Prís 4-6, Ž 86

Prís4

 

 

 

 

Priviň múdrosť

IV. 1 Počujte, deti, nabádanie otcovo

            a pozorujte, aby ste sa naučili poznaniu.

2           Lebo vám dávam dobré ponaučenie:

            Neopúšťajte moju náuku!

 

3           Lebo kým som bol (ešte ako) dieťa u otca,

            útly jedináčik pod dozorom matkiným,

4           poučoval ma a vravel mi:

            „Nech sa ti srdce pridržiava mojich slov!

            Zachovávaj moje príkazy (a budeš žiť.

5           Zadovažuj si múdrosť, zadovažuj si rozumnosť)!

            Nezabúdaj (na ne) a neodchyľuj sa od slov mojich úst!

6           Neopúšťaj ju, tak ťa bude chrániť,

            obľubuj si ju, tak ťa bude strážiť.

 

7           Začiatok múdrosti (je): Zadováž si múdrosť

            a celým svojím imaním si zadovažuj rozumnosť!

8           Vyzdvihuj ju, a zvýši tvoju (vážnosť),

            dopomôže ti ku cti, ak ju privinieš.

9           Ovinie ti hlavu nádherným vencom

            (a) obdarí ťa zdobnou korunou.“

 

 

 

 

Nenasleduj cestu hriešnikov

10         Počúvaj, syn môj, a prijmi moje výroky

            a rozmnožia sa ti roky života!

11         Ja ti ukážem cestu múdrosti

            a povediem ťa po chodníkoch spravodlivosti.

12         Keď pôjdeš (po nich), nebude tvoj krok stiesnený,

            a keď (nimi) pobežíš, nebudeš sa potkýnať.

13         Priviň sa (pevne) k náuke a nepusť ju,

            nerozlúč sa s ňou, bo ona ti (je) životom.

 

14         Nevstupuj na chodník bezbožných

            a nevykračuj cestou zlostníkov!

15         Varuj sa jej (a) neprechádzaj ňou!

            Vyhni sa jej a obíď (ju)!

16         Lebo nespia, kým (niečo) zlé nevykonajú,

            a obchádza ich spánok, ak (voľakoho) nezvedú.

17         Bo jedávajú chlieb nečestnosti

            a pijú víno násilia.

 

18         Púť bezbožných je ako tmavá (noc),

            nevedia, na čom sa potknú.

19         Lež chodník spravodlivých (je) sťa svetla rozbresku

            čo dužie čoraz väčšmi do bieleho dňa.

 

20         Vnímaj moje slová, syn môj,

            a nakloň ucho k mojim výrokom!

21         Nespúšťaj oči z nich,

            chráň si ich v hĺbke srdca!

22         Lebo sú život pre tých, čo ich nachodia,

            a uzdravením pre ich telo vonkoncom.

 

23         Veľmi stráž svoje srdce,

            lebo z neho (vyvierajú) žriedla života.

24         Odstráň od seba falošné ústa

            a úskočné pery nech sú ďaleko od teba.

 

25         Nech tvoje oči hľadia priamo vpred

            a tvoje mihalnice nech pozerajú pred teba!

26         Hľaď svojej nohe rovný chodník nájsť

            a všetky tvoje cesty nech smerujú do cieľa.

27         Neodkloňuj sa (ani) vpravo, ani naľavo,

            odvracaj svoju nohu od zlého!

 

Prís5

 

 

 

 

Chráň sa cudzoložnej ženy!

V5. 1    Syn môj, všímaj si moju múdrosť

            a k mojej rozumnosti nakláňaj svoj sluch,

2           aby si si uchránil rozvahu

            a aby tvoje pery zachovali poznanie.

 

3           Cudzinkine pery sú medom z plásta tečúcim

            a jej hrdlo je hladšie nad olej.

4           Lež koniec s ňou je horkejší než palina

            a ostrejší ako meč na dve strany brúsený.

5           Jej nohy zostupujú do smrti,

            jej kroky dosahujú záhrobie.

6           Nekráča cestou života,

            jej kroky sú tackavé, ani nevie o tom.

 

7           Preto ma teraz, syn môj, počúvaj

            a neustupuj od slov mojich úst!

