Prís 13-15

Prís13

 

 

 

Nerovnaký osud zbožného a bezbožného človeka

XIII. 1 Múdry syn (sa rád podrobuje) otcovej disciplíne,

            posmievač zasa nedbá na hromovanie.

 

2           Dobrý (smie) požívať z ovocia spravodlivosti,

            vierolomníci však bažia po násilenstve.

 

3           Ten, kto si dáva pozor na ústa, je strážcom svojho života,

            kto však rozdrapuje svoje pery, tomu (hrozí) pohroma.

 

4           Duša lenivca je plná túžob, ale bezvýsledných,

            baženie usilovných sa však do sýtosti ukojí.

 

5           Spravodlivému (človeku) sa hnusí činnosť nečestná,

            bezbožný sa však (uvrhuje) do hanby a potupy.

 

6           Spravodlivosť je strážcom bezúhonnej cesty,

            bohaprázdnosť však povaľuje (toho, kto sa dopúšťa) hriechu.

 

7           Niekto sa robí bohatým, a nemá ničoho,

            (iný) sa robí chudobným, a (vládne) veľkým majetkom.

 

8           Výkupné za život má človek vo svojom bohatstve,

            bedár však nepočúva vyhrážky.

 

9           Svetlo spravodlivých veselo (plápolá),

            zatiaľ čo lampáš bezbožných zhasína.

 

10         Pýchou sa vyvoláva iba roztržka,

            tí však, čo správajú sa radou, (pridržiavajú sa) múdrosti.

 

11         Ľahko nadobudnutý majetok sa rozplynie,

            ten však, kto zbiera po hŕstke, dopracuje sa bohatstva.

 

12         Očakávanie, ktoré sa preťahuje, núti srdce chorľavieť,

            splnená túžba je však stromom života.

 

13         Kto (dobrým) slovom pohŕda, ten škodí sebe samému,

            kto si však váži prikázanie, tomu sa dostane odplaty.

 

14         Náuka mudrca je zdrojom života,

            aby sa vyhlo slučkám, (ktoré nastrojila) smrť.

 

15         Dobrý rozum získava náklonnosť,

            púť pohŕdačov je však tvrdá (ako štrk).

 

16         Rozvážny (človek) všetko robí s rozvahou,

            blázon sa však bláznovstvom vystatuje na obdiv.

 

17         Neverný posol uvrhuje v nešťastie,

            lež verný posol (je ako) liek.

 

18         Chudoba s hanbou (postihujú človeka), čo nedbá na disciplínu,

            ten však, kto pripúšťa si k srdcu pokarhanie, bude vážený.

 

19         Splnená túžba lahodí,

            lež bláznom je odporné vyhýbať sa zlu.

 

20         Kto chodí s múdrymi, ten zmúdrie (popri nich),

            druhovi bláznov sa však plano povodí.

 

21         Hriešnikov stíha nešťastie,

            spravodlivých však odmeňuje dobrým (Pán).

 

22         Dobrý (človek) porúča detným deťom dedičstvo,

            no hriešnikov majetok sa uschová spravodlivému.

 

23         Je veľa chleba na prielohu chudobných,

            bohatstvo sa však tratí nespravodlivosťou.

 

24         Kto ľutuje svoj prút, ten nemá svojho syna rád,

            kto ho však miluje, ten ho priúča na trestanie zavčasu.

 

25         Spravodlivý sa môže najesť dosýta,

            lež brucho bezbožných biedu trie.

 

 

Prís14

 

 

 

Prednosť múdrosti pred pochabosťou

XIV. 1 Múdrosť žien buduje si dom,

            hlúposť však vlastnými rukami ho búra.

 

2           Kto chodí svojou rovnou (cestou), Pána ctí,

            ten však, kto chodí nerovnými cestami, ním pohŕda.

 

3           V bláznových ústach je prút na chrbát,

            pery múdrych sú zas pre nich (samých) ochranou.

 

4           Kde nieto volov, (tam) niet obilia,

            bohatý výnos je však (tam, kde) namáha sa býk.

