Prís 22-24, Ž 89

Prís22

 

 

Dobré meno, správna výchova a dobročinnosť

XXII. 1 Meno je hodno viac ako veľké bohatstvo,

            priazeň je lepšia nad striebro a nad zlato.

 

2           Boháč a bedár patria dovedna,

            obidvaja sú dielom Pánovým.

 

3           Prozreteľný (človek) predvída nehodu a vyhne sa,

            neskúsení však idú ďalej (neopatrne) a doplácajú (na svoj nerozum).

 

4           Odmena poníženej bázne pred Pánom

            je bohatstvo a česť a život (pospolu).

 

5           Bodľač (a) osídla (sa stelú) zvrhlému - človekovi na cestu,

            kto si však chráni život, vyhne sa im zďaleka.

 

6           Navykaj chlapca na životnú dráhu, ktorej sa mu treba pridŕžať,

            a neodchýli sa od nej ani v starobe.

 

7           Boháč panuje nad chudobnými,

            kto si však požičiava, je veriteľovým sluhom.

 

8           Kto seje neprávosť, ten bude skazu žať,

            prút jeho prchkosti sa pominie.

 

9           Požehnaný bude, (kto vie) dobrým okom (pozerať),

            lebo dáva chudákovi zo svojho chleba.

 

10         Vyžeň posmievača a vysťahuje sa škriepka (s ním),

            rozopra a hanba prestanú.

 

11         (Pán) má rád toho, kto má čisté srdce, a milí sú mu neporušení.

            Človeku ľúbych perí je kráľ priateľom.

 

12         Oči Pánove (všetko) strážia bedlivo

            zámery vierolomníkov však obracia navnivoč.

 

13         Leňoch hovorí: „Vonku je lev,

            mohol by ma roztrhať na (niektorej) ulici.“

 

14         Hlbokou jamou (sú) ústa cudzích (žien),

            ten do nej padne, na koho sa hnevá Pán.

 

15         Bláznovstvo väzí v srdci chlapčaťa,

            trestajúci prút ho však stadiaľ vyženie.

 

16         Utlačovateľ chudobného množí jeho (majetok),

            kto dáva boháčovi, (privodí ho) iba do nedostatku.

 

 

Výroky mudrcov

 

Prvý dodatok

17         Nakloň svoj sluch a moje slová čuj

            a obráť svoju myseľ k tomu, čo ja viem.

18         Lebo bude krásne, ak ich vo svojom vnútri zachováš,

            keď na perách ti budú pohotové napospol.

19         Aby si v Pána skladal dôveru,

            o jeho cestách ťa dnes poúčam.

 

20         Či som ti nenapísal zas a za

            vo (forme rozmanitých) rád a náhľad(ov),

21         (aby som) ťa oboznámil (s) pravdou, (s) pravdivými výrokmi,

            aby si správne odpovedal tým, čo sa ťa spytujú?

 

22         Nezdieraj chudobného preto, že je chudobný,

            a negniav v bráne bedára,

23         lebo Pán prevezme ich pravotu

            a oberie ich oberačov o život.

 

24         Nepobrataj sa s hnevným človekom

            a s prchkým chlapom neobcuj,

            aby si tiež nenavykol jeho chodníčkom

            a nenastrojil svojej duši sieť.

 

26         Nepatri k tým, čo tlieskajú (ihneď do dlaní na znak) záruky,

            k tým, čo sa zaručujú za dlhy.

27         Ak nebudeš mať z čoho zaplatiť,

            vezmú tvoje lôžko spod teba.

 

28         Nehýb medzu prastarú,

            (tú), ktorú ustálili tvoji otcovia.

 

29         (Ak) vidíš chlapa, (ktorý je) rúči vo svojej robote,

            (nuž, vedz, že) bude slúžiť u kráľov,

            nebude slúžiť u bezvýznamných ľudí.

 

 

Prís23

 

XXIII. 1 Keď si sadneš s pánom jesť,

            dobre si všímaj (toho), kto je pred tebou.

2           A nôž si prilož na hrdlo,

            ak ovládať chceš svoju chuť.

3           Nežiadaj si jeho lahôdok,

            bo je to pokrm oklamný.

 

4           Nenamáhaj sa zbohatnúť

            (a) zdržuj svoju vynaliezavosť.

5           (Len čo) si mihol okom (na bohatstvo), už ho niet.

            Lebo je isté, že si spraví perute a odletí jak orol k nebesám.

 

6           Nejedávaj chlieb u závistlivého (človeka)

            a nežiadaj si jeho lahôdok!

