Sir 22-24

Sir22

 

 

 

 

Podarené a nepodarené dietky

XXII. 1 Zamazaným kameňom hádžu po leňochovi,

            všetci hovoria o tom, že je hoden opovrženia.

2           Hnojom od volov hádžu po leňochovi,

            kto sa ho dotkne, každý si otrasie ruku.

3           Zahanbenie sa dostane otcovi pre nevychovaného syna,

            (taká) dcéra mu však škodu prinesie.

4           Múdra dcéra je dedičstvom pre svojho muža,

            ale hanebnica je pohanou pre rodiča.

5           Bezočivá (dcéra) prináša potupu otcovi i mužovi,

            u obidvoch bude v nevážnosti.

6           Hudba je nevhodný prejav v čase zármutku,

            ale trestné údery a poučenie sú vždy múdrosťou.

7           Kto sa ujíma poučiť pochabého,

            akoby zliepal črepiny.

8           Kto rozpráva inému, kto ho nepočúva,

            ako keby spáča zobúdzal z hlbokého sna.

9           So spáčom vedie rozhovor, kto pochabému hovorí o múdrosti;

            lebo na konci rozhovoru sa pýta: „Ktože je tento?“

10         Mŕtveho oplakávaj, lebo mu vyhaslo svetlo:

            aj pochabého oplač, lebo mu chybuje chápavosť.

11         Málo oplakávaj mŕtveho, keď už spočinul.

12         Ničomný život ničomníka

            je totiž niečo horšie, ako smrť pochabého.

13         Smútok nad mŕtvym (trvá) sedem dní:

            u pochabého a bezbožníka (sú smútkom) všetky dni ich žitia.

 

 

 

 

Pochabému vyhýbaj!

14         S pochabým nemaj mnoho rečí

            a s nemúdrym sa nepúšťaj na cestu!

15         Chráň sa ho, aby si nemal súženie

            a aby si ho nepoškvrnil jeho hriechom.

16         Vyhni mu a nájdeš pokoj

            a nebudeš mať ťažkosti z jeho nerozumnosti.

17         Čo je ťažšie od slova?

            Čím iným ho možno menovať, ak nie pochabým?

18         Ľahšie unesieš piesok, soľ a kus železa,

            ako znášať nemúdreho, pochabého a zlomyseľného človeka.

19         Drevený obklad, upevnený až v základoch stavby, nepustí;

            tak (nepovolí) ani srdce, ak je upevnené premyslenou rozvahou.

20         Úmysly rozumného (sú pevné) po všetok čas, strach ich nezruší.

21         Ako kolová (stavba) na výšine

            a kamenný múr bez omietky vystavený vetrom neobstojí:

22         tak ani srdce pochabého neodolá náporu strachu,

            lebo sa vždy ľaká, ak má (o niečom) uvažovať.

23         Ako (odvážne) srdce - ktoré sa u pochabého bojí, uvažovať -

            nikdy nepozná obavy:

            tak (si bude počínať), kto vždy zotrvá v Božích príkazoch.

 

 

 

 

Ako si môzeš zachovať priateľstvo

24         Kto poraní oko, vyženie (z neho) slzy,

            kto poraní srdce, vyvolá (bolestný) pocit.

25         Kto hodí kameňom po vtákoch, odplaší ich:

            tak aj kto nadáva priateľovi ruší priateľstvo.

26         Keby si na priateľa aj meč vytasil, nezúfaj:

            lebo k priateľovi je možný návrat.

27         Ak si otvoril ústa proti priateľovi a zármútil si ho,

            neboj sa, je tu možnosť zmieriť sa:

            ibaže by si ho bol hanobil a tupil,

            (urazil ho) pýchou, zradou tajomstva a zákernou ranou:

            pre toto uniká každý priateľ.

28         Získaj si dôveru priateľa, kým je v núdzi,

            aby si mal radosť aj za jeho blahobytu.

29         Kým trvá čas jeho súženia, zostaň mu verný,

            aby si bol spoludedičom jeho dedičstva.

30         Prv, ako (sa zjaví) oheň v peci, vystupuje do výšky para a dym z ohňa:

            tak pred (vyliatím) krvi (odznievajú) kliatby, tupenia a hrozby.

