Prís 28-31, Ž 90

Prís28

 

 

 

 

Odmena spravodlivosti a štedrosti, trest lakomstva a bezcitnosti

XXVIII. 1 Bezbožný uteká, hoc ho nik neplaší,

            spravodlivý sa však cíti (taký) bezpečný ako levíča.

 

2           Bezprávie krajiny často mení kniežatá,

            ale pod rozumným a rozvážnym mužom dlho sa žije v pokoji.

 

3           Zločinný hospodár, ktorý utláča bedárov,

            (je ako) splavujúci dážď, po ktorom chleba niet.

 

4           Tí, čo nezachovávajú zákon, chvália bezbožníka,

            tí však, čo zákon dodŕžajú, stavajú sa proti nemu na odpor.

 

5           Zlí ľudia nemajú rozvážneho úsudku,

            lež (ľudia), čo hľadajú Pána, rozumejú všetko.

 

6           Lepší je chudák, ktorý chodí vo svojej bezúhonnosti,

            ako boháč, (ktorý chodí) kľukatými cestami.

 

7           Kto zachováva zákon, je syn rozumný,

            kto sa však kamaráti s hodovníkmi, robí hanbu svojmu otcovi.

 

8           Kto rozmnožuje svoj majetok úrokmi a úžerou,

            zhromažďuje ho (pre toho, kto) sa zľutúva nad chudobnými.

 

9           (Ak niekto) odvracia svoj sluch, aby nečul, zákon,

            jeho modlitba je priam hanebnosť.

 

10         Kto na zlú cestu zvádza statočných, do svojej vlastnej jamy padne,

            a bezúhonní zdedia blaženosť.

 

11         Boháčovi sa zdá, že múdrosť (vychlípal),

            rozumný bedár ho však prezrie.

 

12         Keď spravodliví jasajú, je slávy dosť a dosť,

            keď sa však bezbožní dostávajú napovrch, ľudia sa rozpŕchnu.

 

13         Tomu, kto tají svoje previnenia, povodí sa zle,

            kto sa však vyzná (z nich) a nechá (hriech), dosiahne milosrdenstvo.

 

14         Blahoslavený človek, ktorý sa bojí jednostaj,

            lež do nešťastia upadne ten, kto je srdca tvrdého.

 

15         Revúci lev a medveď túlavý

            je nad úbohým ľudom bezbožný panovník.

 

16         Vladár, ktorý nemá rozumnosti, (býva) veľký vydierač,

            (no iba) ten, kto nenávidí nestatočný zisk, bude dlho žiť.

 

17         Človeku, čo sa ľudskou krvou poškvrnil,

            (hoc) uteká priam až po jamu, nech nik ruku nepodá.

 

18         Kto chodí neporušený, zachráni sa,

            lež (ten, kto chodí) po dvoch cestách, padne na jednej.

 

19         Kto obrába svoju zem, má chleba dosýta,

            kto sa však zháňa za daromnicami, nasýti sa chudoby.

 

20         Statočný človek bude veľmi požehnávaný,

            lež toho, kto chce rýchle zbohatnúť, trest neminie.

 

21         Je mrzké nadržiavať osobám,

            a nejeden človek sa pre kus chleba dopúšťa priestupku.

 

22         Závistlivý človek sa zháňa za majetkom

            a nevie, že núdza príde naň.

 

23         Kto karhá človeka, potom nájde (uňho viac) vďačnosti

            ako ten, kto sa mu podlizuje jazykom.

 

24         Kto kradne svojmu otcovi a svojej materi

            a hovorí: „To nie je hriech,“

            je roveň vrahovi.

 

25         Chamtivec nieti spor,

            ale kto dúfa v Pána, bude (všetkým) oplývať.

 

26         Kto sa (len) na svoj rozum spolieha, je pochabý,

            kto však chodí múdro, ten sa zachráni.

 

27         Kto dáva chudobnému, nemá nedostatok (ničoho),

            kým tomu, čo si (pred ním) zrak zakrýva, zlorečiť budú veľmi.

 

28         Keď sa násilníci dostávajú navrch, treba sa skryť človeku,

            a keď je po nich, spravodliví sa vzmáhajú.

 

 

Prís29

 

 

 

 

Požehnanie statočnosti, kliatba bezbožnosti

XXIX. 1 Človek, ktorý je (popri všetkom) dohováraní hlavatý,

            bude znezrady zničený a záchrany (preň) nebude.

 

2           Keď vládnu spravodliví, ľud sa raduje,

            no keď sa násilníci zmocnia vlády, národ lká.

 

3           Kto má rád múdrosť, naplňuje svojho otca radosťou,

            ten však, čo vydržiava pobehlice, prehajdáka majetok.