7           Lebo ako zmýšľa v duši,

            taký je.

            „Jedz a pi!“, vraví ti,

            ale jeho srdce ti nežičí.

8           Vydáviš sústo, čo si prehltol,

            a budeš mrhať svoje pekné slová (podaromnici).

 

9           Nehovor bláznovi (nič) do ucha,

            lebo (len) opovrhne rozumnosťou tvojich slov.

 

10         Nevnikaj za medzu prastarú

            a neskracuj pole sirotám!

11         Lebo ich zástanca je mocný,

            on bude viesť proti tebe ich pravotu.

 

12         Vovádzaj svoje srdce do učenia

            a (napni) svoje uši k slovám rozumným.

13         Neukracuj chlapca na treste,

            bo nezomrie, keď ho vyšľaháš korbáčom.

14         Ty ho vyšľaháš korbáčom

            a (tým) zachraňuješ jeho dušu pred peklom.

 

15         Ak bude múdre tvoje srdce, syn môj,

            radovať sa bude moje srdce tiež

16         a moje vnútro bude plesať,

            keď budú tvoje pery správne (veci) hovoriť.

 

17         Nech neroznecuje sa tvoje srdce kvôli hriešnikom,

            no (tým viac) v bázni pred Pánom každý deň,

18         lebo (ti) kynie budúcnosť

            a tvoja nádej nazmar nevyjde.

 

19         Počúvaj, syn môj, aby si bol skúsený,

            a rovnou cestou svoje srdce veď!

20         Nepatri (k tým, čo) spíjajú sa vínom (nadmieru),

            (ani k tým, ktorí) nevedia sa najesť mäsa dosýta.

21         Bo schudobnie pijan i ten, čo sa objedá,

            a ospanlivosť odieva do handier.

 

22         Poslúchaj svojho otca, ktorý je ti rodičom,

            a nepohŕdaj svojou matkou na jej staré dni!

23         Získavaj pravdu a nepredávaj (ju),

            múdrosť, náuku a rozumnosť!

24         Radosťou plesá otec spravodlivého

            a rodič (syna) múdreho sa kochá v ňom.

25         Nech kochajú sa (v tebe) tvoj otec a tvoja mať

            a nech sa teší tvoja rodička!

 

26         Daj mi, syn môj, svoje srdce

            bár by tvoje oči nachádzali v mojich cestách záľubu!

27         Bo jamou hlbokou je smilnica

            a úzkou studnicou je cudzoložnica.

28         Aj ona striehne ako zákerník

            a rozmnožuje medzi ľuďmi tých, čo robia neverne.

 

29         Kto bedáka? Kto (vraví): „Jaj!“?

            Ktože sa vadí? Kto sa sťažuje?

            Kto bez príčiny rany (tŕži)?

            Ktože má oči zmútené?

30         Tí, čo sa (dlho) bavia pri víne,

            čo chodia vychutnávať víno miešané.

31         Nepozeraj ty na víno, jak skvie sa nachovo,

            ako sa blýska v pohári!

            Kĺže sa (dolu hrdlom) lahodne,

32         lež naposledok štipne ako had

            a kúsne ako zmija.

33         Oči ti budú vidieť veci čudesné

            a tvoje srdce bude myslieť na pochabosti.

34         Budeš sťa (ten, čo) na šírave mora spí,

            ako námorník, čo spí v koši na sťažni.

35         „Nabili ma, (a) nebolelo ma,

            natĺkli ma, (a) nič som necítil. -

            Kedy sa zobudím? Pôjdem ho hľadať zas.“

 

 

Prís24

 

XXIV. 1 Nezáviď ľuďom zlým,

            a nežiadaj si s nimi obcovať!

2           Lebo ich srdce myslí na zbojstvo,

            ich pery vyslovujú trápenie.

 

3           Múdrosťou buduje sa dom

            a rozumnosťou býva upevňovaný.

4           Vedomosťou sa naplňujú komory

            všakovým hodnotným a krásnym imaním.

 

5           Múdry chlap (je viac ako) moc

            a umný človek (viac než) sila mohutná.

6           Bo (takto) po rozumných úvahách sa pustíš do vojny

            a úspech (je tam, kde je) veľa poradcov.

 

7           Múdrosť je privysoká truľovi,

            (a preto) v bráne neotvorí svojich úst.

8           Ten, kto sa zaoberá zlými zámermi,

            bude sa volať intrigán.

 

9           Hriech chodí pochábľovi po mysli,

            nuž oškliví sa ľuďom posmievač,

 

10         Ak si chabý (teraz, keď sa dobre máš),

            (bude) slabá tvoja sila v čase: súženia.