31         Nebudem sa hanbiť zachrániť si priateľa,

            ani sa pred ním neschovám:

            a keby mi vznikli nepríjemnosti pre neho,

            budem ich znášať.

32         Každý, kto sa o tom dopočuje, bude sa ho chrániť.

 

 

 

 

Modlitba k Bohu za zdržanlivosť v rečiach

33         Kto mi postaví stráž pred ústa

            a na pery mi (vtlačí) pevnú pečať,

            aby som neprišiel pre ne k pádu,

            aby ma jazyk nepriviedol do záhuby?

 

 

Sir23

 

XXIII. 1 Pane, Otče a Vladár môjho života,

            neprenechaj ma im napospas,

            nedopusť, aby som nimi klesol.

2           Ktože ustanoví mojej mysli biče

            a môjmu srdcu (dá) múdru náuku,

            aby ma nešetrili pre ich viny,

            aby nebolo viditeľné, keď sa prehrešia,

3           aby sa nerozmohli moje viny,

            nerozmnožili sa moje priestupky

            a nerozhojnili moje hriechy,

            aby som neklesol pred svojimi nepriateľmi

            a neradoval sa zo mňa môj protivník.

4           Pane, Otče a Bože môjho života,

            neponechaj ma im napospas!

5           Nedaj nadutosti mojim očiam

            a vzdiaľ odo mňa všetku žiadostivosť;

6           odstráň odo mňa žiadosti brucha,

            aby ma nepochytili necudné túžby,

            a nevydávaj ma nehanebnému a bláznivému zmýšľaniu!

 

 

 

 

Ako sa varovať pred hriechmi jazyka

7           Synovia, vypočujte si poučenie o ústach:

            kto ho zachová, nezahynie pre pery,

            ani nepríde k pádu pre najhoršie činy.

8           Hriešnika prichytia pri márnivej (reči),

            pyšní a zlorečiaci tak prichádzajú k pádu.

9           Tvoje ústa nech neprivykajú prísahe,

            lebo z nej vzišlo mnoho nešťastia.

10         Božie meno nemaj ustavične v ústach

            a menovanie najsvätejších vecí nezaplietaj (do rečí),

            lebo neobstojíš pre ne bez viny.

11         Ako totiž dlho nevyšetrovaného otroka neminie sinka,

            tak ani kto sa ustavične prisahá a uvádza sväté mená,

            nie je bez hriechu.

12         Kto sa mnoho prisahá, je plný neprávosti,

            a tak neodstúpi od jeho domu trestajúci úder.

13         Ak zruší (prísahu), jeho previnenie zaľahne na neho:

            ak by si jej nevšímal, prehrešuje sa dvojnásobne.

14         Kto krivo prisahá, toho nemožno ospravedlniť:

            lebo jeho dom bude za to plný odvety.

15         Je aj iná reč, ktorá vedie v ústrety smrti,

            nech sa nenájde v Jakubovom dedičstve!

16         Lebo od nábožných ľudí to má byť všetko vzdialené,

            aby sa neváľali v bahne hriechov.

17         Na bezuzdné reči si nenavykaj ústa,

            lebo pri takých (často) padne hriešne slovo.

18         Pamätaj na svojho otca i matku,

            ak sedíš v spoločnosti veľmožov;

19         aby azda ani Boh nezabudol na teba, dokiaľ si s nimi,

            takže by si si mohol podľa zvyku nemúdro počínať

            a utrpel by si hanbu

            a prial by si si, aby si nebol prišiel na svet,

            a preklial by si aj deň svojho narodenia.

20         Kto si zvykol slovom zlorečiť,

            ten sa vo svojom živote nedá poučiť.

 

 

 

 

Chráň sa smilstva!

21         Dvojaký druh (ľudí) je zamorený hriechom

            a tretí druh privádza na seba iba hnev a záhubu.

22         Rozpálená duša, ktorá horí ako oheň

            a neuhasne, kým niečo nezhltne.

23         Potom taký, čo smilní údom svojho tela,

            neustáva, dokiaľ nedohorí oheň.

24         Smilníkovi je každý pokrm sladký,

            nepozná únavu, čo aj dôjde na koniec (života).

