Sir 16-18

Sir16

 

 

 

 

Odplata za hriechy

XVI. 1 Neteš sa z početných synov, ak sú bezbožní,

            ani radosti z nich nemaj, ak im chýba bázeň pred Bohom.

2           Neskladaj svoju dôveru na ich život,

            ani nehľaď (s úľubou) na ich námahy.

3           Lebo je lepší jediný bohabojný syn

            ako tisíc (iných) bezbožných.

4           Ba lepšie je zomrieť bez detí,

            ako zanechať po sebe zlosynov.

5           Jediný rozumný muž upevní obyvateľov vlasti,

            (ale) pokolenie bezbožníkov spustne.

6           Mnoho takých (prípadov) som videl na vlastné oči,

            no moje ucho počulo aj silnejšie prípady.

7           Oheň vzplanie v kruhu tých, čo pášu hriech,

            a v národe, ktorý neverí, rozplamení sa (Boží) hnev.

8           Pradávni obri nemohli (ho) uprosiť za svoje hriechy,

            vyšli navnivoč, ktorí sa spoliehali na svoju udatnosť.

9           Neušetril ani tých, ktorí dali príbytok Lotovi,

            zošklivil si ich pre ich pyšnú reč.

10         Nezľutoval sa nad nimi, ale zahubil celý rod,

            lebo sa vystatoval svojimi hriechmi.

11         A tak (strestal) aj šesťstotisíc pešieho ľudu,

            ktorý mal rovnako zatvrdnuté srdce:

            keby bol býval len jediný z nich nepoddajný,

            bol by to div, keby bol ostal bez trestu.

12         Lebo milosrdenstvo a hnev je u neho.

            Mocne však pôsobí odprosenie, aj keď uplatňuje svoj hnev:

13         ako vie byť milosrdný, tak vie aj trestať,

            každému nasúdi podľa zásluhy.

14         Hriešnika nenechá uniknúť s jeho korisťou,

            ani nemešká, ak spravodlivý utrpenie znáša.

15         Každý dobrý čin pripraví miesto

            každému jednému podľa záslužnosti jeho skutkov

            (a podľa toho, kto ako chápal svoju životnú púť).

16         Nehovor si: „Ukryjem sa pred Bohom,

            veď ktože pamätá na mňa na nebi?

17         Vo veľkom zástupe ma nikto nerozozná:

            veď čože som ja v takom nezmernom stvorení?“

18         Hľa, nebo, to najvyššie nebo

            prehlboké (more), celá zem a všetko, čo tam žije,

            chveje sa (strachom) pred ním,

19         či sú to vrchy, kopce alebo aj samy základy zeme:

            rovnako sa trasú hrôzou, keď Boh na ne zhliadne.

20         Srdce ostáva nechápavé uprostred toho všetkého:

            no on pozná všetky srdcia.

21         Veď ktože rozumie jeho cestám? -

            Kto (chápe) víchricu, ktorú ľudské oko ani nevidí?

22         Lebo väčšina jeho diel je nám skrytá:

            alebo kto môže vyrozprávať jeho spravodlivé činy?

            Ktože na ne čaká?

            Mnohí stoja ďaleko od toho, čo ustanovil,

            ale až príde dokončenie, všetci pôjdu na skúšku.

23         Kto má srdce zakrpatené, myslí na pominuteľné veci:

            každý, kto je nemúdry a zblúdený, myslí pochabo.

 

 

 

 

Rady pre každého, kto chce patriť Bohu

24         Synu, počuj ma a priúčaj sa múdrej náuke

            a (celým) svojím srdcom pozoruj moje slová!

25         Budem ti vykladať dobre uváženú náuku

            a pokúsim sa rozpovedať ti, v čom je múdrosť.

            A tak pozoruj svojím srdcom moje slová,

            správne ti rozpoviem, aké sú sily ducha,

            ktoré Boh na počiatku vložil do svojich diel,

            a verne ti vyrozprávam, čo treba o ňom vedieť.

26         Na Boží rozkaz povstali jeho diela od počiatku

            a od ich stvorenia im vyhradil rozličné sídlo,

            ako aj ich vznik (určil) podľa ich rodu.

27         Naveky skvele ustanovil ich činnosť:

            nevedia o hlade ani o únave,

            ani neprestanú konať svoju úlohu.

28         Ani jediné dielo nebude nikdy na prekážku inému dielu.

29         Nebuď neposlušný jeho rozkazom!

30         Potom zhliadol Boh na zem

            a naplnil ju svojimi darmi.

