Slávili sme sviatok sv. Františka z Assisi v prítomnosti jeho vzácnych relikvií

porciunkula a františej

 Štvrtkový večer (03.10.2019) bol pre naše farské spoločenstvo príležitosťou sláviť tzv. Tranzitus - liturgiu, ktorej sme si pripomenuli Františkov prechod zo smrti do večného života. Celá táto liturgia bola slávenia o 19:00 hod. vo farskom kostole sv. Petra z Alkantary  uprostred našej "Porciunkuly" v atmosfére prítmia, ktoré umocňovalo tajomstvo františkovej smrti. 

Životopisec Tomáš Celano napísal: "V roku 1226 zomrel František večer 3. októbra a 4. októbra bol pochovaný. Bolo to v jeho rodnom meste Assisi v Porciunkule. To, čo začal, dokonale dokončil a blaženým letom sa ponáhľal do nebeských príbytkov. Keď sa priblížil jeho posledný deň, v ktorom sa jeho oči mali zavrieť tomuto pomíňajúcemu svetu a otvoriť sa večnému, svojimi príkladnými čnosťami ukázal, že už so svetom nemá nič spoločného. František poprosil, aby ho odniesli k Porciunkule. Chcel zdôrazniť, že jeho smrť nie je ničím iným ako príležitosťou rekapitulovať celý jeho život: práve pri Porciunkule začal svoj život pokánia, a tam sa zrodil Rád menších bratov. Toto miesto bolo vždy pre neho východiskovým bodom jeho ducha chudoby a prvotnej jednoduchosti. A práve tu chcel zavŕšiť svoje dielo."

Slávená liturgia priniesla v jednotlivých častiach práve tieto posledné chvíle františkovho života počúvajúc pritom posledné verše Piesne Brata Slnka - "Nech ťa chváli môj Pane, naša sestra smrť tela, žiadny živý človek jej nemôže uniknúť. Beda tým, čo zomŕú v smrteľných hriechoch. Blažení tí, ktorých nájde spojených s tvojou najsvätejšou vôľou, lebo druhá smrť im neublíži". 

Duchovný otec farnosti vo svojom príhovore poukázal na vnútorne rozpoloženie sv. Františka, ktorý vedel, že zomrie a jeho vnútro ostávalo pokojné, lebo bolo s Pánom, ktorého chváli až do konca. Záver liturgie sa niesol v znamení osobnej úcty relikvií sv. Františkai.

Piatkový večer (04.10 2019) o 18:30hod. sa niesol vo farskom kostole sv. Petra z Alkantary v slávnostnom duchu, keďže sme preživali samotnú slávnosť sv. Františka z Assisi uprostred ktorej bol on sám v podobe relikvií. Počas liturgie sme sa osobitným spôsobom zahľadeli na františkov chválospev - Pieseň Brata Slnka. Duchovný otec farnosti vo svojom príhovore poukázal na sv. Františka, ktorý dva roky pred smrťou v nesmiernych telesných ale aj vnútorných bolestiach zloží chválospev Bohu na celé stvorenie, ktoré s bratmi často pieva, lebo jediné, čo mu ostáva, je jeho dôvera v Boha.

Aj samotný  birmovanci prispeli pripravenou aktivitou počas príhovoru, keď postupne každý prinášal svoju magnetku, aby nakoniec vytvorili krásny obraz kostolíka Porciunkuly. "Dajte sa vbudovať ako živé kamene do Božej stavby"- to je úloha každého z nás. Tak, ako je dôležitá každá magnetka, aby vznikol dokonalý obraz, tak je doležitý každý živý kameň, aby mohla vzniknúť Božia stavba v tomto svete.

Slávenie liturgie pokračovalo Bohoslužbou Eucharistie spojenou so stretnutím sa a prijatím živého Krista pod spôsobom chleba a vína pre všetkých veriacich. Odpustovú slávnosť sme ukončili slávnostným "františkovým" požehnaním.

Buď pochválený Pane za Františka z Assisi!