Neh 1-3, Ž 69

Nehemiášova cesta do Jeruzalema

Neh1

 

I.         Smutné položenie ľudu po návrate zo zajatia. - 1 Vyprávanie Chakhaliášovho syna Nehemiáša.

            V mesiaci kislev, v dvadsiatom roku, keď som bol v hlavnom stane v Súzach, z prišiel Chanani, jeden z mojich bratov, a s ním mužovia z Júdska. Spytoval som sa ich na Židov, na ten zvyšok, ktorý zostal zo zajatcov, a tiež na Jeruzalem. „Pozostalci,“ - vraveli mi - „ktorí pozostali zo zajatia, žijú tam v tej provincii vo veľkej sužobe a pohanení. Aj múr Jeruzalema je zborený a jeho brány sú vypálené ohňom.“

            Nehemiášova strasť a modlitba. - 4 Keď som počul tieto slová, sadol som si, plakal som a kvílil celé dni, postil a modlil som sa k nebeskému Bohu. 5 Bedákal som: „Prosím, Pane, Bože nebies, veľký, hrozný Bože, ktorý zachovávaš zmluvu a milosrdenstvo voči tým, čo ťa milujú a čo sa pridŕžajú tvojich prikázaní, 6 nech sú tvoje uši pozorné a tvoje oči otvorené, aby si počul modlitbu svojho služobníka, ktorú sa dnes dňom i nocou modlím k tebe za Izraelových synov, tvojich služobníkov. Vyznávam hriechy izraelských synov, ktorými sa prehrešili proti tebe. 7 Aj ja, aj dom môjho otca sme hrešili. Hrubo sme sa previnili proti tebe a nezachovali sme ani prikázania, ani ustanovenia, ani rozhodnutia, ktoré si dal svojmu služobníkovi Mojžišovi. 8 Rozpamätaj sa na slovo, ktoré si dal svojmu služobníkovi Mojžišovi: „Ak sa dopustíte zlého, rozptýlim vás po národoch. 9 Ale keď sa navrátite ku mne a keď zachováte moje prikázania a budete ich plniť, keby ste boli zahnaní aj na kraj neba, zhromaždím vás odtiaľ a privediem vás späť na miesto, ktoré som si zvolil, aby tam prebývalo moje meno.“ 10 Veď oni sú tvoji sluhovia a tvoj ľud, ktorý si ty vyslobodil svojou preveľkou silou a svojou mocnou rukou. 11 Prosím teda, Pane, nech sa tvoje ucho započúva do modlitby tvojho služobníka a tiež do modlitby tvojich služobníkov, ktorí so záľubou ctia tvoje meno, a dopraj dnes úspech svojmu služobníkovi, dožič, aby našiel milosť v očiach tohto muža!“

            Bol som totiž kráľovským čašníkom.

 

 

Neh2

 

II.        Kráľov súhlas s Nehemiášovou cestou do Jeruzalema. - 1 Stalo sa to v mesiaci nisan, v dvadsiatom roku kráľa Artaxerxa. Bolo pred ním víno a ja som vzal víno a podal som ho kráľovi. Nebýval som pred ním smutný. 2 A kráľ sa ma spýtal: „Prečo je tvoj výzor taký smutný? Hádam nie si chorý? Akiste ti smútok zviera srdce.“ Veľmi som sa zľakol 3 a kráľovi som odvetil: „Kráľ ži naveky! Ako by môj výzor nebol smutný, keď je mesto, kde sú hroby mojich otcov, spustnuté a jeho brány vypálené ohňom.“ 4 Kráľ sa ma opýtal: „Čo by si rád?“ Povzdychol som k nebeskému Bohu 5 a odpovedal som kráľovi: „Ak kráľ uzná za dobré a keď tvoj sluha zasluhuje tvoju milosť, ráč ma poslať do Judey, do mesta, kde sú hroby mojich otcov, aby som ho zasa postavil.“ 6 Kráľ sa ma ďalej pýtal (a kráľovná sedela vedľa neho): „Ako dlho ti potrvá cesta a kedy sa vrátiš?“ A kráľovi sa páčilo pustiť ma. Udal som mu čas 7 a potom som povedal kráľovi: „Ak uzná kráľ za dobré, nech mi dajú listy pre vladárov na Záriečí, aby mi dovolili prejsť, kým neprídem do Judey, 8 taktiež list kráľovskému polesnému Asafovi, aby mi dal drevo na pokrytie brán chrámového hradu, mestských múrov a domu, kde sa zložím.“ Kráľ mi vyhovel i v tomto, lebo bola nado mnou dobrotivá ruka môjho Boha.

