Pripomenuli sme si 80-te výročie úmrtia gvardiána Mateja Linčovského

hrob Mateja Linčovského

 Večerná sv. omša 30. januára 2014 bola v našej farnosti výnimočná, keďže sme ju slávili za gvardiána Mateja Linčovského, ktorého si Pán pred 80-timi rokmi povolal do večnosti. Duchovný otec farnosti v úvode slávenia poukázal na dôležitosť vďačnosti Bohu a úcty k prežitému životu tohto rehoľníka. Potom v samotnom príhovore odzneli dva príspevky. Prvý bol uverejnený 27. augusta 1931 v novinách SLOVÁK z príležitosti 80-tych narodenín Mateja Linčovského v tejto podobe:

V tichom kláštore liptovskej dedinky, z ktorej vyčnieva len gotická katedrála Matiáša kráľa z 15. stor., slávil gvardián Matej Linčovský 24. Augusta svoje 80-ročné narodeniny v kruhu svojich oltárnych bratov, v mene ktorých pozdravil jubilanta dr. Kožár, kanonik-farár.

Oltárni bratia celého Liptova, z ktorými ruka v ruke 34 rokov učinkuje, odkazujú jubilantovi nasledovné:

Vážený nestor!

Okolično novšie väčšmi upúta našu pozornosť. Pred nedávnom slávili sme tvoje 50-ročné kňazské jubileum, za tým posviacku nového organa a zvonov, čo mnohovoriace stopy tvoje pracovitosti. Tam sa nedávno odbavili podarené dve mužské púte pod vedením Andreja Hlinku a desiatok kňazov. Teraz oslavujeme tvoje 80-ročné narodeniny.

Vôľou Božou je, aby sme sa grupovali okolo príkladného kňaza, ktorý je starší ako my, ale na poli Pána orie, seje ako my. Voľou Božou je, aby sme častejšie navštívili svojho oltárneho brata, nestora a učili sa v ňom ctiť úctihodnú starobu ako trvalý pomník veľkých Božích milostí a kus živej histórie posvätenej mnohými modlitbami, sebazapieraním a prácou ako aj vzdychami, vzlykami a slzami ustavičného pokánia vzorného rehoľníka.

Prozreteľosť Božia vari i týmto spôsobom chce zomknúť svetské a rehoľné kňatsvo ako dva potôčiky v jednu rieku lásky, ktorá by posvätila zem v raj Boží.

A preto otvára pred nami i naďalej svoj kláštor a brány svojho srdca. Ty si-hovoriac ľudsky-bližie k Bohu ako my, bližšie k nebeskej bráne. Tvoj hlas skôr učujú. Uzavieraj nás do svojich modlitieb, aby sme sa i my dožili úctyhodnej, zaslúžilej a imponujúcej staroby, ktorú v Tebe ctíme, slávime a obdivujeme, ktorá je milá nám, svetu a Bohu.

Druhý príspevok informoval o úmrtí Mateja Linčovského:

Na východ od Liptovského Svätého Mikuláša  asi na 2 km cesty leží nepatrná obec Okoličné. Nepatrná obec, počitajúca 886 duší, z ktorých je len 301 katolíkov. Obec leží na ceste vedúcej do Spiša. Najkrajšou ozdobou tejto obce je kláštor sv. Fratniška so svojim krásnym monastierom, rozsiahlou záhradou na brehu Váhu a zriedkavým gotickým chrámom.

Tento monastier má teraz smútok. Zomrel dňa 30. januára dp. Matej Linčovský, gvardián a správca domu. Dvaja pustovníci, Matej Linčovský a Urban Vavro, bývali ako stredoveký rytieri na hradbách tohoto kláštora. V samom Okoličnom nemali mnoho práce, 301 ľudí nedá mnoho práce dvom rehoľníkom. Tým viac im dal Bobrovec, Mikuláš a dolný Liptov. Nebolo spovedelnice, v ktorej by nebol sedel Matej Linčovský. Celé týždne vysedával. V Okoličnom nemali čo robiť, strážili tento opustený zámok. Po prijatí reformy v reholi sv. Františka ostalo niekoľko starších pátrov, ktorí ostali pri svojom čiernom rúchu – Zefirin Loffaj, Ludevit Potocký, Matej Linčovský a Urban Vavro.  Ostatní buď prešli k svetskému kňazstvu alebo zamenili čierne rúcho za hrubé červenokávové s prísnou regulou. Týchto posledných, na vymretie odsúdených mohykánov osadili v dvoch kláštroch: v Trstenej a  v Okoličnom, aby strážili vzácne svätyne a roznecovali v ľude úctu k sv. Františkovi, menovite k jeho tretiemu rádu. Porciunkula, deň 2. augusta ukázal, čo značí. Kňazstvo liptovské prevýšili samo seba. Aby budilo vieru, lásku k Cirkvi a ducha Kristovho, po dva razy zariadili hromadné púte mužov do Okoličného. Mikuláš trnul, keď videl 5 000 mužov  tiahnuť s omnaženou hlavou s mikulášskej stanice ulicami Mikuláša do susedného Okoličného. Bola to Konfesisio fidei ulicami protestanského Mikuláša tiahnuť slávnostne  v sprievode za mariánskych piesní. Táto manifestácia budila obdiv i závisť. Tieto púte, akadémie, prednášky a slávnosti boli dielom gvardiána Mateja Linčovského.

Tento skoro posledný mohykán zomrel dňa 30. Januára v 83 roku veku svojho. Videl krásny vek, s radosťou mohol pozrieť na svoju požehnanú prácu.

Narodil sa v Nitre roku 1850, študoval v Nitre ľudovú školu i šesť gymnaziálnych tried. Dve najvyššie triedy skončil v Segedíne. Patril medzi najvzdelanejších synov sv. Františka. Rehoľníkom bol 65 rokov a kňazom 59 rokov. Po vysviacke ho poslali do Trstenej, kde učil jeden rok na tamojšom gymnáziu. Potom bol v Žiline, Bardejove, vo Vôli pri Bardejove 15 rokov spravoval faru. Konečne zakotvil v Okoličnom, kde nepretržite pracoval 36 rokov ako kazateľ, učiteľ a farár. Dnes sa pominul. Po dlhej a ťažkej nemoci sa vyvrátil tento košatý strom.

Dňa 1. februára o 10:00 hod. predpoludním ho pochoval prelát Hlinka v sprievode 25 kňazov. Bratov rehoľníkov prišlo 6 na pohreb. Terciári naplnili veľký kostol až po posledné miesto. Pro odobierke a reči Hlinkovej neostalo suchého oka. Pochovaný je v tichom maličkom kláštornom cintoríne. Tam v tichom hrobe leží vzorný, tichý syn sv. Františka, očakávajúc slávne vzkriesenie.

Pol jednej odbilo na starej veži, keď sa lúčila františkánska rodina s tichým hrobom a okoličianskym kláštorom.

Spi v pokoji, odpočívaj sladko, drahý náš nestore.

 

Celá sv. omša ako aj následná modlitba pri hrobe pátra Linčovskeho bola skutočným prejavom úcty k tomuto životu ako aj prejavom vďačnosti Bohu za pevné svedectvo viery, ktorú dnes tak všetci potrebujeme.

Ďakujeme.