 

11         Zachraňuj na smrť vedených

            a vyslobodzuj tých, čo vedú na popravisko!

12         Keby si povedal: „Nuž ja som o tom nevedel“ -

            či ten, čo váži srdcia, neporozumie?

            Veď strážca tvojej duše vie,

            odplatí človekovi podľa jeho činov.

 

13         Jedz, syn môj, med, lebo je dobrý,

            a medu samotok je sladký tvojmu podnebiu.

14         Tak, vedz, (je) múdrosť tvojej duši.

            Ak si (ju) našiel, máš budúcnosť

            a tvoja nádej nazmar nevyjde.

 

15         Nestroj úklady, bohaprázdny (človek), príbytku spravodlivého,

            nepustoš miesto, (kde sa kladie) na odpočinok.

16         Lebo spravodlivý vstane, hoc by padol sedem (ráz),

            zločinci však pohrúžia sa v nešťastí.

 

17         Neteš sa, keď padne tvoj nepriateľ

            a keď sa potkne, nech ti srdce neplesá,

18         aby (to) vari nepobadal Pán

            a (nevyvolalo to) v jeho očiach neľúbosť,

            aby neodvrátil od neho svoj hnev.

 

19         Nesrď sa na tých, ktorí pášu zlo,

            nerozhorčuj sa na zločincov!

20         Bo nemá budúcnosti zlý

            (a) zhasne kahan bohaprázdnych (ľudí).

 

21         Boj sa Pána, syn môj, aj vladára

            (a) daj si pokoj s buričmi,

22         lebo náhle zdvihne sa ich záhuba;

            a ktovie, (kedy vzíde) skaza od oboch?

 

 

Druhý dodatok

23         Aj tieto (príslovia sa pripisujú) mudrcom:

 

            Je mrzké hľadieť na osoby pri súde.

 

24         Kto vraví vinnému: „Si nevinný,“

            ľudia ho budú preklínať (a) národy mu budú zlorečiť.

25         Tým však, čo sa zastávajú spravodlivosti, dobre sa povodí

            a príde na nich požehnanie prehojné.

 

26         Bozkáva (na) pery,

            kto dáva správnu odpoveď.

 

27         Vybav si vonku svoju robotu

            a vykonaj ju na poli!

            Potom (sa môžeš oženiť) a budovať si dom.

 

28         Nebývaj pre nič za nič svedkom proti svojmu blížnemu,

            ani nezavádzaj nikoho svojimi perami.

 

29         Nehovor: „Ako on urobil mne, tak aj ja jemu urobím.

            Odplatím každému podľa jeho činov.“

 

30         Prešiel som popri poli lenivého človeka

            a popri vinohrade chlapa, ktorý rozum potratil.

31         A hľa, bol celkom zarastený pŕhľavou,

            jeho povrch pokrývalo bodľačie

            a jeho múr sa rozváľal.

32         Keď som to videl, uvažoval som,

            hľadel som a vzal som si ponaučenie.

 

33         „Trošičku pospať, trošku podriemať,

            trošičku ruky zložiť na lôžku.“

34         Nuž príde ako tulák bieda na teba

            a núdza je ozbrojený muž.


Božia milosť nad domom Dávida

Ž89 (88)

 

            1 Poučná pieseň od Etana Ezrachitu.

            2 Pánovo milosrdenstvo chcem ospevovať naveky;

            po všetky pokolenia hlásať svojimi ústami tvoju vernosť.

            3 Veď ty si povedal: „Moje milosrdenstvo je ustanovené naveky.“

            Tvoja vernosť je upevnená v nebesiach.

 

            4 Zmluvu som uzavrel so svojím vyvoleným,

            svojmu služobníkovi Dávidovi som prisahal:

            5 Naveky zaistím tvoj rod

            a postavím tvoj trón, čo pretrvá všetky pokolenia.“

 

            6 Tvoje zázraky, Pane, oslavujú nebesia

            a tvoju vernosť spoločenstvo svätých.

            7 Lebo kto nad oblakmi je roveň Pánovi?

            Kto sa z Božích synov podobá Pánovi?

            8 Boh, ktorý v zhromaždení svätých budí strach,

            je veľký a hrozný voči všetkým, čo ho obklopujú.

 

            9 Pane, Bože zástupov, kto je ako ty?

            Mocný si, Pane, a pravda je u teba.

            10 Ty vládneš nad neskrotným morom

            a zmierňuješ jeho vlnobitie.