31         Pokryl jej povrch všemožnými živočíchmi,

            ktoré sa majú zasa vrátiť do (zeme).

 

 

Sir17

 

 

 

 

Boh so zvláštnou starostlivosťou stvoril človeka

XVII. 1 Boh stvoril človeka zo zeme

            a stvoril ho podľa svojho obrazu.

2           A zasa ho prinavráti do nej,

            ale - ako je sám mocný - vyzbrojil ho silou.

3           Udelil mu (obmedzený) počet dní a veku,

            ale dal mu zasa moc nad všetkým, čo je na zemi.

4           Každému stvoreniu vložil strach pred ním,

            aby bol pánom nad zverou a vtáctvom.

5           Z neho stvoril pomocnicu jemu podobnú:

            dal im (slobodnú) vôľu, reč, oči a uši,

            ako aj srdce na myslenie;

            tak ich naplnil múdrou rozumnosťou.

6           Stvoril v nich rozumného ducha,

            rozumom im naplnil srdce,

            naznačil im, čo je dobré a čo zlé.

7           Svoje oko im vložil do srdca,

            aby im ukázal veľkosť svojich diel.

8           Aby chválili (jeho) posvätné meno:

            aby sa honosili jeho podivnými činmi

            a zvestovali veľkoleposť jeho diel.

9           Okrem toho im dal náuku

            a zákon života im dal do dedičstva.

10         Uzavrel s nimi večnú zmluvu

            a oznámil im svoje spravodlivé ustanovenia.

11         Ich oči videli jeho veľkolepú slávu,

            ich uši počuli jeho velebný hlas,

            keď im prikazoval: „Varujte sa neprávosti!“

12         A dal všetkým prikázania o blížnom.

13         Ich cesty sú mu vždy známe,

            nie sú ukryté pred jeho očami.

14         V každom národe ustanovil správcov:

15         no Izrael sa stal očividne Božím podielom.

16         Všetky ich činy sú Bohu (zjavné) ako slnko:

            jeho oči bez prestania dozerajú na ich počínanie.

17         Nie sú mu skryté ustanovenia (zákona) pri ich neprávosti,

            lebo o všetkých neprávostiach má Boh vedomosť.

18         Almužna každého ostáva akoby pečať u neho,

            ako zrenicu chráni zásluhu každého.

19         Keď potom povstane (na súd), odplácať bude odplatou

            každému jednému osobitne na jeho hlavu

            a (niektorých) navráti do najhlbších častí zeme.

20         Kajúcnikom však umožní cestu k spravodlivosti,

            klesajúcich posilňuje k vytrvalosti

            a určuje im spravodlivý podiel.

 

 

 

 

Pokánie je potrebné

21         Obráť sa k Pánovi a zanechaj svoje hriechy:

22         modli sa pred tvárou Pána a menej klesaj.

23         Vráť sa k Pánovi a odvráť sa od svojej neprávosti

            a maj vo veľkej nenávisti, čo je ohavné;

24         poznávaj Božie spravodlivé ustanovenia,

            vytrvaj v úlohe, ktorá ti je určená,

            a (buď stály) v modlitbe k najvyššiemu Bohu!

25         Počínaj si tak, ako žije sväté pokolenie,

            riaď sa podľa tých, ktorí zaživa zvelebujú Boha.

26         Nezostávaj v blude bezbožníkov, pred smrťou zvelebuj (Boha)!

            Kto zomrel - je akoby nič - nie je schopný zvelebovať ho.

27         Kým žiješ, môžeš zvelebovať (Boha),

            kým si živý a zdravý, zvelebuj ho!

            Vtedy máš chváliť Boha a honosiť sa jeho milosrdenstvom.

28         Ó, aké veľké je milosrdenstvo Pána

            a jeho zľutovanie nad tými, ktorí sa obrátia k nemu!

29         Lebo všetko nevystane od ľudí,

            keďže syn človeka nie je ani nesmrteľný

            a mávajú svoje zaľúbenie v márnej zlosti.

30         Či je niečo jasnejšie nad slnko? - Časom sa aj ono zatmie.

            A tak, či je niečo ničomnejšie nad to, čo si vymyslí telo a krv?

            Ale stihne ho za to trest!

31         On sleduje vojsko vysokého neba:

            no všetci ľudia sú iba zem a popol.