 

5           Pravdymilovný svedok neluže,

            falošný svedok vypúšťa však (kadejakú) lož (z úst).

 

6           Posmievač hľadá múdrosť, ale nadarmo,

            rozumnému sa však zdalo poznanie ľahučké.

 

7           Choď zoči-voči k pochabému človeku (a hovor s ním)

            a veru nevie, (čo sú) pery rozumné.

 

8           Dávať si pozor na cestu je múdrosť rozvážneho (človeka),

            bláznovstvo pochábľov však značí bludnú púť.

 

9           Pre bláznov je previnenie smiechotou,

            ale medzi počestnými (ľuďmi vládne) porozumenie.

 

10         (Do) srdca, ktoré pozná, (čo je) horkosť, samo po sebe,

            pýcha sa neprimieša, keď ho radosť (zaplaví).

 

11         Stánok hriešnikov bude zničený,

            stan počestných však bude prekvitať.

 

12         Nejedna cesta vidí sa byť správna človeku,

            no napokon (predsa len) vedie do smrti.

 

13         Aj keď sa smeje, môže bolieť srdce (človeka),

            po nej však, po radosti, (býva) zármutok.

 

14         Naje sa svojich ciest, kto srdcom odpadol,

            lež (práve tak aj) svojich skutkov dobrý muž.

 

15         Prostomyseľný (človek) verí v každé slovíčko,

            skúsený človek si však dáva pozor na svoj krok.

 

16         Múdry sa úzkostlivo chráni zla,

            pochabý sa však bezstarostne vrhá doň.

 

17         Prchký sa dopúšťa bláznovstva

            a ľstivý padne do nenávisti.

 

18         Prostomyseľní dedia bláznovstvo,

            bystrí sa však ovenčia poznaním.

 

19         Zlí sa budú skláňať pred dobrými

            a bezbožní predo dvermi spravodlivého.

 

20         Chudobný (človek) je aj svojmu priateľovi odporný,

            bohatý má však milovníkov nadostač.

 

21         Prehrešuje sa (človek), ktorý svojím blížnym pohŕda,

            lež súcitiaci s úbožiakmi budú blažení.

 

22         Či neblúdia tí, ktorí snujú zlé?

            Lásku a vernosť však zožínajú tí, čo (pamätajú na) dobré.

 

23         Pri každej tvrdej práci býva zisk,

            no prázdny štebot privádza len k žobráctvu.

 

24         Korunou múdrych je ich skúsenosť

            a vencom pochábľov (je ich) bláznovstvo.

 

25         Pravdivý svedok zachraňuje životy,

            ten však, kto vraví kadejakú lož, je záhubcom.

 

26         Ten, kto sa bojí Pána, má (v ňom) pevnú nádej,

            i jeho deti majú sa kam utiekať.

 

27         Bázeň pred Pánom je zdrojom života,

            aby sa vyhlo slučkám, (ktoré nastrojila) smrť.

 

28         V množstve ľudu (väzí) honosenie kráľovo

            a v malom počte ľudí vladárova záhuba.

 

29         Trpezlivý (má) veľa rozumu,

            prchký však vyvádza (priam) bláznovstvo.

 

30         Pokojná myseľ (značí) život pre telo,

            náruživosť je však (ako) hni, čo sa vŕta do kostí.

 

31         Utlačovateľ núdzneho sa rúha jeho Tvorcovi,

            ale ctí ho ten, kto sa nad bedárom zmilúva.

 

32         Bezbožný zhynie svojou (vlastnou) zlobou,

            spravodlivý sa však upevňuje svojou bezúhonnosťou.

 

33         Múdrosť odpočíva v srdci rozvážneho (človeka),

            (rovnako) sa však prejavuje, čo je vnútri pochábľov.

 

34         Spravodlivosť dvíha národ,

            hriech je však hanbou národov.

 

35         Kráľova priazeň (sa dostáva) rozumnému sluhovi,

            ničomníka však stíha jeho hnev.