25         Ktokoľvek sa neuspokojí so svojím lôžkom,

            opovrhuje svojou dušou, keď si povie: „Ktože ma vidí?

26         Veď ma obkľučujú tmy a ukrývajú múry -

            takže ma nemôže nik vidieť.

            Koho sa mám obávať? O moje hriechy nedbá Najvyšší.“

27         Taký nechápe, že jeho oko vidí všetko,

            lebo bázeň tohto človeka nepozná bázeň pred Bohom,

            iba oči ľudí mu naháňajú strach.

28         Ani na to nemyslí, že Pánove oči

            svietia omnoho jasnejšie ako samo slnko,

            sledujú všetky cesty ľudí, aj hlbokú priepasť mora (preniknú)

            a vnikajú do ľudských sŕdc, až do ich najskrytejších častí.

29         Pán Boh všetko poznal prv, ako stvoril veci:

            a tak si aj po stvorení všíma všetkého.

30         Niekoho postihne pomsta na uliciach mesta,

            a keby sa dal na útek ako konské žriebä,

            dolapia ho, kde sa ani nenazdá.

31         Bude na potupu všetkým,

            pretože nemal zmysel pre bázeň pred Bohom.

32         A tak (sa stane) aj každej žene, ktorá opustí muža

            a z cudzoložstva podvrhne dediča;

33         lebo sa spreneverí predovšetkým zákonu Najvyššieho,

            po druhé sa previní proti svojmu manželovi,

            po tretie smilní cudzoložne

            a od cudzieho muža nadobúda synov.

34         Pred zástup ľudu predvedú takú ženu,

            ale i na jej dietky príde navštívenie (Božie).

35         Jej dietky nezapustia korene do hĺbky

            a jej haluze nebudú prinášať ovocie.

36         Zanechá po sebe prekliatu pamiatku,

            lebo jej hanbu nikdy zotrieť nemožno.

37         Všetci po nej pozostalí poznávajú,

            že nič lepšieho niet nad bázeň pred Bohom

            a nič sladšieho, ako si všímať Pánove príkazy.

38         Veľká sláva je z toho: ísť za Pánom;

            lebo možno za to nadobudnúť dlhý vek.

 

 

Sir24

 

 

 

 

Chvála múdrosti

XXIV. 1 Múdrosť sama sa vychvaľuje,

            aj u Boha je v úcte

            a má chválu aj u svojho ľudu.

2           Uprostred zástupov Najvyššieho otvára ústa,

            pred jeho mocou dostáva sa jej slávy.

3           Chváli ju aj jej ľud,

            obdivuje ju zhromaždenie svätých.

4           Množstvo vyvolených jej vzdá chválu,

            obsiahne väčšie požehnanie ako (všetci) požehnaní. Povie:

5           Ja som vyšla z úst Najvyššieho

            ako prvorodená pred všetkým tvorstvom.

6           Ja som roznietila na nebi neuhasiteľné svetlo,

            ako hmla som pokryla zem.

7           Svoj príbytok mám na výsostiach,

            prestol mám na stĺpe mrakov.

8           Okruh neba som pochodila a sama,

            prenikla som do morských hlbín,

            po vlnách mora som kráčala;

9           na každom mieste zeme som sa zastavila:

10         u každého ľudu, v každom národe som vládla.

11         Mocne som pošliapala srdcia všetkých,

            ktorí vynikali, alebo boli postavení nízko:

            U týchto všetkých som hľadala, kde spočinúť

            a zdržovať sa v dedičnom (národe) Pána.

12         Stvoriteľ vesmíru mi rozkázal a ustanovil -

            lebo môj Stvoriteľ spočinul v mojom stánku -

13         a riekol mi: „V Jakubovom (rode) prebývaj,

            v Izraeli maj podiel dedičný

            a medzi mojimi vyvolenými zapusť korene!“

14         Od počiatku a pred vekmi stvoril ma (Boh),

            takže naveky už nikdy nepominiem.

            V (Božom) svätostánku som konala bohoslužbu.

15         Tak som sa trvale usadila na Sione

            a na posvätnom mieste mám svoje spočinutie,

            lebo v Jeruzaleme mám vládnuť.