8           Stráň od nej svoju púť

            a nepribližuj sa k vchodu (do) jej obydlia,

9           aby si nevydával iným svoju mladú sviežosť napospas

            a svoje roky ukrutníkovi,

10         aby sa cudzí nenasycovali tvojím imaním

            a (aby neprepadali) v cudzincovom dome tvoje zárobky.

 

11         Musel by si kvíliť nakoniec,

            keby ťa pripravili o kožu a o telo,

12         a musel by si doznať:

            „Ako som (len) mohol nenávidieť napomínanie

            a moje srdce pohŕdalo karhaním,

13         ako som mohol neslúchať hlas svojich učiteľov

            a nenakláňať sluch k tým, čo ma učili?

14         Takmer by som bol celkom do nešťastia upadol

            uprostred pospolitosti a zástupu.“

 

 

 

 

Miluj vlastnú ženu!

15         Pi vodu z vlastnej studnice,

            tečúcu (vodu) z vlastnej studienky!

16         Aby sa nevylievali von tvoje pramene

            a na námestia stružky vôd.

17         Nech patria iba tebe samému

            a okrem teba nikomu!

18         Nech je požehnaný tvoj prameň

            a teš sa žene svojej mladosti!

 

19         Je sťaby utešená laň a srnka pôvabná;

            jej ňadrá nech ťa opájajú v každý čas,

            kochaj sa jednostaj v jej ľúbosti!

20         Veď prečože by si sa kochal v inej, syn môj,

            a (prečo) by si cudzinku objímal?!

 

21         Lebo pred Pánom sú cesty človeka,

            on zvažuje všetky jeho kroky.

22         Cudzoložník sa polapí vo vlastných neprávostiach

            a zapletie sa v putách svojich pokleskov.

23         Taký zomrie z nedostatku náuky

            a zblúdi v množstve svojej hlúposti.

 

Jednotlivé naučenia

Prís6

 

 

 

 

Neruč za druhého!

VI. 1    Syn môj, ak si sa zaručil za svojho blížneho

            a dal si ruku za cudzieho (človeka),

2           padol si do klepca slov svojich úst,

            lapil si sa v slovách svojich úst.

3           Urob teda, čo hovorím, syn môj, aby si sa vymanil,

            lebo si vošiel do hrsti svojmu blížnemu:

            choď, poníž sa a naliehaj na svojho blížneho.

4           Nedožič svojim očiam spať

            a svojim mihalniciam podriemať!

5           Vytrhni sa jak srna z ruky (poľovníka)

            a ako vtáča z ruky vtáčnika.

 

 

 

 

Nebuď leňoch!

6           Choď, leňoch, k mravcovi,

            pozoruj ruch jeho a skús!

7           Hoc nemá vojvodu,

            predstaveného ani vladára,

8           pripravuje si v lete potravu,

            zhromažďuje si pokrm cez žatvu.

9           Dokedy, leňoch, budeš vyspávať,

            kedyže vstaneš zo spánku?!

10         „Trošičku pospať, trošku podriemať,

            trošičku ruky zložiť na lôžku!“

11         a príde ako tulák bieda na teba

            a núdza jak ozbrojený muž.

            (Keď sa však budeš usilovať,

            príde žatva tvoja ako studnica

            a ujde núdza naďaleko od teba. /Vg/)

 

 

 

 

Chráň sa falše!

12         (Je) naničhodník, ničomník,

            (kto) chodí s falošnými ústami;

13         (kto) žmurká okom, (kto) sa nohou dorozumieva,

            (kto) naznačuje prstami,

14         (kto) v srdci svojom (prechováva) prevrátenosti,

            (kto) zamýšľa zlo v každý čas, (kto) zvady rozsieva.

15         Preto naň príde náhle záhuba,

            zaraz bude zgniavený a pomoci (mu) nebude.

 

 

 

 

Chráň sa siedmich ohavností!

16         Šestoro vecí nenávidí Pán

            a sedmoro je preň ohavnosťou:

17         pyšné oči, jazyk falošný

            a ruky, ktoré prelievajú krv nevinnú,

18         srdce, ktoré snuje zlé zámery,

            nohy, čo bežkom utekajú za zlom,

19         kto hovorí lož ako svedok falošný

            a (ten), kto medzi bratmi zvady rozsieva.

 

 

 

 

Chráň sa cudzoložstva!