 

4           Kráľ spravodlivým (počínaním) upevňuje krajinu,

            lež borí ju, kto dane vydiera.

 

5           Človek, čo pochlebuje svojmu blížnemu,

            pred jeho krokmi rozprestiera sieť.

 

6           V priestupku zlého človeka (skrýva sa) osídlo,

            spravodlivý však plesá a je veselý.

 

7           Spravodlivý sa zaujíma o právo bedárov,

            bezbožník nemá (pre to) porozumenia.

8           Rozdúchavajú mesto lapaji,

            múdri však odvracajú srditosť.

 

9           (Ak) sa múdry muž súdi s mužom bláznivým,

            už či sa (ten) jeduje a či sa smeje, nedá mu pokoja.

 

10         Krvilační nenávidia bezúhonného,

            no zastávajú jeho život statoční.

 

11         Pochábeľ vybuchuje celou svojou prudkosťou,

            múdry ho však opätovne chlácholí.

 

12         U panovníka, ktorý počúva rád nepravdu,

            čo služobník, to bezbožník.

 

13         Utláčaný i utláčateľ patria dovedna,

            Pán osvecuje zraky obidvom.

 

14         Trón kráľa, ktorý spravodlivo súdi bedárov,

            bude stáť pevne naveky.

 

15         Korbáč a karhanie dopomáha k múdrosti,

            no samopašné dieťa robí hanbu svojej materi.

 

16         Keď pribúda bezbožných, rozmáha sa aj hriech,

            spravodliví však uvidia ich pád.

 

17         Karhaj svojho syna a dožičí ti pokojného (života)

            a bude skytať tvojej duši slasť.

 

18         Bez zjavenia (sa šíri) v ľude bezuzdnosť,

            no sláva tomu (ľudu), ktorý sa pridržiava zákona.

 

19         Nevoľníka nemožno vyučovať (iba) slovami,

            lebo nepodrobuje sa, hoci rozumie.

 

20         (Ak) vidíš muža, ktorý sa prenáhľuje vo svojom konaní,

            (nuž vedz, že) pochábeľ (má viac) nádeje než on.

 

21         Kto vychováva svojho sluhu zmladi maznavo,

            (pozná, že) skončí s pánovitosťou.

 

22         Hnevlivý človek nieti roztržku

            a prchký chlap (sa podopúšťa) veľa priestupkov.

 

23         Vlastná pýcha ponižuje človeka,

            ponížený duchom však dosahuje slávu.

 

24         Ten, kto sa spriaha so zlodejom, nenávidí seba samého,

            počuje kliatbu, ale neoznámi.

 

25         Strach z ľudí kladie nástrahu,

            ten však, kto dôveruje v Pána, bude bezpečný.

 

26         Mnohí sa usilujú získať blahovôľu panovníka,

            lenže od Pána (je) rozhodnutie pre každého (človeka).

 

27         Pre spravodlivých (je) bezbožník ohavou

            a pre bezbožného (je) ohavou (ten, kto kráča) cestou statočnou.

 

 

Prís30

 

XXX. 1 Slová Agura, Jakeho syna z Massy.

            (Takto zneje) výrok (tohto) muža:

 

 

 

 

Vyznanie

            Ja trápil som sa, Bože, do vysilenia,

            do vysilenia som sa trápil, Bože, a som na konci.

2           Veď menej viem než (ktorýkoľvek) muž

            a nemám rozum ako iní ľudia,

3           nenaučil som sa múdrosti

            a nenadobudol som vedomosti o Najsvätejšom.

 

4           Kto vstúpil do neba a (zasa) zostúpil?

            Kto do svojho priehrštia vietor zozbieral?

            Kto zviazal vody do odevu?

            Ktože dal povstať všetkým zemským končinám?

            Ako sa menuje a ako sa volá jeho syn? Ak to vieš.

 

5           Každá Božia reč je rýdza,

            je štítom tým, čo dúfajú v neho.

6           Nepridávaj nič k jeho výrokom,

            aby ťa nestrestal a nedokázalo sa, že si luhárom.

 

 

 

 

Prosba

7           Dve veci prosím od teba,

            neodopri mi (ich), pokým nezomriem:

8           Nepravdivosť a lživú reč

            (ráč) vzdialiť odo mňa!

            Nedávaj mi ani chudobu, ani bohatstvo,

            udeľ mi (vždy iba toľko, koľko) potrebujem na živobytie,

9           aby som sa nenasýtil (var’) a nezaprel ťa

            a nepovedal: „Kto je Pán?“,

            alebo neschudobnel (vari), a (tak) nekradol

            a nepotupil meno svojho Boha.

