Prís 25-27

Druhá zbierka Šalamúnových prísloví

Prís25

 

XXV. 1 Toto sú tiež Šalamúnove porekadlá, čo vypísali ľudia Ezechiáša,

            kráľa júdskeho.

 

 

 

 

Užitočnosť rozvážnosti, škodlivosť chvastúnstva

2           (Je) Božou slávou zatajovať veci,

            (je) slávou kráľov veci vyskúmať.

 

3           Výška neba, hĺbka zeme

            a srdce kráľov sú nevyspytateľné.

 

4           Odstráň trosku zo striebra

            a podarí sa zlatníkovi (umelecká) nádoba.

5           Odstráň bezbožníka spred kráľa

            a upevní sa jeho trón v spravodlivosti.

 

6           Nevystatuj sa pred kráľom

            a nepostav sa (ta, kde majú) miesto veľmoži.

7           Lebo je lepšie, (aby) ti povedali: „Potisni sa vyššie, sem!“

            než by ťa uponížili pred kniežaťom.

 

8           Čo tvoje oči videli,

            nechoď (s tým) hneď (a nezačínaj) spor!

            Lebo čo si počneš napokon,

            keď ťa tvoj blížny zahanbí?

 

9           Dožaduj sa práva, cti voči svojmu blížnemu,

            ale maj ohľad na tajomstvo iného,

10         aby ti to nevyčítal, kto by (to) počul,

            a nenarušil tvoju česť, čo si mal.

 

11         (Sťa) na strieborných misách zlaté jablká

            (sú) slov(á), povedané v pravý čas.

 

12         (Sťa) zlatá obrúčka a klenot zo zlata

            (je) múdry (mravo)kárca pre vnímavý sluch.

 

13         Ako (keď človek) ochladí sa snehom v horúčosti za žatvy,

            (takým dobrodením je) spoľahlivý posol pre toho, kto ho posiela,

            občerstvuje dušu svojmu pánovi.

 

14         Mraky a vietor, ale bez dažďa,

            je človek, ktorý hory doly sľuboval, a nedal nič.

 

15         Trpezlivosťou sa dá knieža obmäkčiť

            a kosti láme jazyk lichotný.

 

16         Našiel si med? Jedz, koľko je ti dosť,

            aby si sa ho nenajedol nadmieru a nemusel ho vydáviť.

17         Zdržiavaj svoju nohu od príbytku svojho priateľa,

            aby ťa nemal po krky a neznenávidel ťa.

 

18         Kladivo, meč a ostrý šíp

            je človek, ktorý krivo svedčí proti svojmu blížnemu.

 

19         Zlomený zub a noha vytknutá,

            (je) spoliehanie na neverného (človeka) v čase úzkosti.

 

20         Vyzliekať kabát za chladného (počasia),

            (liať) ocot na ranu

            (je) spievať piesne srdcu smutnému.

 

21         Ak je ten, kto ťa nenávidí, hladný, daj mu chleba jesť,

            ak je smädný, daj mu vody piť;

22         lebo tak mu žeravého uhlia nahrnieš na hlavu

            a Pán ti odplatí.

 

23         Severný vietor nosí dážď

            a potmehúdsky jazyk nahnevanú tvár.

 

24         Je lepšie bývať v kútiku na streche,

            ako s hašterivou ženou v jednom dome pospolu.

 

25         Studená voda pre vyprahnutú dušu

            (je) dobrá zvesť z ďalekého kraja.

 

26         Zmútená studnica a prameň skazený

            (je) spravodlivý (človek), čo sa zakolíše pred bezbožníkom.

 

27         Jesť veľa medu nie je na osoh,

            nuž, (priam tak) šetri s pochvalnými slovami!

 

28         (Sťa) mesto s preboreninami, bez múru,

            (je) muž, čo nevie svojho ducha držať na uzde.

 

 

Prís26

 

 

 

 

Pochabosť, lenivosť, falošnosť

XXVI. 1 Ako (je nemiestny) sneh v lete a dážď za žatvy,

            tak nepristane pochábľovi česť.

 

2           Jak vrabec, ktorý lieta sem a tam, a lastovička, ktorá letí hocikam,

            je nerozvážna kliatba: nepostihne (nikoho).

 

3           Bič na koňa, uzda na osla

            a korbáč na chrbát pochábľov.

4           Neodpovedaj pochábľovi podľa jeho bláznovstva,

            aby si sa mu nestal aj ty podobným.

 

5           Odpovedz pochábľovi podľa jeho bláznovstva,

            aby sa nezdal múdry sebe samému.

 

6           Nohy si odtína (a) zakusuje nešťastie,

            kto posiela odkazy po pochábľovi.

 

7           (Ako sú) nanič stehná chromému,

            priam tak je porekadlo v ústach pochábľov.

 

8           (Človeku, ktorý by) priväzoval kameň do praku,

            (podobá sa ten), kto preukazuje česť bláznovi.

 

9           Ako tŕň, čo sa opitému zadrel do ruky,

            je porekadlo v ústach pochábľov.

 

10         Strelcovi, (ktorý) raní všetkých vôkolidúcich,

            (podobá sa ten), kto pochábľa a opitého najíma.

 

11         (Ako) pes, ktorý sa vracia k tomu, čo vydávil,

            je blázon, ktorý opakuje svoje bláznovstvo.

 

12         (Ak) vidíš muža, čo sa zdá byť múdrym sebe samému,

            (nuž vedz, že) pochábeľ (má) viacej nádeje než on.

 

13         Leňoch hovorí: „Strašný lev je na ceste,

            na uliciach je lev.“

 

14         (Ako) sa dvere krútia na čapoch,

            (priam tak sa krúti na svojej posteli lenivec.