 

 

Prís15

 

 

 

Múdrosť sa vypláca, pochabosť nivočí

XV. 1   Vľúdna odpoveď krotí hnev

            urážlivé slovo vzbudzuje však zlosť.

 

2           Jazyk múdrych je pre vedomosť ozdobou

            ale ústa bláznov chrlia bláznovstvá.

 

3           Na všetkých miestach (vidia) oči Pánove,

            čo pozerajú na dobrých i zlých.

 

4           Lahodnosť jazyka je stromom života,

            ale poraňuje dušu, keď je nerestný.

 

5           Blázon pohŕda otcovou disciplínou,

            lež ten, kto prijíma pokarhanie, správa sa rozumne.

 

6           V dome spravodlivého je veľká hojnosť,

            lež v príjmoch bezbožného, je zmätok (nad zmätok).

 

7           Pery mudrcov rozsievajú vedomosť,

            no nie tak srdce pochábľov.

 

8           Obeta bezbožných je odporná Pánovi,

            modlitba spravodlivých je mu však pôžitkom.

 

9           Púť bezbožného príkri sa Pánovi,

            miluje však toho, kto nasleduje spravodlivosť.

 

10         Prísny trest (čaká) na toho, kto schádza (zo správneho) chodníka;

            zomrie, kto neľúbi, keď sa mu vyčíta.

 

11         Aj záhrobie a podsvetie sú (odhalené) pred Pánom,

            nuž, o čo viac srdcia ľudských synov!?

 

12         Posmievač nemá rád, keď sa mu robia výčitky,

            (a preto) sa nestýka s múdrymi.

 

13         Veselé srdce rozlieva jas po tvári,

            bolesť srdca však zarmucuje ducha.

 

14         Srdce rozumného sa zháňa za vedomosťou,

            lež ústa pochábľov sa vyžívajú v bláznovstve.

 

15         Smutné sú všetky dni bedára,

            lež (človek) jasnej mysle (má) vždy hodokvas.

 

16         Lepšie je (mať) málo a báť sa Pána,

            než veľký poklad, a s ním nepokoj.

 

17         Lepšia je zelenina za pokrm a láska popritom,

            ako vykŕmený vôl a pritom nenávisť.

 

18         Vznetlivý človek nieti roztržku,

            trpezlivý však škriepku chlácholí.

 

19         Cesta leňocha je sťaby tŕním zatarasená,

            lež chodník robotných je vysypávaný.

 

20         Múdry syn naplňuje (svojho) otca radosťou,

            pochabý človek pohŕda však svojou materou.

 

21         Bláznovstvo je nerozumnému (človekovi) potechou,

            rozvážny muž však mieri rovno (kam mu treba) ísť.

 

22         Vychodia nazmar plány, keď niet porady,

            daria sa však (tam, kde je) veľa poradcov.

 

23         Človek sa teší z (podarenej) odpovede svojich úst

            a slovo v pravý čas - oj akéže je dobré!

 

24         Nahor (vedie) životná púť rozumného (človeka),

            aby sa vyhol dolu podsvetiu.

 

25         Pán zborí dom pyšných (ľudí),

            ale medzu vdovy upevní.

 

26         Podliakove plány sa príkria Pánovi,

            lež čisté reči sú mu príjemné.

 

27         Búra svoj dom, kto sa lakomo zháňa za ziskom,

            ten však, kto nenávidí podplácanie, bude žiť.

 

28         (O tom, čo) odpovedať, húta srdce spravodlivého,

            lež ústa bezbožných chrlia zlomyseľnosti.

 

29         Pán je ďaleko od bezbožných,

            modlitbu spravodlivých však vyslýcha.

 

30         Priateľský pohľad rozveseľuje srdce,

            dobrá zvesť osviežuje do kostí.

 

31         Ucho, čo vníma spasiteľné karhanie,

            (rado) sa pristavuje medzi múdrymi.

 

32         Kto striasa disciplínu zo seba, ten sebou samým pohŕda,

            kto však dbá na to, keď ho karhajú, chytá sa rozumu.

 

33         Výchovou k múdrosti je bázeň pred Pánom,

            pred slávou je však pokora.