 

 

 

 

Príslovia a výpovede

10         Nehanob sluhu pred jeho pánom,

            veď by ťa klial, a ty by si sa previnil.

 

11         Je pokolenie, ktoré kľaje svojho otca

            a svojej matke nedobrorečí.

12         Je pokolenie, ktoré je čisté podľa svojho názoru,

            hoci sa z neho nezmyl jeho hnus.

 

13         Je pokolenie, ktoré sa (na všetko) díva zvysoka

            a ktoré zdvíha brvy vozvysok.

 

14         Je pokolenie so zubmi (ako) paloše

            a s črenovými zubmi (sťaby) kosáky,

            by zosekalo biednych zo sveta

            a núdznych z povrchu zemského.

 

15         Pijavica má dvoje dcér

            (a ony hovoria): „Daj! Daj!“

            Tri veci sú, čo nedajú sa nasýtiť,

            a štyri, (ktoré nikdy) nepovedia: „Dosť!“

16         Podsvetie a lono ženy bezdetnej,

            zem, čo sa (nikdy) nenapije vody nadostač,

            a oheň, ktorý (nikdy) nehovorí: „Dosť!“

 

17         Oko, ktoré robí (z) otca posmešky,

            alebo zhŕda poslušnosťou voči materi,

            vyďobú na potoku havrany

            a zožerú ho supie mláďatá.

 

18         Tri (veci) sú mi podivné

            a štyri nepochopiteľné (vonkoncom):

19         púť orla na nebeskej (oblohe),

            púť hada na skale,

            púť lode morskou šíravou

            a (napokon) púť muža k mladici.

 

20         Taká je aj cesta cudzoložnej ženy:

            Naje sa, a (potom) si poutiera ústa

            a povie: „Neurobila som nič zlé.“

 

21         Pre troje (vecí) chvie sa zem

            a štvoro nemôže zniesť (nijako):

22         Pre raba, keď sa stane vladárom,

            pre chmuľa, keď má chleba dosýta,

23         pre neľúbenú (ženu), keď sa vydáva,

            a pre slúžku, čo zapudzuje svoju gazdinú.

 

24         (Je) štvoro drobných (tvorov) na zemi,

            a (pritom) sú múdre náramne:

25         Mravce sú malý národ,

            a predsa sa v lete zásobujú potravou.

26         Hvizdáky nie sú dáke mocné pokolenie,

            a (jednako) si zakladajú svoje sídla na skale.

27         Kobylky kráľa nemajú,

            a (predsa) všetky tiahnu rojom usporiadaným.

28         Jašteričku chytíš rukami,

            a (jednako) býva v kráľovských palácoch.

 

29         Traja sú, čo si rázne kráčajú,

            a štyria, ktorí chodia strmým (kročajom):

30         Lev, (ktorý je) najmocnejší medzi zvermi

            a nezvrtne sa spiatky pred nikým,

31         kôň, osedlaný (do boja), a cap;

            a kráľ, (keď ide) v čele svojho vojenskeho zástupu.

 

32         Či si už býval pochabý a vynášal si sa,

            alebo si rozvažoval: Ruku na ústa!

33         Veď úderom na mlieko vzniká maslo,

            úderom na nos vyrinie sa krv

            a úderom na hnev skrsá spor.

 

 

Naučenia kráľa Lamuela

Prís31

 

XXXI. 1 Naučenia Lamuela, kráľa Massy, ktorým ho naučila jeho matka.

 

 

 

 

Naučenia

2           Čo, syn môj, čože, syn môjho života,

            čo (ti), syn mojich sľubov, (povedať)?

 

3           Nedávaj svoju (mužskú) silu ženám (záletným)

            a svoju ľúbosť (tým, čo vedia) kráľov zahubiť.

 

4           Nesluší kráľom, Lamuel

            (nesluší kráľom) víno piť

            a panovníkom túžiť za nápojom opojným.

 

5           Veď ináč pri popíjaní (by mohli) zabudnúť na zákon

            a poprekrúcať právo všetkých bedárov.

 

6           Dávajte chudákovi nápoj opojný

            a víno ľuďom skleslým na mysli,

7           nech sa napije a zabudne na svoju veľkú chudobu

            a nech už ďalej nespomína na svoj trud!

 

8           Otváraj svoje ústa za zmĺknutého

            v pravote všetkých ponechaných (na seba)!

9           Otváraj svoje ústa, spravodlivo súď

            a zastávaj sa práva (človeka) biedneho a chudobného!

 

 

 

 

Zlatá abeceda o dobrej žene

(Alef)              10         Ach, ktože nájde ženu dobrú?

                                   Jej cena je nad perly.