            Cesta cez Záriečie. - 9 A tak keď som prišiel k vladárom na Záriečí, odovzdal som im kráľovské listiny. Kráľ však so mnou poslal aj vojenských veliteľov a jazdcov. 10 Keď sa o tom dozvedeli Sanabalat Choronský a amonský otrok Tobiáš, náramne sa im neľúbilo, že prišiel ktosi, komu leží na srdci blaho izraelských synov.

 

 

Práce na obnove mesta

 

            Nehemiáš zisťuje stav mestských múrov. - 11 Keď som došiel do Jeruzalema, najprv som tam čakal tri dni. 12 Potom som sa vybral v noci, ja a so mnou hŕstka mužov, lenže ani jednému som neoznámil, čo mi vnukol môj Boh vykonať pre Jeruzalem. Zviera som nemal so sebou, iba to, na ktorom som sedel. 13 V noci som sa dostal bránou v údolí von k Dračej studnici a k Hnojnej bráne a poprezeral som jeruzalemský múr, ktorý bol miestami zborený. I jeho brány boli poničené ohňom. 14 Odtiaľ som sa pobral k Studničnej bráne a ku Kráľovskému rybníku. Pretože však zviera, na ktorom som išiel, nemalo kade ísť ďalej, 15 išiel som v noci hore dolinou a prezeral som múr. Potom som sa obrátil, a keď som prišiel k bráne na doline, vrátil som sa domov.

            Získavanie predstavených pre obnovu mesta. - 16 Predstavení (mesta) nevedeli, kam som odišiel a čo som robil. Ani Židom, ani kňazom, ani popredným, ani predstaveným, ani iným pracovníkom na stavbe som dovtedy nič neoznámil. 17 Vtedy som im povedal: „Vidíte tú tieseň, v ktorej sme. Hľa, Jeruzalem spustošený, jeho brány zničené ohňom! Poďte, stavajme jeruzalemský múr a nebuďme ďalej na potupu!“ 18 Keď som im rozpovedal, ako bola dobrotivá ruka môjho Boha nado mnou, aj slová, ktoré mi vravel kráľ, povedali: „Poďme a stavajme!“ A priložili riadne ruky k dobrej veci.

            Odpor nepriateľov. - 19 Keď sa o tom dozvedeli Sanabalat Choronský, amonský otrok Tobiáš a Arab Gešem, posmievali sa nám a s pohŕdaním nám vraveli: „Čože to tu robíte?! Ste azda odbojníkmi proti kráľovi?“ 20 Na odvetu som im povedal: „Nebeský Boh nás bude požehnávať a my, jeho služobníci, púšťame sa do práce a staviame. Vy však nemáte v Jeruzaleme ani čiastky, ani práva, ani pamiatky.

 

 

Neh3

 

III.      Obnova a obnovitelia mestských múrov. - 1 Najvyšší kňaz Eljašib a jeho bratia kňazi sa teda pustili do práce a postavili Ovčiu bránu. Posvätili ju a osadili jej vráta. Stavali ďalej až po vežu Mea, posvätili ju a v stavbe pokračovali až po vežu Chananel. 2 Vedľa stavali chlapi z Jericha a vedľa nich Imriho syn Zakur.

            3 Rybnú bránu stavali Hasenaaovi synovia. Oni ju pokryli trámami a osadili jej vráta i jej pozdĺžne a priečne závory. 4 Vedľa nich opravoval Meromot, syn Hakosovho syna Uriáša. Vedľa neho opravoval Mešulam, syn Mešezabelovho syna Berechiáša, a vedľa neho opravoval Bánov syn Sadok. 5 Vedľa neho opravovali Tekoania, lenže poprednejší z nich neskláňali poddajne šiju pred svojimi dozeračmi.

            6 Starú bránu opravovali Paseachov syn Jojada a Besodiášov syn Mešulam. Oni ju zakryli trámami a osadili jej vráta i jej pozdĺžne a priečne závory. 7 Vedľa nich opravovali Gabaončan Melatiáš a Meronoran Jadon, muži z Gabaona a Masfy, pri stolici vladára za Riekou. 8 Vedľa opravoval Charchaiášov syn Uziel so zlatníkmi, vedľa neho opravoval Chananiáš, jeden z mastičkárov, a opravili jeruzalemské hradby až po široký múr. 9 Vedľa opravoval Churov syn Refaiáš, predstavený polovice jeruzalemského okresu. 10 Vedľa opravoval Charumafov syn Jedaiáš oproti svojmu domu, vedľa neho opravoval Chašabneiášov syn Chatuš. 11 Druhý úsek s Pecnou vežou opravoval Charimov syn Malkiáš a Pachat-Moabov syn Chašub. 12 Vedľa opravoval Halhochešov syn Šalum, predstavený druhej polovice jeruzalemského okresu, on so svojimi dcérami.