            11 Rahaba si pošliapal ako raneného,

            svojich nepriateľov si rozprášil silou ramena.

 

            12 Tvoje je nebo a tvoja je zem,

            svet i jeho bohatstvo si ty založil.

            13 Sever i juh si ty utvoril,

            Tábor a Hermon sa z tvojho mena radujú.

            14 Mocné je tvoje rameno,

            pevná je tvoja ruka a tvoja pravica vztýčená.

            15 Spravodlivosť a právo sú základom tvojho trónu,

            milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou.

 

            16 Blažený ľud, ktorý vie jasať!

            Kráča vo svetle tvojej tváre, Pane;

            17 deň čo deň sa raduje z tvojho mena

            a honosí sa tvojou spravodlivosťou.

            18 Lebo ty si jeho sila a nádhera

            a tvojou priazňou sa dvíha naša moc.

            19 Veď náš vladár patrí Pánovi

            a náš kráľ Izraelovmu Svätému.

 

            20 Raz si vo videní prehovoril k svojim svätým a povedal si:

            „Bohatierovi som pomoc poskytol

            a vyvoleného z ľudu som povýšil.

            21 Našiel som svojho služobníka Dávida,

            pomazal som ho svojím svätým olejom.

            22 Pevne ho bude držať moja ruka

            a posilňovať moje rameno.

 

            23 Nezaskočí ho nepriateľ,

            ani zlosyn ho nepokorí.

            24 Nepriateľov pred jeho zrakom rozmliaždim

            a rozdrvím tých, čo cítia voči nemu nenávisť.

            25 S ním bude moja vernosť a milosť

            a v mojom mene povznesie sa jeho moc.

            26 Položím jeho ruku na more

            a na rieky jeho pravicu.

 

            27 On bude volať ku mne: „Ty si môj otec,

            môj Boh a útočište mojej spásy.“

            28 A ja ho ustanovím za prvorodeného,

            za najvyššieho medzi kráľmi zeme.

            29 Naveky mu svoju milosť zachovám

            a pevná bude moja zmluva s ním.

            30 Jeho rod udržím naveky

            a jeho trón bude ako dni nebies.“

 

            31 No keď raz jeho synovia môj zákon opustia

            a nebudú kráčať podľa mojich príkazov,

            32 keď moje ustanovenia znesvätia

            a nezachovajú moje predpisy,

            33 potom ich priestupok trstenicou potrescem

            a ich neprávosť korbáčom.

 

            34 Ale priazeň mu neodopriem

            a neporuším svoju vernosť.

            35 Svoju zmluvu neznesvätím

            a nezruším výroky svojich úst.

            36 Raz navždy som na svoju svätosť prisahal, nesklamem Dávida.

            37 Jeho rod bude trvať naveky

            a predo mnou sa ako slnko bude vznášať jeho trón;

            38 a navždy bude pevný sťa luna,

            verný svedok na oblohe.“

 

            39 A predsa si ho odmietol a zavrhol,

            nahneval si sa na svojho pomazaného.

            40 Rozlomil si zmluvu so svojím sluhom,

            do prachu si zhodil jeho korunu,

            41 všetky jeho múry si rozbúral

            a na trosky si premenil jeho pevnosti.

            42 Plienili ho všetci, čo išli okolo,

            a na posmech vyšiel u susedov.

 

            43 Povýšil si pravicu jeho utláčateľov,

            všetkým nepriateľom si spôsobil radosť.

            44 Ostrie jeho meča si otupil

            a nepomáhal si mu pri boji.

            45 Jeho lesku si urobil koniec

            a na zem si povalil jeho trón.

            46 Skrátil si dni jeho mladosti,

            zahrnul si ho hanbou.

 

            47 Ako dlho ešte, Pane? Navždy sa budeš ukrývať?

            Tvoj hnev bude blčať sťa oheň?

            48 Spomeň si, aké krátke je moje trvanie,

            akých pominuteľných si utvoril všetkých synov ľudských!

            49 Ktorýže človek môže žiť naveky a smrť neuzrieť,

            kto môže vyviaznuť z pazúrov smrti?

 

            50 Kdeže sa, Pane, podela tvoja dávna priazeň,

            ako si prisahal Dávidovi vo svojej vernosti?

            51 Spomeň si, Pane, na potupu svojich služobníkov,

            ktorá sa nakopila v mojom lone od mnohých národov,

            52 ktorou, Pane, potupovali tvoji nepriatelia,

            ktorou potupovali kročaje tvojho pomazaného.

 

            53 Nech je zvelebený Pán naveky. Staň sa. Amen.