16         V slávnom národe som zapustila korene,

            v podiele môjho Boha, ktorý jemu patrí dedične,

            a medzi zástupom svätých mám príbytok.

17         Ako céder na Libanone som vyrástla do výšky,

            ako cyprus na vrchu Sion.

18         Vyrástla som ako palma v Engadi,

            (som) ako ružový sad v Jerichu;

19         ako utešená oliva na rovinách; tak sa vznášam

            ako platan pri vodách (na námestiach).

20         Rozvoniavam ako škorica a vonný balzam:

            ako vzácna voňavá masť vydávam zo seba vôňu ľúbeznú.

21         Akoby som si (plodmi) storaxu, galbanu, ónyxu a staktu

            a tiež samotokým kadidlom okurovala príbytok.

22         Ja ako terebinta rozkladám svoje haluze

            a moje haluze sú nádherné a utešené.

23         Ako vinič prinášam ľubovonné (plody)

            a z mojich kvetov vzíde skvelé a prevzácne ovocie.

24         Ja som matka krásneho milovania,

            (matka) bázne, uznanlivosti a svätej nádeje.

25         U mňa je všetka milosť spravodlivej cesty životnej,

            u mňa je všetka nádej silného života.

26         Pristúpte ku mne všetci, ktorí po mne túžite,

            a nasýťte sa z mojich plodov!

27         Lebo môj duch je sladší ako med

            a mať mňa je (sladšie) ako plást medu.

28         Spomienka na mňa pretrvá večné pokolenia.

29         Ktorí ma požívajú, budú väčšmi lačnieť,

            a ktorí ma pijú, budú väčšmi smädiť.

30         Kto ma počúva, nezažije zahanbenie,

            ktorí sa namáhajú v mojej službe, nezhrešia.

31         Ktorí (iným) dajú poznať moju jasnosť, obsiahnu večný život.

 

 

 

 

Chvála Mojžišovho Zákona

32         Toto všetko je obsahom knihy života

            a zmluvy s Najvyšším, a tak možno poznať pravdu.

33         Mojžiš sprostredkoval Zákon ako pravidlo spravodlivosti,

            ako dedičstvo Jakubovho rodu a prisľúbenia dané Izraelovi.

34         (Boh) dal do výhľadu Dávidovi, svojmu synovi,

            že z jeho (rodu) vyvedie najmocnejšieho vladára,

            ktorý si udrží slávny prestol naveky.

35         Táto (kniha) preteká múdrosťou ako (rieka) Fison

            a ako Tigris, keď sú prvotiny (obilia),

36         naplňuje rozumnosťou ako Eufrat:

            a dáva hojne (múdrosti), ako má Jordán v čase žatvy vody.

37         Dáva náuku, ako má Níl (vody),

            takže vystupuje (z riečišťa) ako v čase vinobrania Gihon.

38         Nestačí ju preskúmať ani ten, kto sa prvý ujme (práce),

            ako ju nepreskúma ani ten, kto sa na to neskôr podujal.

39         Lebo jej zmysel je hlbší ako more

            a jej múdra rada je väčšia ako (morská) priepasť.

40         Ja, múdrosť, vydala som (zo seba) rieky.

41         Ja (však) som ako struha z rieky nezmerných vôd,

            som ako priekopa vedená od rieky

            a ako vodný žliabok, čo vychádza zo záhrady.

42         Pomyslel som si: „Zvlažím svoju vysadenú záhradu

            a napojím úrodu svojej lúky.“

43         A hľa, žliabok sa mi rozvodnil

            a moja rieka vzrástla ako more:

44         lebo svojou náukou posvietim všetkým ako ranná zora,

            budem ju ohlasovať veľmi ďaleko.

45         Preniknem do všetkých nížin zeme,

            poprehliadam všetkých, ktorí spia ešte,

            a osvietim všetkých, čo dúfajú v Pána.

46         Chrliť budem náuku silnejšie, ako je prorocká reč,

            zanechám ju tým, ktorí túžia po múdrosti,

            a neustanem ani cez ich pokolenia až do posvätného veku.

47         Viďte, že som nepracoval iba pre seba,

            ale pre všetkých, čo hľadajú pravdu.