            13 Bránu na doline opravoval Chanun s osadníkmi zo Zanoach. Oni ju postavili a osadili jej vráta i jej pozdĺžne a priečne závory a opravili tisíc lakťov múru až po Hnojnú bránu.

            14 Hnojnú bránu opravoval Rechabov syn Malkiáš, predstavený okresu Bethakerema. On ju postavil a osadil jej vráta i jej pozdĺžne a priečne závory.

            15 Bránu pri studnici opravoval Kolchozov syn Šalun, predstavený masfanského okresu. Postavil ju, pokryl ju a osadil jej vráta i jej pozdĺžne a priečne závory, takisto Rybničný múr vodovodu pri Kráľovskej záhrade až po schody, ktoré vedú z Dávidovho mesta dolu. 16 Za ním opravoval Azbukov syn Nehemiáš, predstavený betsurského okresu, až oproti Dávidovým hrobom a až po urobený rybník a ďalej po Dom bohatierov. 17 Za ním opravovali leviti. Baniho syn Rechum, vedľa neho opravoval Chašabiáš, predstavený polovice keilského okresu, a jeho okres. 18 Za ním opravovali ich bratia. Chenadadov syn Bavai, predstavený druhej polovice keilského okresu. 19 Vedľa neho opravoval Jozueho syn Ezer, predstavený Masfy, druhý úsek pozdĺž miesta, kade sa vystupuje ku zbrojnici v uhle. 20 Za ním veľmi usilovne opravoval Zabdiho syn Baruch druhý úsek od uhla až po dvere domu najvyššieho kňaza Eljašiba. 21 Za ním opravoval Meremot, syn Hakosovho syna Uriáša, druhý úsek odo dverí Eljašibovho domu až pokiaľ siahal Eljašibov dom. 22 Za ním opravovali kňazi, mužovia z rovín. 23 Za nimi opravovali Benjamín a Chašub oproti svojim domom. Za nimi opravoval Azariáš, syn Ananiášovho syna Másijáša, neďaleko svojho domu. 24 Za ním opravoval Chenadadov syn Binui druhý úsek od Azariášovho príbytku po záhyb a po roh. 25 Uzaiho syn Palal opravoval oproti záhybu veže, ktorá čnie v hornej časti kráľovského domu pri väzenskom dvore, za ním Parošov syn Pedaiáš. 26 Chrámoví nevoľníci, ktorí bývali na Ofele, opravovali až oproti Vodnej bráne na východe a až po vežu, čo tu vyčnievala. 27 Za nimi opravovali Tekoania druhý úsek od náprotivného miesta veľkej veže, čo tu vyčnievala, po Ofelský múr. 28 Vyše Konskej brány opravovali kňazi, každý oproti svojmu domu. 29 Za nimi opravoval Imerov syn Sadok oproti svojmu domu. Za ním opravoval Šechaniášov syn Šemaiáš, strážca Východnej brány. 30 Za ním opravoval Šelemiášov syn Chananiáš a Salafov šiesty syn Chanun druhý úsek. Za ním opravoval Berechiášov syn Mešulam oproti svojmu bytu. 31 Za ním opravoval Malkiáš, člen zlatníkov, až po dom chrámových nevoľníkov a kupcov oproti strážnej bráne a až po Hornú rožnú izbu. 32 Medzi Hornou izbou na rohu a medzi Ovčou bránou opravovali zlatníci a kupci.

            Nepriateľstvá protivníkov. - 33 Keď sa Sanabalat dozvedel, že staviame múr, rozhneval sa a veľmi sa zlostil. Posmieval sa Židom 34 a pred svojimi súkmeňovcami a samarijským davom sa vyslovil: „Čo to robia títo mizerní Židia?! Dovolia im to? Vari budú obetovať? Vari za deň skončia? Vari budú vedieť z hromád prachu opäť urobiť kamene, ktoré ľahli popolom?“ 35 Amončan Tobiáš, ktorý stál pri ňom, vyslovil sa takisto: „Len nech stavajú! Veď stačí, keď príde líška, prerazí ich kamenný múr.“

 

            36 „Počuj, Bože náš, ako nami pohŕdajú!

            Vráť ich pohanenie na ich hlavu

            a vydaj ich na lup v krajine, kde budú zajatcami!

            37 Neodpusť ich neprávosť.

            Nech sa ich hriech nezotrie spred tvojej tváre,

            lebo popúdzali teba pred stavajúcimi.“

 

            38 No my sme stavali múr ďalej, a keď bol celý múr dopoly pospájaný, chopil sa ľud s chuťou ďalšej práce.


Nadšenie pre Boží dom

Ž69 (68)

 

 

 

            1 Zbormajstrovi. Na nápev „Ľalia“. Dávidov žalm.

            2 Zachráň ma, Bože, lebo voda mi vystúpila až po krk.

            3 V bezodnom bahne viaznem a nemám pevnej pôdy pod nohami,

            dostal som sa do hlbín vôd a zalieva ma príval.

