14         Pri bránach nieto starcov,

               pri hudbe niet mladíkov.

15         Prestala radosť nášho srdca,

               tanec sa zmenil na žiaľ.

16         Koruna padla z našej hlavy,

               beda nám, zhrešili sme.

17         Preto je biedne naše srdce,

            preto nám stemneli oči.

18         Pretože vrch Sion spustol,

               líšky sa vláčia po ňom.

19         Ty, Pane, trváš večne,

               tvoj trón z pokolenia na pokolenie.

20         Prečože na nás zabúdaš naveky,

               na dlhé časy nás opúšťaš?

21         Obráť nás, Pane, k sebe, vrátime sa,

               naše dni obnov ako dávno!

22         A či si nás celkom zavrhol,

               tak veľmi sa na nás hneváš?