 

 

Sir18

 

 

 

 

Treba sa obrátiť k veľkému a milosrdnému Bohu!

XVIII. 1 Všetko spolu stvoril ten, ktorý večne žije.

            Boh jediný je spravodlivý a nepremožiteľný vladár.

2           Kto by stačil vypočítať jeho diela?

3           Kto preskúma jeho veľkolepé činy?

4           Ktože by vedel vyjadriť silu jeho mohutnosti?

            Alebo kto sa podujme vyrozprávať jeho milosrdenstvá?

5           Nič z toho nemôže ubrať ani pridať,

            ani len vyskúmať Božie veľkolepé diela.

6           Keby už človek končil, vtedy vlastne začína,

            a keby prestal, zmätie sa.

7           Načo je človek, aký je z neho osoh,

            čo má na sebe dobré a čo zasa zlé?

8           Počet ľudských dní je najvýš sto rokov,

            oproti vodám mora treba ich pokladať za kvapku:

            a ako zrnko piesku - také malé sú jeho roky oproti dňu večnosti.

9           Preto je Boh trpezlivý s nimi

            a zosiela na nich svoje hojné zľutovanie.

10         Vidí, že je zlé, čo si zaumienili v srdci,

            a pozná, aké biedne je ich úplné zničenie.

11         Preto im prejavuje svoje plné zľutovanie

            a ukazuje im cestu k spravodlivosti.

12         Človek sa vie zľutovať nad svojím blížnym:

            no Božie milosrdenstvo je pre všetkých ľudí.

13         Ten, ktorý má také milosrdenstvo, poučuje

            a vodí ako pastier svoje stádo.

14         Zľutoval sa nad tými, čo prijímajú náuku o Zľutovníkovi

            a horlivo sa riadia jeho ustanoveniami.

 

 

 

 

Rady, ako si treba počínať pri styku s ľuďmi

15         Synu, k dobrému skutku nepridávaj výčitku

            a ani k jedinému daru nepridávaj zlé slovo, čo sužuje.

16         Či rosa neuľavuje horúčosť?

            Tak aj vľúdne slovo je časom lepšie ako dar.

17         Hľa, či nie je slovo lepšie ako sám dar?

            Ale koho majú za dobrotivého, nech má obidvoje!

18         Pochabý ostro nadáva:

            a dary nevľúdneho zožierajú oči.

19         Prv, ako by ťa súdili, rob si zásluhu,

            a tak sa uč prv, ako by si mal hovoriť.

20         Užívaj liek pred chorobou,

            skúmaj sa pred svojím súdom

            a pred Bohom nájdeš zľutovanie.

21         Predtým, ako by si ochorel, sa upokor,

            a keď si slabý, ukáž, že si sa obrátil.

22         Nestrp, aby ti niečo prekážalo v stálej modlitbe,

            ani sa nehanbi opravovať seba až do smrti!

23         Pred modlitbou si priprav ducha,

            nepočínaj si tak, ako kto pokúša Boha.

24         Pamätaj na (Boží) hnev v deň pominutia

            a na čas odvety, keď sa od teba odvráti (Božia) tvár.

25         Pamätaj na chudobu, ak máš hojnosť,

            a na nedostatky chudoby, ak oplývaš bohatstvom.

26         Čas sa môže zmeniť od rána do večera

            a pred Božími očami to všetko chytro beží.

27         Múdry je opatrný pri všetkom počínaní,

            ak zavládne hriešnosť, varuje sa nečinnosti.

28         Kto je prehnaný, pozná múdrosť

            a zvelebuje každého, kto ju nájde.

29         Kto je rozvážny v reči, múdro si počína:

            takí poznajú, čo je pravda a spravodlivosť,

            a chrlia zo seba napomenutia a spravodlivé (rady).

 

 

 

 

Treba sa vzoprieť náruživostiam!

30         Nežeň sa za náruživosťou,

            ale odvráť sa od svojej (hriešnej) vôle.

31         Ak vyhovieš svojim náruživostiam,

            bude to na radosť tvojim nepriateľom.

32         Nehľadaj zábavu v hlučnej spoločnosti pri svojej chudobe,

            lebo takí ich ustavične až opreteky usporadúvajú.

33         Neožobračuj sa, ak by si sa im chcel rovnať za požičaný peniaz,

            ak vo svojom vrecku nemáš ničoho:

            lebo tak by si bol nenávideniahodným (nepriateľom) svojho života.