20         Zachovaj prikázania svojho otca, syn môj,

            a nepohŕdaj naučením svojej matere!

21         Priviaž si ich navždy na srdce,

            oviň si ich vôkol hrdla!

22         Keď (niekam) pôjdeš, budú ťa viesť,

            keď budeš odpočívať, budú strážiť nad tebou,

            keď sa zobudíš, budú ťa sprevádzať.

23         Lebo prikázanie je lampášom a naučenie svetlom (je)

            a cestou života (sú) prekáravé (slová, aby si sa pridŕžal) náuky,

24         aby ťa zavarovali od zlej ženy,

            od úlisného jazyka cudzinky.

 

25         Nedychti vo svojom srdci po jej peknote

            a nedaj sa lapiť jej mihalnicami!

26         Veď za pobehlicu je vari peceň chleba dosť,

            lež žena, (čo má) muža, na prevzácny život poľuje.

 

27         Či môže človek oheň vo svojom lone prenášať,

            a nespáliť si odev?!

28         Alebo môže človek chodiť po žeravej pahrebe,

            a nohy si nepopáliť?!

29         Nuž tak (povodí sa) tomu, kto vchádza k žene svojho blížneho:

            nebude bez trestu, nech by sa jej dotkol ktokoľvek.

30         Neopovrhujú zlodejom, ktorý ukradne,

            aby sa nasýtil, keď hladoval;

31         a keď ho chytia, nahradí sedemnásobne,

            dá celý majetok svojho domu.

 

32         Ale kto cudzoloží so ženou, ten rozum potratil,

            (iba) kto strmhlav sa rúti do skazy ten (také niečo) urobí.

33         Stihne ho pohroma a potupa

            a jeho hanbu (z neho) nik nezotrie.

34         Lebo žiarlivosť rozzúri muža,

            nedá sa uprosiť v deň odplaty.

35         Nedá sa uchlácholiť kadejakým výkupným

            a neuspokojí sa, ani keby si (ho) neviem akými darmi zahŕňal.


Modlitba chudobného v tiesni

Ž86 (85)

 

 

 

            1 Dávidova modlitba.

            Nakloň, Pane, svoj sluch a vyslyš ma,

            lebo som biedny a chudobný.

            2 Ochraňuj ma, lebo som ti oddaný;

            zachráň, Bože, svojho sluhu, ktorý dúfa v teba.

 

            3 Zmiluj sa, Pane, nado mnou, veď k tebe volám deň čo deň.

            4 Obveseľ, Pane, svojho sluhu,

            veď k tebe dvíham svoju dušu.

            5 Lebo ty, Pane, si dobrý a láskavý

            a veľmi milostivý voči všetkým, čo ťa vzývajú.

 

            6 Pane, počuj moju modlitbu,

            všimni si hlas mojej úpenlivej prosby.

            7 V deň svojho súženia volám k tebe,

            lebo ty ma vyslyšíš.

 

            8 Niet podobného tebe medzi bohmi, Pane,

            a nič sa nevyrovná tvojim dielam.

            9 Všetky národy, ktoré si stvoril, prídu k tebe

            a budú sa ti klaňať, Pane,

            a tvoje meno oslavovať.

            10 Lebo si veľký a robíš zázraky,

            iba ty si Boh.

 

            11 Ukáž mi, Pane, svoju cestu

            a budem kráčať v tvojej pravde.

            Daj, aby moje srdce bolo prosté

            a malo bázeň pred tvojím menom.

            12 Celým srdcom ťa chcem chváliť, Pane, Bože môj,

            a tvoje meno oslavovať naveky;

            13 Veď si bol ku mne veľmi milostivý

            a vytrhol si ma z najhlbšej priepasti.

 

            14 Bože, pyšní povstali proti mne

            a tlupa násilníkov mi čiahala na život;

            nechceli ťa mať pred očami.

            15 No ty, Pane, si Boh milosrdný a láskavý,

            zhovievavý, veľmi milostivý a verný.

            16 Pohliadni na mňa a zľutuj sa nado mnou;

            daj silu svojmu služobníkovi,

            zachráň syna svojej služobnice.

 

            17 Nech som dôkazom tvojej dobroty,

            aby moji nenávistníci s hanbou videli,

            že ty, Pane, si mi pomohol a že si ma potešil.