Pápež na Popolcovú stredu: Otvárajme sa modlitbou, pôstom a almužnou

quaressimo in vaticano

  Cirkev dnes vstúpila do Pôstneho obdobia. Pápež František slávil v podvečer o 17. hod. svätú omšu v Bazilike sv. Sabíny na Aventínskom pahorku, ktorej o 16.30 hod. predchádzala štáciová kajúca procesia z neďalekej Baziliky sv. Anzelma. V homílii pri svätej omši Svätý Otec poukázal na tri prvky, ktoré majú veriacich sprevádzať veľkopôstnou púťou: na modlitbu, pôst a almužnu. Znak popola Svätému Otcovi udelil slovenský kardinál Jozef Tomko ako titulár Baziliky sv. Sabíny. Pápež potom osobne udelil popolec kardinálom a niekoľkým kňazom, rehoľníkom a veriacim. Pri udeľovaní znaku popola ostatným prítomným asistovalo šesť pátrov benediktínov a šesť dominikánov. Po skončení svätej omše sa pápež František pristavil pri miestnej komunite dominikánov, ktorí spravujú Baziliku sv. Sabíny a v krátkosti ich pozdravil.



Homília Svätého Otca na Popolcovú stredu


«Roztrhnite si srdcia, a nie rúcho» (Joel 2,13). Týmito prenikavými slovami proroka Joela nás dnes liturgia vovádza do pôstu, poukazujúc na premenu srdca ako na charakteristiku tohto času milosti. Prorocká výzva predstavuje výzvu pre nás všetkých, bez akejkoľvek výnimky, a pripomína nám, že premena sa neobmedzuje na vonkajšie formy alebo vágne predsavzatia, ale zahŕňa a pretvára celú existenciu počnúc centrom osoby, svedomím. Sme pozvaní vydať sa na cestu, na ktorej sa, odolávajúc rutine, budeme snažiť otvoriť oči a uši, no predovšetkým otvoriť si srdce, aby sme prekročili hranice vlastného „piesočku“.



Otvoriť sa Bohu a bratom. Vieme, že tento stále umelejší svet nás núti žiť v kultúre „výkonu“ a „úžitku“, v ktorej bez toho, že sme si to uvedomili, vylučujeme Boha z nášho horizontu. No vylučujeme aj samotný horizont! Pôstne obdobie nás vyzýva, aby sme sa „prebudili“, aby sme si pripomenuli, že sme stvoreniami, že my jednoducho nie sme Bohom. Keď pozerám v každodennom prostredí na niektoré boje o ovládnutie priestoru, myslím si: „Títo ľudia sa hrajú na Boha Stvoriteľa!“ Ešte si to neuvedomili, že nie sú Bohom!



Aj vo vzťahu k ostatným riskujeme, že sa uzatvoríme, že na nich zabudneme. Ale až vtedy, keď sa ťažkosti a utrpenie našich bratov pre nás stanú výzvou, až vtedy môžeme začať našu púť premeny smerom k Veľkej noci. Tento plán cesty v sebe zahŕňa aj kríž a zriekanie sa. Dnešné evanjelium (porov. Mt 6,1-6.16-18) nám naznačuje prvky tejto duchovnej cesty: modlitba, pôst a almužna. Všetky tri predstavujú potrebu nenechať sa ovládať vonkajším vzhľadom vecí: to, na čom záleží, nie je vzhľad; hodnota života nezávisí na uznaní druhými či na úspechu, ale na tom, čo máme vo vnútri. 



Prvým prvkom je modlitba. Modlitba predstavuje silu kresťana a každej veriacej osoby. V slabosti a krehkosti nášho života sa môžeme obrátiť k Bohu s dôverou detí a vstúpiť do spoločenstva s

ním. Tvárou v tvár všetkým zraneniam, ktoré nás obťažujú, a ktoré by mohli zatvrdiť naše srdce, sme volaní k tomu, aby sme sa ponorili do mora modlitby, ktoré je morom Božej bezhraničnej lásky, a vychutnávali tak jeho nehu. Pôst je obdobím modlitby, modlitby intenzívnejšej, ktorej venujeme viac času, modlitby vytrvalejšej, ktorá sa dôkladnejšie venuje potrebám bratov, modlitby príhovoru, ktorou sa prihovárame pred Bohom za mnohé situácie chudoby a utrpenia. 



Prvkom na druhom mieste pôstnej cesty je pôst. Musíme si dávať pozor, aby sme nepraktizovali pôst formálne, alebo v

ňom hľadali sebauspokojenie, že sme si niečo dobre splnili. Pôst má zmysel vtedy, ak sa naozaj dotýka nášho vlastného bezpečia, a ak z neho plynie dobro pre iných, ak nám pomáha osvojovať si štýl Dobrého samaritána, ktorý sa skláňa k bratovi v ťažkostiach a stará sa o neho. Pôst sa týka voľby striedmeho života, životného štýlu, ktorý neplytvá, ktorý «nevyradzuje». Pôst nám pomáha vycvičiť si srdce k zameranosti sa na podstatu a k deleniu sa. Je znakom svedomitého a zodpovedného postoja voči nespravodlivostiam, zneužívaniu, osobitne v súvislosti s chudobnými a maličkými, a je prejavom našej dôvery, ktorú vkladáme v Boha a v jeho prozreteľnosť.



Tretí prvok predstavuje almužna: tá naznačuje nezištnosť, pretože pri almužne ide o dar niekomu, od koho neočakávame čosi na oplátku. Nezištnosť by mala byť jednou z charakteristík kresťana, ktorý sa, vedomý si toho, že všetko prijal od Boha zdarma, teda bez akejkoľvek zásluhy, učí obdarúvať druhých nezištne. V súčasnej dobe však nezištnosť netvorí súčasť každodenného života, v ktorom sa všetko predáva a kupuje. Všetko je o výpočtoch a mierach. Almužna nám pomáha udržiavať veľkodušnosť daru, ktorou je sloboda od upnutia sa na vlastníctvo, od strachu zo straty toho, čo máme, od smútku toho, kto sa o vlastné blaho nechce deliť s druhými. 



Svojimi výzvami k obráteniu nás Pôstne obdobie prozreteľnostne prichádza prebudiť, prebrať nás z otupenosti, z rizika žiť iba zo zotrvačnosti. Napomenutie, ktorým sa nám Pán prihovára skrze proroka Joela znie nahlas a jasne: «Obráťte sa ku mne celým svojim srdcom» (Joel 2,12). Prečo sa máme obrátiť k Bohu? Pretože niečo v nás, v spoločnosti, v Cirkvi nie je v poriadku a my potrebujeme zmenu, potrebujeme niečo prelomiť. A toto sa nazýva potrebou obrátenia! Opäť prichádza Pôstne obdobie, aby sa nám prihováralo svojou prorockou výzvou, pripomínajúc, že je možné vytvárať niečo nové v

nás samých a okolo nás, už len preto, že Boh je verný; je vždy verný, nemôže totiž zaprieť sám seba, pretože je verný! Je neustále plný dobroty a milosrdenstva a vždy pripravený odpustiť a začať odznova. Vydajme sa na púť s touto synovskou dôverou!




Text zverejnený na internetovej stránke 
http://sk.radiovaticana.va/news/2014/03/05/p%C3%A1pe%C5%BE_na_popolcov%C3%BA_stredu:_otv%C3%A1rajme_sa_modlitbou,_p%C3%B4stom_a_almu%C5%BEnou/slo-778972
Vatikánskeho rozhlasu