 

15         Ak leňoch strčí ruku do misy,

            ťažko mu vrátiť, sa ňou k svojím ústam späť.

 

16         Leňochovi sa vidí, že je múdrejší

            ako sedem (iných, ktorí vedia) odpovedať rozumne.

 

17         Psa, čo si beží svojou cestou, chytá za uši

            ten, kto sa mieša do (cudzieho) sporu, ktorý sa ho netýka.

 

18         (Ako ten, kto) vrhá zo samopaše

            šípy, oštepy a smrť,

19         je človek, (ktorý) klame svojho blížneho

            a (potom) vraví: „Veď ja som len žartoval!“

 

20         (Kde) niet dreva, (tam) vyhasne oheň

            a kde niet klebetníka, tíchne svár.

 

21         Kozub je na uhlie a drevo na oheň

            a škriepny človek na rozdúchavanie rozopry.

 

22         Slová klebetníka sú sťa lahôdky

            a schádzajú až na samo dno žalúdka.

 

23         Sťa povlak nevyčisteného striebra na črepe

            sú pery horúce a (pritom) srdce zlé.

 

24         Svojimi perami sa (síce) pretvaruje (ten, kto) prechováva nenávisť,

            lež na mysli mu tanie klam.

25         Never mu, (ani) keby sa (ti) prihováral hlasom ľúbezným,

            lebo v jeho srdci (väzí) sedem ohavností.

 

26         I keby niekto kryl nenávisť pretvárkou,

            v rade vyjde jeho zloba najavo.

 

27         Kto kope jamu (druhému, sám) do nej padne,

            a kto gúľa kameň (na iného), privalí jeho samého.

 

28         Falošný jazyk nemá rád tých, ktorých rozdrvil,

            a lichotivé ústa pripravujú pád.

 

 

Prís27

 

 

 

 

Ľudská namyslenosť a prevrátenosť

XXVII. 1 Nechváľ sa zajtrajškom,

            bo nevieš, čo prinesie deň.

 

2           Nech ťa chváli iný, a nie tvoje ústa

            cudzí človek, a nie tvoje pery!

 

3           Kameň je ťažký a piesok váži tiež,

            no jedovať sa na blázna je ťažšie nad oba.

 

4           Zúrivosť je ľúta a povodňou je hnev,

            ale kto zmôže žiarlivosť?

 

5           Lepšia je dohovárka, vyslovená doprosta,

            ako láska tajne prechovávaná.

 

6           Viac úprimnosti (je) v bitke milujúceho (človeka),

            ako v klamných bozkoch nenávidiaceho (človeka).

 

7           (Ten, kto je) sýty, pošliape (aj) čistý med,

            hladnému človekovi je však každá horkosť sladkosťou.

 

8           Zo svojho hniezda vyhnanému vtákovi

            (podobá sa) muž, ktorý svoju postať opúšťa.

 

9           Vonný olej a vonný dym rozveseľujú srdce

            a (priam tak) duša (pociťuje) slasť z priateľovej porady.

 

10         Neopúšťaj svojho priateľa ani druha otcovho

            a do príbytku svojho brata nevstupuj!

 

            V deň tvojho nešťastia je lepší sused nablízku,

            než v diali brat.

 

11         Buď múdry, syn môj, a buď môjmu srdcu na radosť,

            aby som mohol svojho tupiteľa zahriaknuť.

 

12         Prozreteľný (človek) predvída nehodu (a) vyhne sa,

            neskúsení (však) idú ďalej (neopatrne)

            a doplácajú (na svoj nerozum).

 

13         Ber jeho rúcho, lebo sa zaručil za cudzinca

            a za cudzinku vezmi záloh od neho!

 

14         Kto veľkým hlasom blahorečí svojmu priateľovi,

            len čo vstal zaránky,

            bude sa považovať (za človeka, ktorý chce) zlorečiť.

 

15         Neprestajné mrholenie za pŕšky

            a škriepna žena sú si rovnaké.

16         Tí, ktorí (by) ju (radi) zakryť,

            (počínajú si ako ten, kto by rád) zakryl vietor

            (a napokon) zvolá, (že je to len) olej (v) jeho pravici.

 

17         Železo brúsia železom

            a človek šľachtí výzor svojho blížneho.

 

18         Pestovateľ figovníka bude jesť jeho ovocie

            a ten, kto opatruje svojho pána, bude veľmi vážený.

 

19         Ako (sa) vo vode (odlišuje) tvár od tváre,

            takisto ľudské srdce od (iného srdca) ľudského.

 

20         Záhrobie sa nenasýti, ani podsvetie,

            a (takisto) sa nenasýtia (ani) oči človeka.

 

21         Téglik je na striebro a (taviaca) pec na zlato,

            človek (sa) však (poznáva) podľa svojej dobrej povesti.

 

22         Keby si blázna roztĺkol tĺkom v stupke medzi krúpami,

            neopustí ho jeho bláznovstvo.

 

23         Dbaj veľmi na vzhľad svojho dobytka

            a venuj (svojim) stádam pozornosť!

24         Bo nie (je) hojnosť naveky;

            alebo (sa dedí) koruna z pokolenia na pokolenie?

 

25         Keď zmizla tráva a ukázala sa (svieža) mládza

            a po horách sa zozbierali byliny,

26         (potom) ti (donášajú) odev baránky

            a capy (kúpnu) cenu pozemku.

27         A jesto mlieka kozieho dosť na výživu pre teba

            aj na výživu pre tvoj dom a na živenie tvojich služobníc.