            4 Ustatý som od volania, hrdlo mi zachríplo.

            Unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.

            5 Viac než mám vlasov na hlave,

            je tých, čo ma bez príčiny nenávidia.

            Mocnejší sú tí, čo ma prenasledujú, sú to nepriatelia klamárski;

            musel som vrátiť, čo som neulúpil.

 

            6 Bože, ty poznáš moju pochabosť

            a moje poklesky nie sú ti skryté.

            7 Nech sa nemusia pýriť pre mňa tí, čo dúfajú v teba,

            Pane, Bože zástupov.

            Nech sa nemusia hanbiť pre mňa tí,

            čo ťa hľadajú, Bože Izraela.

 

            8 Pre teba znášam potupu

            a hanba mi pokrýva tvár.

            9 Svojim bratom som sa stal cudzincom

            a synom svojej matky neznámym.

 

            10 Stravuje ma horlivosť za tvoj dom,

            padajú na mňa urážky tých, čo ťa urážajú.

            11 V pôstoch som si dušu vyplakal,

            no aj to mi bolo na potupu.

 

            12 I vrecovinu som si obliekol

            a príslovečným som sa stal.

            13 Utŕhajú si zo mňa tí, čo vysedávajú v bráne,

            a pri víne pospevujú o mne pijani.

 

            14 Ale ja, Pane, obraciam sa modlitbou k tebe

            v tomto čase milosti.

            Vypočuj ma, Bože, pre svoju veľkú dobrotu,

            pre svoju vernosť mi pomôž.

            15 Vytrhni ma z bahna, aby som sa nepohrúžil doň,

            a budem vytrhnutý z moci svojich nenávistníkov

            i z hlbokých vôd.

            16 Nech ma nezatopí príval vôd,

            nech ma nepohltí hlbina

            a priepasť nezavrie nado mnou pažerák.

 

            17 Vyslyš ma, Pane, veď si dobrotivý a láskavý;

            pre svoje veľké milosrdenstvo pohliadni na mňa.

            18 Neodvracaj tvár od svojho služobníka,

            veď, hľa, trpím; čím skôr ma vyslyš.

 

            19 Príď ku mne a zachráň ma,

            so zreteľom na mojich nepriateľov ma vysloboď.

            20 Ty poznáš moju potupu,

            moju hanbu i moje zneuctenie.

 

            Ty vidíš všetkých, čo ma sužujú.

            21 Potupa mi zlomila srdce a ochabol som.

            Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit, no takého som nestretol;

            čakal som, že dakto ma poteší, ale taký sa nenašiel.

            22 Do jedla mi dali žlče,

            a keď som bol smädný, napojili ma octom.

 

            23 Nech sa im ich stôl stane nástrahou,

            odplatou a pohoršením.

            24 Nech sa im oči zatemnia, aby nevideli,

            a nech v bedrách oslabnú navždy.

 

            25 Vylej na nich svoje rozhorčenie,

            nech ich zachváti páľava tvojho hnevu.

            26 Nech spustne ich táborisko

            a v ich stanoch nech nemá kto bývať.

 

            27 Lebo prenasledujú toho, koho si ty udrel,

            a množia bolesti tomu, koho si zranil.

            28 K ich neprávosti pridaj neprávosť,

            nech nevojdú do tvojej spravodlivosti.

            29 Nech sú vytretí z knihy žijúcich

            a nech nie sú zapísaní medzi spravodlivými.

 

            30 Som úbožiak, plný bolesti;

            tvoja pomoc, Bože, ma pozdvihne.

            31 Piesňou chcem Božie meno osláviť

            a velebiť ho chválospevmi.

            32 A Pánovi to bude milšie, ako keby som obetoval býka,

            ako keby som obetoval junca, ktorému rastú rožky a ratice.

 

            33 Nech zvedia o tom ponížení a nech sa potešia;

            hľadajte Boha a srdce vám oživne.

            34 Lebo Pán vypočuje chudobných

            a nepohŕda svojimi, keď sú v zajatí.

            35 Nech ho chvália nebesia i zem,

            moria a všetko, čo sa hýbe v nich.

 

            36 Lebo Boh zachráni Sion

            a vybuduje mestá Júdove;

            usadia sa tam a budú ich majetkom.

            37 A zdedia ho potomci jeho služobníkov

            a tí, čo milujú jeho meno, budú v ňom prebývať.