 

(Bet)               11         Bezpečnosť nachodí srdce jej muža v nej,

                                   bo núdze o zisk niet.

 

(Gimel)           12         Gazduje mu dobre, a nie zle

                                   po všetky dni svojho života.

 

(Dalet) 13         Dbá veľmi o vlnu a o ľan

                                   a radostne jej ide práca od ruky.

 

(He)                14         Hľa, podobá sa lodiam kupeckým:

                                   zďaleka dováža si výživu.

 

(Vau)              15         Veď vstáva ešte za noci

                                   a rozdeľuje pokrm svojej čeľadi

                                   a prácu svojim dievčatám.

 

(Zain)              16         Zobzrie sa za poľom a (hneď) ho kupuje,

                                   vinicu vysádza zo zárobku svojich rúk.

 

(Chet)             17         Chrabrosťou si prepasuje bedrá

                                   a zosilňuje svoje ramená.

 

(Tet)                18         Tu sladko zakúša, aké dobré je jej podnikanie,

                                   nezhasína jej svetlo za noci.

 

(Jod)               19         Jej ruky siahajú po praslici,

                                   prstami drží vreteno.

 

(Kaf)               20         Kde bedár, tam svoju ruku otvára

                                   a k chudákovi ruky vystiera.

 

(Lamed)          21         Ľakať sa neľaká, čo s čeľaďou, keď (príde) sneh,

                                   bo všetka jej čeľaď má po dvoch oblekoch.

 

(Mem) 22         Má narobené prikrývadlá pre seba,

                                   batist a purpur sú jej odevom.

 

(Nun)              23         Navôkol povestný je jej muž pri bránach

                                   na zasadaniach so starcami krajiny.

 

(Samech)         24         Speňažuje tiež jemné šatstvo, ktoré vyrába,

                                   a kupcom odpredáva opasky.

 

(Ajin)              25         Ako jej svedčia moc a krása za odev,

                                   tak s úsmevom sa díva na budúci deň.

 

(Pe)                 26         Prehovoria jej ústa s múdrosťou,

                                   láskavé slová sú na jej jazyku.

 

(Çade) 27         Sleduje priebeh všetkej práce po dome

                                   a nejedáva z chleba záhaľčivého.

 

(Qof)               28         Keď prehovoria jej synovia, dobrorečia jej

                                   a jej manžel zahŕňa, ju pochvalou:

 

(Reš)               29         „Rúče sa namáhalo veľa žien,

                                   lež ty si ich všetky predstihla.“

 

(Šin)                30         Spanilosť je klam a krása - daromnosť;

                                   chválu si zasluhuje žena, čo sa bojí Pána.

 

(Tau)               31         (Tak teda) dožičte jej z ovocia jej rúk

                                   a nech jej skutky zvestujú v bránach jej chválu!

 

 

 

D. Štvrtá kniha (90 - 106 \89 - 105\)

Nech je nad nami dobrotivosť Pána

Ž90 (89)

 

 

 

            1 Modlitba Mojžiša, Božieho muža.

            Pane, stal si sa nám útočišťom

            z pokolenia na pokolenie.

            2 Prv než sa vrchy zrodili a povstali zem i svet,

            ty, Bože, si od vekov až naveky.

 

            3 Človeka vraciaš do prachu

            a hovoríš: „Vráťte sa, synovia človeka!“

            4 Veď tisíc rokov je u teba

            ako deň včerajší, čo sa pominul,

            a ako jedna nočná stráž.

 

            5 Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen;

            6 sú ako bylina v rozpuku:

            ráno kvitne a rastie,

            večer vädne a usychá.

            7 Hynieme vskutku pre tvoj hnev

            a desí nás tvoje rozhorčenie.

            8 Naše neprávosti si postavil pred svoj zrak

            a pred jas svojej tváre naše tajné chyby.

 

            9 V tvojom hneve sa nám míňajú všetky dni

            a naše roky plynú ako vzdych.

            10 Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov

            a ak sme pri sile, osemdesiat.

            No zväčša sú len trápením a trýzňou,

            ubiehajú rýchlo a my odlietame.

            11 Kto pozná silu tvojho hnevu

            a s bázňou prijme tvoje rozhorčenie?

 

            12 A tak nás nauč rátať naše dni,

            aby sme našli múdrosť srdca.

            13 Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať?

            Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi.

            14 Hneď zrána nás naplň svojou milosťou

            a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života.

            15 Rozveseľ nás za dni, keď si nás ponížil,

            za roky, keď sme okusovali nešťastie.

 

            16 Nech sa tvoje dielo zjaví tvojim služobníkom

            a ich deťom tvoja nádhera.

            17 Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha;

            upevňuj dielo našich rúk,

            dielo našich rúk upevňuj!